Líder Elánu JOŽO RÁŽ: Najdôležitejšia je pokora a viera v seba

Väčšina tvojich rozhovorov spôsobí škandál.  Desaťročia si veľmi úspešný, ale názory a postoje vnímajú ľudia kontroverzne. Aký je tvoj postoj voči tým, čo s tebou nesúhlasia?
Predovšetkým im želám, aby boli ľudskí, aby sa im darilo. A v nie poslednom rade, aby mi dali pokoj.

Život je zvyčajne sled lekcií, ktoré človek musí prežiť, aby život pochopil. Môžeš spomenúť, ktoré teba posunuli v osobnom vývoji dopredu?
Ejha….takých lekcií bolo skutočne veľa, no podstatné je, aby sa neopakovali. Človek musí skrátka ďalej žiť.

Jeden zo základných kameňov úrazu v živote ľudí je sústavný zápas o docielenie, dosiahnutie, získanie. Existuje v tomto podľa teba nejaká zlatá stredná cesta – úspech dosiahnuť, ale nie za každú cenu?
Odmalička som bol stále rovnaký, robil som to, čo som chcel. Ak je však už toho na mňa priveľa, tak odídem do lesa, nájdem si pekný statný dub a pekne ho poprosím o energiu. Potom som spokojný, dobitý pozitívnou energiou. Alebo doma, keď vypnem svetlo, telefóny a dám si obľúbenú whisky a zapálim si cigaru. Vtedy mi je dobre.

Keď už sme pri tvojej obľúbenej whisky. V mladosti pije človek piate cez deviate, všetko v abecednom poriadku. Musí sa človek ku kvalitnej whisky s pribúdajúcimi rokmi v dobrom slova zmysle prepiť?
V mladosti sme pili vodku, výbornú ruskú vodku, lebo to je stále ten najlepší alkohol na svete. Keďže víno nebolo dobré, tak sme si na neho vo všeobecnosti nezvykli. Po revolúcii v roku 1989 zohnať kvalitnú ruskú vodku bolo veľmi ťažké. Práve preto som osobne prešiel na írsku whisky.

Okrem vypredaných štadiónov a úspechu si žil proti všeobecne zaužívaným spoločenským pravidlám. A pôsobil dojmom, že uznávaš len tie vlastné. Akými pravidlami sa riadiš?
Osobne uznávam Božie Desatoro. A žijem podľa pravidla – Ži a nechaj žiť. Ak chcú ľudia zmeniť tento svet, mali by individuálne začať sami od seba.

Človeka vychováva prostredie v ktorom vyrastá, kultúra, napríklad literatúra. U vás v rodine ste nemali ďaleko ku kvalitnej literatúre …
Mama mi dával do pozornosti náboženskú literatúru. A otec? S obľubou a intenzívne študoval všetky najnovšie vedecké objavy. Takže v jeho prípade to bola vedecko-populárna literatúra a časopisy. V detstve a mladosti som trávil s knižkami celé dni a noci a prečítal som všeličo možné. Všetkých slávnych a zásadných autorov svetovej literatúry od Dickensa až po Londona. Vo všeobecnosti tých autorov je veľmi veľa. Dnes to vôbec neľutujem, pretože tie stovky kníh mi dali výborný základ do života. Keď som dospel, tak som sa dostal k beatnickej generácii. Predovšetkým ku Jackovi Cerouacovi. Jeho román Na ceste mi dal do života veľmi veľa.

Prečo je práve táto kniha veľmi dôležitým míľnikom v tvojom živote?
Práve preto, že Cerouac veľmi miloval život a nič si neodopieral. Skrátka preto, že síce žil z bezvedomia do bezvedomia, ale popri tom dokázal aj výborne písať. Jeho román Na ceste je geniálny.

Čo čítaš teraz?
V ostatnom čase sú to výborné detektívky škandinávskych autorov. No dnes už nečítam toľko ako v mladosti.

Podľa čoho si knihy vyberáš, máš niekoho, kto ti ich doporučuje?
Jednoznačne Boris Filan, pretože on prečítal všetko možné na svete a všetkému rozumie.

Dôležité je knižky čítať, ale aj o nich s niekým zhovárať. Kto ťa naučil rozlišovať kvalitu od braku?
Doma sme mali obrovskú knižnicu, ktorú viac-menej obhospodaroval otec. V nej si si našiel čo len chceš. A túto knižnicu som prečítal úplne celú. Ale zhovárať sa o literatúre som v tých časoch nemal s kým. Rodičia boli prakticky stále v práci a kamarátov som nemal takých, ktorí by sa venovali čítaniu. Až potom neskôr mi do života vstúpili Boris Filan a Ľuboš Zeman. A mnohí ďalší inteligentní a sčítaní ľudia.

Pred jedenástimi rokmi si mi daroval knihu Anthony de Mella Minúta múdrosti. Do slovenčiny ju mimochodom prekladala tvoja manželka. Čo z tejto knihy ti najviac utkvelo pre život? Anthony de Mello je výborný filozof.
Práve jeho knihy môžeš vďaka tým múdrym, krátkym a veľmi poučným príbehom čítať od ktorejkoľvek strany. Anthony de Mello tieto múdre príbehy rôznych dávnych filozofov, učencov a mysliteľov dokázal geniálne poskladať. A čo z tejto knihy mi utkvelo ako najpodstatnejšie? Pokora a viera v seba.

Na cestách kedysi po Rusku si mal možnosť zhovárať sa o literatúre, filozofii, či vede aj s tými najobyčajnejšími ľuďmi. Z USA máš vraj opačnú skúsenosť…
Áno, bežný Američan je ohlúpnutý reklamou, médiami a kapitalizmom. Ak vhodí mincu do automatu na coca-colu a ona mu nevypadne, tak sa rozplače, pretože nevie, čo má robiť. V Rusku sa s tebou šofér autobusu pozhovára o desiatkach vážnych tém. A z jeho rozprávania ti je jasné, že to má načítané.-

Je ešte podľa teba možné, aby niekto napísal geniálnejšie diela než tie, ktoré doposiaľ vznikli a ktoré si mal možnosť prečítať? Niekto totiž tvrdí, že povedané a napísané už bolo všetko.
Vždy je možné napísať niečo lepšie než to, čo tu už máme. Ale je len veľmi málo ľudí, ktorí na to majú. Literatúry je prebytok, píše veľmi veľa ľudí, no ťažko sa v tej ponuke hľadá kniha, ktorá by mala hlavu aj pätu. Našťastie stále existuje dobrá literatúra, len sa pracnejšie hľadá.

O Eláne bolo napísaných niekoľko kníh. Veľa verejne známych ľudí píše pamäti. Nechceš o sebe napísať knihu?
Určite by som to dokázal, ale neurobil by som to. Keby som si vymýšľal, tak by to nemalo cenu. A keby som napísal pravdu, bol by to škandál.

Teba pri výbere kníh ovplyvňovali rodičia. Podsúvaš knižky svojim dvom vnučkám?
Dnes je dosť veľa kvalitnej literatúry pre deti a mládež. V tých moderných, súčasných nemám prehľad. No určite im dávam do pozornosti knižky môjho detstva – Ferdo Mravec, Pipi dlhá pančucha….a aj sa o tých knižkách potom rozprávame. Hoci porozprávať sa s nimi môžem o všeličom, pretože sú veľmi múdre, majú skvelý pozorovací talent. A dostávam od nich aj zaujímavé otázky. Dokážu vystihnúť všetky možné aktuálne témy a hneď sa v nich ,,rýpu“ a chcú sa o nich zhovárať.

A chodíš stále rád do kina?
V detstva som do kina chodil veľmi rád. No už dlhé roky tam nechodím, nemám dôvod. Na súčasnú filmovú tvorbu sa jednoducho nemôžem vôbec pozerať, nerozumiem jej, ničím ma neobohacuje. Zrejme som v tomto smere mimo súčasnej civilizácie. A nechápem ako sa na tie filmy môžu ľudia pozerať. Ak ich obohacuje to, že je v priebehu troch minút päťtisíc mŕtvych a čím viac krvi, tým lepšie, potom neviem. Vo všeobecnosti mám rád dobrácke a romantické filmy. Napríklad zopár starých výborných, obľúbených titulov, ktoré môžem pozerať donekonečna. Napríklad filmy s Belmondom, pretože je to podľa mňa najlepší herec na svete. Tiež mám stále rád Sedem statočných, či filmy podľa románov Josepha Hellera.

A súčasná slovenská filmová tvorba?
Z princípu som si pozrel nové slovenské filmy, aby som videl, čo sa u nás v súčasnosti produkuje. Ale od filmu Obchod na korze ma nič neoslovilo.

A ako si dospel k uznávaniu budhizmu ako životnej filozofii?
Zaujímal som sa o všeličo, o ezoteriku, mágiu, bosoráctva…..a spoznal som všetky čarodejnice v okolí. No veľmi rýchlo som s tým skončil. Mám užitočnú radu pre všetkých, ktorí inklinujú k mágii – Pozor na to! Mágia nie je čierna ani biela – je iba jedna. A ak sa v tom niekto nevyzná, nech do toho nos radšej nestrká. Bol som vychovávaný ako kresťan-katolík, ale moja viera sa skôr podobá na budhizmus. V akom veku som však k tomu dospel, ťažko povedať. Jednoducho to išlo s vekom a s prirodzeným vývojom.

Jedna z budhistických múdrostí hovorí: Zaháľam a pozývam k sebe svoju dušu. Darí sa ti to?
Do stavu meditácie sa dostávam jednoducho – stačí, ak som tri minúty bez akýchkoľvek vonkajších rušivých vplyvov. Vtedy si nepripustím žiadnu myšlienku, jednoducho nič. Vtedy som súčasť jedného veľkého vesmírneho celku. A som šťastný.

Naozaj sa to dá v priebehu troch minút?
Mnohí ľudia ma žiadajú, aby som ich naučil meditovať. Ja im s úsmevom odpovedám, že je to tá najjednoduchšia vec na svete. Zakázať si akékoľvek myšlienky a stop. No oni mi oponujú, že im stále niečo beží v hlave. Je to o vnútornom sebaovládaní a umení rozkázať si. Ak si však nepripustia na určitý okamih akékoľvek myšlienky, otvorí sa im nový priestor a celý vesmír je ich.

Jožo Ráž (63) je spevák a líder skupiny Elán, ktorá hrá v rôznych zostavách od roku 1968. Je basgitaristom, skladateľom aj textárom a v 90.-tych rokoch pôsobil ako podnikateľ. Skupina zaznamenala nárast popularity od roku 1980 a spolu nahrala 14 štúdiových a celkovo 30 albumov (platní). V Československu predala viac ako 4 milióny albumov a získala 22 platinových platní. V roku 1999 v deň nahratia legendárnej skladby Voda, čo ma drží nad vodou, mal vážnu nehodu na motorke (ktorú nezavinil) a zázrakom ju prežil.  Viackrát avizoval ukončenie kariéry, no stále sa objavuje na koncertných pódiách. 

FOTO: archív J. Ráža