Martin ŠMATLÁK: Slovensko konečne uverilo domácim filmom

Prvý polrok tohto roka ukazoval, že na domáce, slovenské filmy prišiel  do kín dvojnásobok divákov než za celý minulý rok. Bude tento rok výnimočný?

Presnejšie od začiatku roka do prvej polovice septembra prišlo na slovenské filmy (vrátane minoritných koprodukcií) v slovenských kinách už jeden a štvrť milióna divákov. A ešte čakáme zaujímavé premiéry do konca roka. Je to neuveriteľné číslo. Len pripomeniem, že napríklad v roku 2012 to bolo len niečo vyše stotisíc divákov za celý rok. Návštevnosť kontinuálne rastie, tento rok je však skutočne výnimočný. A treba očakávať, že prídu znova aj chudobnejšie roky.

Prečo nastal zlom tento rok?

Zlomilo sa čosi zásadné, a to predchádzajúca výrazná nedôvera divákov voči novým slovenským filmom. A zvýšil sa počet nových slovenských filmov, v medzinárodnom ukazovateli počtu premiérových filmov na obyvateľa sme stúpli takmer na trojnásobok oproti predchádzajúcemu obdobiu. Záujem prišiel postupne v posledných rokoch, začalo sa to filmami ako napríklad Lóve (2011) , Kandidát (2013) či Červený kapitán (2016). Tento rok prišli divácky atraktívne tituly Všetko alebo nič, filmami Čiara či Únos.

Točia sa iné, divácky atraktívnejšie filmy ako v minulosti?

Dôležité je, že sa rozšírilo žánrové spektrum slovenských filmov, významne narástol počet producentov aj ich konkurencieschopnosť vrátane vstupov do medzinárodných koprodukcií. A stabilizovala sa sieť kín na Slovensku. Tie podporným programom Audiovizuálneho fondu motivujeme premietať slovenské filmy, na každú predanú vstupenku na slovenský film možno získať dotáciu 1 euro.

Naše filmy už nepriťahujú len zopár festivalových nadšencov?

Okrem divácky atraktívnych titulov, akými boli v tomto roku napríklad Všetko alebo nič, film Čiara či Únos, máme naďalej aj filmy, ktoré bodujú v medzinárodnom kontexte a na festivaloch.  Napríklad film Piata loď  uspel na medzinárodnom  festivale v Berlíne, a film Učiteľka je mimoriadne úspešný  v zahraničnej distribúcii. To považujem za veľmi dôležité. Ale určite platí, že doteraz sa na nový slovenský film hľadelo najmä ako „na dielo pre zopár festivalových nadšencov“. Tento rok ukázal, že to už nie je korektný pohľad.

Aký podiel má na tomto filmovom vzostupe Audiovizuálny fond?

Kvalita aj počet nových slovenských audiovizuálnych diel je predovšetkým výsledkom práce ich tvorcov a producentov.  A Audiovizuálny fond ako verejnoprávna grantová inštitúcia spoluvytvára, zlepšuje podmienky pre vznik a šírenie nových diel. Selektívnou finančnou podporou by mal fond prispievať tiež  k formovaniu niečoho, čo by sme mohli nazvať obsahová orientácia slovenskej kinematografie a profilácia hodnotového rámca audiovizuálnej kultúry.

Film je dnes komerčnou záležitosťou, nedokáže sa uživiť sám?

V žiadnej krajine s malým audiovizuálnym trhom, aký máme aj na Slovensku, nemôže existovať zdravý rozvoj filmu a audiovizuálnych diel bez finančnej podpory z verejných zdrojov. A ani bez rozumne nastavených funkčných legislatívnych a inštitucionálnych nástrojov. Ak si však niekto z politikov či ministerských úradníkov kedysi pred rokmi skutočne myslel, že film u nás môže fungovať na „biznisovom“ princípe rovnako ako v Amerike, tak sa nielen hlboko mýlil, ale sa prejavil aj ako kultúrny ignorant.

Je teda podpora z verejného sektora kľúčová?

V každej európskej civilizovanej krajine audiovizuálna kultúra zdravo funguje iba s významnou podporu verejného sektora. Z tohto hľadiska je stabilné fungovanie Audiovizuálneho fondu nevyhnutné pre udržateľný rozvoj audiovizuálnej kultúry a zábavného priemyslu. Ale opakujem, fond vždy iba pomáha vzniknúť dielam či rôznym iným projektom, ktorých podobu aj ďalší osud ovplyvňujú tvorcovia, producenti, distributéri, kiná… Ak je aj medzi nimi korektná spolupráca, výsledky prídu.

Novela vyhlášky o filmovom projekte je tiež aktuálny mechanizmus pre podporu pôvodnej filmovej tvorby. V čom konkrétne uľahčuje činnosť filmovým či televíznym tvorcom?

Vyhláška je dôležitou súčasťou systému podpory audiovizuálneho priemyslu. Slovensko ho zaviedlo pred tromi rokmi. Na základe doterajších skúseností a veľmi sporadickej odozvy sa ukázalo, že tento systém treba otvoriť aj menším projektom a netreba len čakať na filmové štáby zo zahraničia. Základným zmyslom tohto mechanizmu je poskytnúť relevantný impulz pre neštátne investície do audiovizuálnej produkcie.

Akú podporu systém po novom poskytuje?

Tento systém funguje tak, že ak niekto u nás investuje do filmovej produkcie neštátne peniaze aspoň v sume 150 tisíc eur na film či dokument prípadne animovaný seriál, alebo aspoň 300 tisíc eur do hraného televízneho seriálu, môže požiadať Audiovizuálny fond o „spätnú“ dotáciu vo výške 20%. Ide výdavky priamo súvisiace s produkciou projektu a vyplácajú sa subjektu s daňovou povinnosťou na Slovensku. Verím, že tento krok prinesie viac investícií aj prác pre slovenských filmových profesionálov, či nové služby, ktoré s filmovou produkciou súvisia.

Ktoré kroky fondu prispeli k pozitívnemu vývoju slovenského filmu po roku 2009?

Bolo to niekoľko zásadných zmien. Napríklad rozšírenie foriem podpory – okrem klasických dotácií fond poskytuje aj investičné stimuly, dávame pôžičky na technologický rozvoj alebo na produkciu filmov a tiež individuálne štipendiá na tvorbu alebo na výskum. Dosiahli sme zdvojnásobenie verejných finančných prostriedkov pre oblasť audiovízie na ročnej báze. A zaviedli sme podporu nových aktivít. Preto možno hodnotiť, že Audiovizuálny fond mal pozitívny vplyv na rozvoj slovenského filmu.

Okrem filmov, však verejná  mienka roky sleduje úbytok či zmenu nastavenia kín…

Fond riešil aj systémovú podporu samotných kín. V spolupráci s ministerstvom kultúry a s podporou vlády sa nám v krátkom čase podarilo zachrániť na Slovensku sieť jednosálových kín. Väčšine z nich na začiatku tohto desaťročia v dôsledku technologickej zmeny hrozil zánik, dnes však majú významný podiel na trhu. Aj vďaka tomu sa návštevnosť na slovenské filmy kontinuálne zvyšuje.

Funguje Audiovizuálny fond transparentne?

Audiovizuálny fond vznikol po 18 rokoch diskusií či neúspešných pokusov, až minister kultúry Marek Maďarič sa rozhodujúcou mierou zaslúžil o funkčné zriadenie fondu. Neskôr sa stal inšpiráciou aj pre vznik Fondu na podporu umenia. Na začiatku sme museli riešiť základné veci nášho fungovania a nastaviť selektívne aj rozhodovacie procesy.  Dôležitá bola komunikácia s verejnosťou. Po odbúraní predsudkov aj po kontroverzných diskusiách sme prešli na platformu otvorenej a transparentnej inštitúcie. O podpornej činnosti zverejňuje maximum informácií. Aj vďaka fondu padol rokmi ošúchaný „argument“, že sa tu nedajú robiť filmy pre nedostatok peňazí. Je ich viac, no treba ich aj efektívne využívať a neriešiť nereálne projekty.

Pripravuje sa zriadenie Národnej filmovej agentúry. Čo bude jej hlavnou aktivitou?

Bude to verejná agentúra, ktorej úlohou bude prezentovať a propagovať Slovensko ako filmovú krajinu smerom do zahraničia, aj k potenciálnym domácim investorom a subjektom podnikajúcim v audiovízii. Agentúra bude sústreďovať a prezentovať informácie o možnostiach nakrúcania filmov na Slovensku  – legislatívne, finančné, možné lokácie, služby, profesionálov, infraštruktúru. Poskytne právne aj finančné poradenstvo v oblasti audiovízie. Bude tiež sprostredkovávať kontakty a obchodné vzťahy medzi slovenskými a zahraničnými subjektmi, podporovať export slovenských filmov. A predstavovať Slovensko, jeho regióny ako filmovú krajinu na podujatiach v zahraničí. Je to ďalší zo štandardných nástrojov podpory kinematografie, ktorý už funguje v mnohých európskych krajinách pod pojmom „film commission“.

Na akej úrovni je v súčasnosti spolupráca s verejnoprávnym vysielateľom RTVS?

S RTVS spolupracujeme a koordinujeme najmä aktivity nasmerované do prostredia nezávislej produkcie. Pri filmoch či televíznych dielach sa prostriedky fondu a RTVS spájajú, dochádza k pozitívnemu synergickému efektu. Najlepšie sa to dá ilustrovať na animovanej tvorbe. Fond podporil viacero projektov, ktoré dofinancovala aj uviedla RTVS – napríklad Mimi a Líza, Drobci a ďalšie. Ak do roku 2010 nová animovaná tvorba pre televízie v SR prakticky neexistovala, tak dnes je už štandardnou súčasťou produkcie aj vysielania RTVS. A vďaka tomu môže získavať aj ďalších partnerov v zahraničí a vstupovať aj na teritórium iných krajín, čo je pre túto oblasť mimoriadne dôležité.

Bude mať teda Slovensko viac projektov v pôvodnej televíznej tvorbe?

Spolupracujeme a komunikujeme aj s inými televíznymi vysielateľmi, pretože tí sú dôležitými prispievateľmi do fondu. Aj na ich podnety sme tento rok v podpornej činnosti jasne odlíšili podporu televíznej tvorby od filmovej, aby sa v jednej výzve nestretávali neporovnateľné projekty. Objem podpory televíznych projektov sme zvýšili na dvojnásobok oproti a v budúcom roku chceme rast zachovať. Televízna produkcia (pri dotáciách aj investičných stimuloch) bude trvale dôležitou súčasťou podpornej činnosti fondu.

Hlavná FOTO – archív Martin Šmatlák

Audiovizuálny fond

 Je verejnoprávna inštitúcia  zriadená od roku 2009 na podporu a rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu na Slovensku. Nahradil grantový program ministerstva kultúry. Poskytuje financie autorom a výrobcom slovenských audiovizuálnych diel, osobám na obnovu a rozvoj technologickej základne určenej na výrobu a šírenie audiovizuálnych diel, na uskutočňovanie verejných kultúrnych podujatí , na šírenie a prezentáciu audiovizuálnych diel. Fond tiež poskytuje štipendiá pre fyzické osoby, ktoré sa tvorivo alebo výskumne podieľajú na rozvoji audiovizuálneho priemyslu. Štatutárnym orgánom fondu je deväťčlenná Rada fondu, predsedom je Miloslav Luther. Zastúpenie v rade majú všetci prispievatelia, príjemcovia podpory a ministerstvo kultúry.