Anton ŠKREKO: Nájsť model na nepolitickú voľbu šéfa RTVS je výzva

Zmena spôsobu voľby riaditeľa RTVS ohlásená rezortom kultúry je politicky citlivá záležitosť. Generálny riaditeľ sekcie médií, audiovízie a autorského práva Ministerstva kultúry SR Anton ŠKREKO pre svk.press priblížil, ako si ju rezort predstavuje odborne. A spresnil, čo sa deje s kvótami na slovenskú hudbu pre slovenské rádiá s odstupom času.

Pred nedávnom minister kultúry M. Maďarič ohlásil snahu zmeniť systém voľby riaditeľa RTVS. Ako ďaleko je príprava zmien a v čom bude spočívať?

Cieľom návrhu je vylúčiť akékoľvek politické vplyvy na voľbu a odvolávanie generálneho riaditeľa RTVS. Zmeniť by sa mal spôsob voľby –  riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska by sa volil prostredníctvom tzv. Zboru voliteľov. Súčasne kompetencia odvolávať generálneho riaditeľa by sa mala presunúť z parlamentu na radu RTVS. Zákon síce garantuje nezávislosť RTVS, voľba jej štatutárneho orgánu je v súčasnosti v pôsobnosti NRSR. A to je nepochybne politický orgán, preto nemožno vylúčiť politické vplyvy v procese voľby generálneho riaditeľa.

Prispela k návrhu zmena aj situácia okolo poslednej voľby riaditeľa?

Verejnoprávna televízia má byť garantom nezávislosti, plurality a objektivity vysielania. Preto má byť voľba generálneho riaditeľa zverená nezávislému orgánu, ktorý by pri výbere prihliadal primárne na odbornosť kandidáta. A samozrejme, aby išlo o osobnosť, ktorá dokáže  vyvážiť záujmy všetkých adresátov služby verejnosti.

Nepôjde znovu len o ďalšiu radu či orgán v rukách politkov?

Určite nie. Nájsť model na nepolitickú voľbu šéfa RTVS je výzva, ktorú treba riešiť. Zrejme o kreovaní Zboru voliteľov bude aj najdlhšia diskusia pri presadzovaní zmien. Pri každej voľbe má byť 15-členný Zbor voliteľov ustanovený nanovo. Do zboru by sa mali dostať ľudia, ktorí dokážu garantovať apolitickosť.

Kto bude teda nominovať členov zboru?

Najmä reprezentanti adresátov služby verejnosti v oblasti vysielania – teda umelecká, novinárska či akademická obec, cirkvi, národnostné menšiny, tretí sektor, odborné kultúrne fóra, ale napríklad aj osoby so zdravotným postihnutím a podobne. Zástupcu v zbore by mali mať aj zamestnanci RTVS.

Bude nadštandardná spolupráca vášho ministerstva a RTVS pokračovať aj po zmene vedenia RTVS pod J. Rezníkom, ktorý bol presadení proti vôli  ministerstva?

Spolupráca je korektná, na vysokej profesionálnej úrovni. RTVS a jej pracovníci sú prínosnými členmi pracovných skupín ministerstva a RTVS je z môjho pohľadu skutočne aktívnym a veľmi vitálnym predstaviteľom slovenského mediálneho prostredia.

Ako bude Ministerstvo kultúry podporovať rozvoj RTVS v ďalšom období?

Rozhlas a televízia Slovenska je verejnoprávna a nezávislá inštitúcia. Jej úlohou je poskytovať službu verejnosti v rámci rozhlasového či televízneho vysielania. Má svoje orgány, rozpočet  a princípy fungovania. Ministerstvo vstupuje len do nastavenia mantinelov – teda vymedzenia priestoru a podmienky fungovania. Okrem zákonných noriem sú to politiky v oblasti audiovízie či vysielania.

Bez ohľadu na politiku sa rieši pri RTVS v poslednom období aj odborné témy – napríklad širšia podpora pôvodnej slovenskej televíznej tvorby…

V tejto súvislosti je veľmi dôležité, že sa zvýšil príspevok štátu do Audiovizuálneho fondu. Od budúceho roka bude stabilizovaný na úrovni šesť miliónov eur ročne, čo je nárast približne o 20 až 30% oproti posledným rokom. Fond je nástroj nepriamej podpory aj pre RTVS, keďže v mnohých audiovizuálnych projektoch je prítomná ako koproducent či partner projektu a tieto diela uvidíme aj na televíznej obrazovke. Z nedávnej minulosti možno pripomenúť aj realizáciu projektov digitalizácie kultúrneho dedičstva, na ktorej participovala aj RTVS vo vzťahu k svojim bohatým archívom.

Budete nejakým spôsobom upravovať objem financií pre RTVS?

Konkrétny finančným nástrojom ministerstva voči RTVS je tzv. zmluva so štátom.  V nej  sa ministerstvo kultúry a RTVS  dohodujú,  aký typ programov a v akom rozsahu sa každoročne podporí osobitnými financiami. Ide ročne o necelých 20 miliónov eur, ktoré sú popri hlavnom zdroji príjmom RTVS. Peniaze sú určené na pôvodnú televíznu a rozhlasovú tvorbu, prípadne techniku. Pretože súčasná päťročná zmluva končí, práve sa vyjednáva nové znenie zmluvy na ďalšie päťročné obdobie.

Kvóty na vysielanie pôvodnej hudobnej tvorby rádiách spôsobili pred dvoma rokmi veľkú diskusia. Ako ste spokojný s ich fungovaním?

Cieľom, zavedenie tzv. kvót bola podpora hranosti slovenskej hudby vo vysielaní rádií. Podľa zákona o retransmisii slovenské hudobné diela majú tvoriť 25-percent hudby vo vysielaní  súkromných rádií a 35 percent vo verejnoprávnom rozhlase. Kvóty sa mierne zvýšili od januára tohto roka, zavedené boli v apríly minulého roka. Rádiá novú povinnosť vo svojej programovej skladbe akceptujú a subjektívne možno povedať, že z éteru naozaj počuť viac slovenskej hudby.

Hodnotili ste už prínosy hudobných kvót aj oficiálne ?

Nový systém u nás funguje ešte ani nie dva roky, je predčasné hodnotiť dostatočnosť kvót. Obdobne podporuje domáceho umenia viacero štátov v EÚ, aj mimo nej. Predpokladané sekundárne efekty, ako podpora autorov a tvorby vrátane nových diel a umelcov sa podľa ich skúseností prejaví sa až po dlhšom čase. Verím, že  aj na Slovensku po dostatočnej skúsenosti prínosy objektívne zhodnotíme .

Mohlo by dôjsť k úprave kvót, či už nahor alebo opačne nadol?

S nástrojom, akým je minimálna kvóta na slovenskú hudbu treba zaobchádzať s citom pre mieru. Výška kvót spôsobila prudkú reakciu verejnosti, pretože vysielanie slovenskej hudby bolo dlhodobo poddimenzované. Zatiaľ hranice meniť netreba, tak ako sú nastavené vyvažujú záujmy všetkých dotknutých. A dosiahli sme želané, vysielatelia si začínajú uvedomovať svoju spoločenskú zodpovednosť na poli šírenia domácej kultúry a autori cítia príležitosť či zdravý vzájomný konkurenčný tlak na kvalitu tvorby.

Dokážete objektívne kontrolovať, či sa kvóta plní?

Vysielatelia poskytujú Rade pre vysielanie a retransmisiu štatistiku plnenia kvót a na požiadanie ho musia aj hlbšie dokladovať, napríklad zoznamom odvysielaných slovenských hudobných diel. Rada aktívne dohliada na dodržiavanie minimálneho podielu slovenskej hudby vo vysielaní rádií.

Kedy podľa vás bude viditeľný v tomto smere optimálny stav?

Povedať konkrétny časový horizont je veštenie z kryštálovej gule. Budovanie návyku poslucháčov nie je jednoduchá ani rýchla cesta, iba kvóty nemusia stačiť. Veríme, že rádiá budú postupne kvóty vnímať nie ako obmedzenie, ale ako príležitosť. A samozrejme aj ponuka hudobníkov a autorov musí ponúkať pestrosť a zaujať poslucháča.

Súkromné rádiá však stále nie sú spokojné s prikázanými kvótami. Už ste našli s nimi konsenzus?

Pri diskusiách počas schvaľovania zákona, čiastočne i po jeho schválení boli súkromné rádiá viac skeptické. Zákonnú úpravu kvót napadli prostredníctvom generálneho prokurátora aj na Ústavnom súde. Konanie, ale  ešte stále nie je ukončené.

 

JUDr. Anton Škreko, PhD.

Študoval na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave , kde získal aj titul PhD. Po absolvovaní stáží pôsobil na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky a na Inštitúte Maxa Plancka pre právo duševného vlastníctva, súťažné a daňové právo v Mníchove.  Krátko pôsobil v advokácii ako aj v  Ústave práva duševného vlastníctva Trnavskej univerzity. Od mája 2012 je generálnym riaditeľom Sekcie médií, audiovízie a autorského práva Ministerstva kultúry. Je členom rady Audiovizuálneho fondu.

Zďielať:
pošli na vybrali.sme.sk


Súvisiace články
Vitajte!