Šnorchel Observer

Milý Šnorchel, dnes je 1. máj. Štátny sviatok. Sviatok práce. Pre Teba je omnoho dôležitejšie, že si v škôlke schytal ovčie kiahne, stále sa obzeráš v zrkadle. Možno toto bude práve preto prvý 1. máj, ktorý si budeš pamätať.

Môj najmladší syn spoznáva svet. Keď už bol, hoci ešte nebol na svete, dostal odo mňa prezývku ŠNORCHEL. Lebo tak som si nejak vysvetľoval, že v brušku dýcha. No a keď už mohol dýchať normálne, prezývka mu zostala. Ale už má päť a stáva sa z neho pozorovateľ – čiže OBSERVER. Tak mu priebežne píšem túto rubriku. A naivne sa teším, že v nej raz bude sám pokračovať… Vyberáme to najlepšie z autorskej rubriky šéfredaktora svk.press Ján Füleho zverejnené v roku 2017.

Milý Šnorchel, musím Ti napísať, ako som objavil Ameriku. Teda v skutočnosti ju v roku 1492 objavil Krištof Kolumbus, ja až v roku 1996. Alebo 97? V každom prípade, on nevedel, kam priplával, myslel si, že do Indie, ja som vedel kam letím, len neviem, kedy to bolo. Jemu to prinieslo slávu a mne niekoľko riadkov pre Teba.

Milý Šnorchel, keďže máš päť rokov a niečo, toto budú asi prvé Vianoce, ktoré si budeš pamätať. Vyzeráš na to. Tvoja radosť z darčekov je ešte (a dúfam, že dlho bude) taká milo detská. Ale už začínaš „filozofovať“.

Milý Šnorchel, na niekoľko vecí máš svoje vlastné pomenovanie. Párkom hovoríš pároky. Úprimne povedané, nedávno sa ukázalo, že výrobcovia Spišských párkov majú svoju vlastnú receptúru, ktorá nemá páru. Hovorme jej inú. Je z toho škandál. Ľudia, ktorí ho robia, zabudli na starú poučku: Ak máš rád párky, nikdy sa nechoď pozrieť, ako sa vyrábajú… Ty máš […]

 Milý Šnorchel, od leta sa mnohokrát budíš s otázkou: „Už sú Vianoce?“. „Najskôr musí byť sneh“, odpovedám. Včera nasnežilo. Pozrel si sa z okna a povedal: „Vianoce!“. Matka príroda vie byť niekedy riadna sviňa, aj takto sa zahráva s malými deťmi. Ale vie sa zahrávať aj s dospelými.   Vieš, ja mám sneh v zásade rád. Ako si sa dozvedel z predchádzajúcej […]

Milý Šnorchel, keď budeš mať sedem rokov, zoberiem Ťa na 30. výročie Novembra 1989. Presne viem, ako si budeš pripadať. Ako ja, keď som mal šesť a bol som s dedom Lajkom na 25. výročí Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Iný svet.

Milý Šnorchel, musím Ti napísať, že hoci máš len päť, už si jednou nohou v base. Mimochodom, pokrik: „Pôjdeš do basy!“, patrí medzi Tvoje najobľúbenejšie. Na dvore v škôlke tiež. Nechápal som prečo. Už viem. Vy ste tam banda prognostikov a ešte o tom ani neviete.

Väčšina blbých textov sa začína (alebo končí) vetou: „Prisnilo sa mi“. Milý náš Šnorchel, mne sa túto noc prisnilo, že bojujem v Slovenskom národnom povstaní.

Žijeme v dobe, že sa ľudia obnažujú. Myslím mentálne. „Aby sa na nich nezabudlo“, dávajú do bulváru a na sociálne siete o sebe všetko. Ako, kedy, s kým za koľko. Skôr, ako niekto minie eurofondy, aby zistil, prečo to je tak, malé vysvetlenie. Za všetko môže nabíjačka.