Vesmírny konštruktér JÁN BALÁŽ: Najdojímavejší je štart rakety

Podieľal sa na 12 už uskutočnených svetových kozmických misiách. Slovenský vedec Ján Baláž z košického Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied (SAV) participuje na veľkých ruských, čínskych či európskych projektoch, ktoré odkrývajú záhady a tajomstvá vesmíru. Aj jeho prácu a poznatky ponesie čoskoro ďalšia misia na planétu Merkúr, či k mesiacom Jupitera. A ako vášnivý popularizátor vedy často vysvetľuje deťom či laikom, prečo je pre ľudstvo dôležité spoznávať aj iné planéty.

Vraj sa nepovažujete za vedca…
Ale považujem. Pracujem však do značnej miery interdisciplinárne, medzi fyzikou a technikou. Vyštudoval som elektrotechniku, mám z nej aj doktorát, ale vždy ma viac priťahovalo praktické konštruovanie experimentálnej techniky a riešenie súvisiacich technických problémov ako práca s informáciou, čo mnohým vedcom úplne postačuje.

Ako sa stať vesmírnym konštruktérom na Slovensku?
Je potrebné vyštudovať nejaký technický smer, ja som ešte študoval rádioelektroniku. Teraz sú na slovenských technických univerzitách aj študijné odbory zamerané na kozmické inžinierstvo, aj keď zatiaľ nemajú skúsenosti z profesionálnych vesmírnych misií. Ale čoskoro to doženú, najmä v súvislosti so začatým prístupovým procesom k Európskej kozmickej agentúre ESA. Naše pracovisko už začiatkom 70. rokov minulého storočia vstúpilo do programu kozmických letov INTERKOZMOS, takže už odvtedy nás učí  “život“ a najmä spoločná práca s mnohými zahraničnými pracoviskami kozmického výskumu a technológií, od ktorých sme sa za tie desaťročia veľa naučili.

Slovensko je skvelým konzumentom výdobytkov svetovej vedy, ale iba malým prispievateľom na jej rozvoj.

Ste známy prácou na misii Rosetta. Ako sa dostane slovenský vedec k práci na takej celosvetovej vedeckej akcii?
V mojom prípade významnú rolu zohrala predchádzajúca misia na planétu Mars, na ktorej som šesť rokov spolupracoval so zahraničnými pracoviskami, okrem iných aj s írskym Laboratóriom kozmických technológií STIL. Aj keď náš spoločný prístroj na Mars pre poruchu raketového motora nedoletel, spoločná práca nás dostatočne preverila a posilnila pracovné aj osobné vzťahy. Preto ma neskôr pozvali pracovať na jednom zo systémov sondy Rosetta, na ktorý získali zákazku z ESA. Potvrdilo sa tým moje životné krédo, že „všetko sa počíta“.

Na koľkých vesmírnych projektoch ste sa už podieľali?
Práca na marťanskej misii bola pre mňa neskutočne inšpiratívna, vložil som do nej ozaj všetko. Už uskutočnených vesmírnych misií, ku ktorým som prispel, je dvanásť a ďalšie sa pripravujú. Začínal som na ruských satelitoch, prvý s mojím príspevkom letel na orbit v roku 1989, nasledovali ďalšie ruské, potom čínsky Double Star, európska Rosetta, nórska suborbitálna raketa…

…a na čom robíte teraz?
Už siedmy rok pracuje náš prístroj na palube ruského vesmírneho observatória Spektr-R na orbite. Pripravuje sa štart európsko – japonskej misie BepiColombo k planéte Merkúr, kde sme okrem vlastnej práce zapojili aj slovenské technologické firmy. V súčasnosti sa podieľame aj na príprave európskej misie JUICE k Jupiteru a jeho mesiacom a na ruskej misii Luna – Globe na Mesiac.

Ján Baláž a košický Ústav experimentálnej fyziky SAV sa podieľal na zostrojení sondy Rosetta  Európskej kozmickej agentúry (ESA). Skúmala kométu 67/P Čurjumov-Gerasimenko, na ktorej povrch spustila prvý krát v histórii pristávací modul Philae. Ku kométe doletela v roku 2014  po 10-ročnej ceste. V priebehu misie absolvovala prelety okolo Zeme, Marsu a dvoch malých planétok. V septembri 2016 dosadla na povrch kométy aj samotná sonda, čím sa jej misia skončila.

 

Dočítala som sa, že ste zodpovedný riešiteľ pri projekte Satelitných detektorov pre kozmofyzikálny výskum. Ako môže vedec v Košiciach robiť kozmofyzikálny výskum?
To je práve to, čo košickí fyzici a inžinieri robia už  desaťročia. Pozemné meranie kozmického žiarenia v našom observatóriu na Lomnickom štíte má už vyše 60-ročnú tradíciu. Náš detektor galaktického kozmického žiarenia je súčasťou globálnej siete podobných zariadení. Do kozmu kolegovia posielali prvé jednoduchšie experimentálne vzorky už začiatkom 70. rokov, prvá košická automatická aparatúra – detektor neutrónov a gama žiarenia SK-1 –  letela na orbit v septembri 1977, pred pár dňami sme oslávili jej 40-ročné jubileum.

Čo je teda kozmofyzikálny výskum?
Zaoberá sa najmä fyzikálnymi procesmi v Slnečnej sústave, kde, samozrejme, dominuje Slnko, ktoré mnohými fyzikálnymi procesmi formuje naše prostredie aj vplýva na technologické aktivity. Premenlivá aktivita Slnka zásadne ovplyvňuje podmienky v okolitom vesmíre aj na Zemi, v poslednom období už tomu hovoríme „kozmické počasie“.

Od čoho závisí aktivita Slnka?

Aktivita Slnka do značnej miery podlieha 11-ročným cyklom, ale na kratších časových škálach ide o dosť náhodný proces. Nie vždy vieme včas predpovedať, kedy sa Slnko rozbúri a tiež, ktorým smerom vychrlí množstvo energetických častíc, takzvaný výron koronálnej hmoty CME.  Ak také mračno zasiahne Zem, môže vyvolať tzv. magnetickú búrku, vtedy je magnetické pole Zeme nepokojné a častice, ktoré preniknú do atmosféry vyvolávajú výraznú polárnu žiaru.

Vy ste konštruktér… Aké komponenty a materiály musíte používať pri konštrukcii vesmírnych prístrojov? Odkiaľ ich beriete?
Sú to komponenty a materiály, ktoré by mali mať kozmickú kvalifikáciu. Od toho sa odvíja potrebná spoľahlivosť v drsných vesmírnych podmienkach, kde je vzduchoprázdno, extrémne výkyvy teplôt, kozmické žiarenie, aj značné mechanické zaťaženie pri štarte nosnej rakety. Sú to často veľmi drahé položky, takže vzhľadom na chronickú podvýživu slovenskej vedy si ich nemôžeme dovoliť. Aj preto sme nútení vstupovať do partnerstiev so zahraničnými partnermi. My najčastejšie dodávame našu kvalifikovanú prácu. Tieto „partnerstvá z rozumu“ sú úplne bežné aj medzi oveľa bohatšími krajinami. Takto sa napríklad na už spomenutom prístroji pre misiu na Merkúr okrem nás podieľa  aj Rakúsko, Taliansko, Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Írsko, Rusko, Maďarsko.

S prístrojmi, ktoré poletia do vesmíru, sa pracuje doslova v bielych rukavičkách.

Pracujete s nimi – a to doslova – v bielych rukavičkách?
S komponentami a prístrojmi, ktoré majú letieť do vesmíru, sa ozaj pracuje v bielych rukavičkách. Často aj v latexových a v čistých bezprašných priestoroch (tzv. Clean Room) s prísnou technologickou disciplínou. Najtvrdší režim som zažil práve pri práci na Rosette v Írsku, keďže išlo o kritický systém sondy, ktorý riadil oddelenie pristávacieho modulu Philae od hlavnej sondy a zabezpečoval komunikáciu s ním. Inšpektori ESA sa mi preto „dívali na prsty“ veľmi často.

Bola som na jednej vašej prednáške pre deti zo základných škôl, ktorým ste na záver pustili kreslený film o vzniku, pristátí aj o konci sondy Rosetta a modulu Philae. Bolo to pôsobivé…
To bol nápad európskej kozmickej agentúry ESA, ktorá popri vysoko profesionálnej práci na samotnej misii venovala veľa úsilia a prostriedkov na popularizáciu medzi laikmi vrátane detí. Popularizácia vedy sa stále viac ukazuje ako nevyhnutná súčasť vedeckých aktivít, bez nej veda nemôže získať dostatočnú podporu z verejných zdrojov.

To bolo vlastne aj vysvetlenie, na čo vlastne idú „naše dane“?
Áno, je to aj forma zodpovedania sa daňovým poplatníkom za spotrebované financie.

Ako spätne hodnotíte misiu Rosetty? Čo  rukolapné priniesla?
Zistilo sa množstvo zaujímavých vedeckých poznatkov o zložení materiálu kométy aj o procesoch, ktoré na nej prebiehajú pri jej ceste Slnečnou sústavou, najmä v perihéliu, keď jej aktivita výrazne vzrástla. Rosetta poslala na Zem obrovské množstvo vedeckých údajov, ktoré sa budú analyzovať ešte desaťročia. Zároveň išlo aj o veľmi dôležitý technologický experiment. Schopnosť doletieť na vzdialené vesmírne teleso a pristáť na ňom môže byť v budúcnosti veľmi dôležitá pre prežitie našej civilizácie, keď napríklad budeme potrebovať odkloniť inú kométu či asteroid z kolíznej trajektórie so Zemou.

Ľutovali ste, keď Rosetta skončila?
Samozrejme, bolo mi smutno. Pristáť na kométe napokon aj s „materskou kozmickou loďou“, teda hlavnou sondou, bolo to najlepšie, čo sa dalo spraviť. Svoje úlohy už splnila a dochádzalo jej palivo. Ak by sme ju nechali voľne letieť, časom by sa stratila v nekonečnom vesmíre. Takto vieme, kde je a zostane tam pravdepodobne veľmi dlho. Raz sa možno stane objektom kozmickej archeológie.

S trochou nadsádzky – bude ako Bojná (veľké archeologické nálezisko – pozn. red.)?
Áno, môže byť objektom turistiky, keď raz  naši vzdialení potomkovia budú schopní zaletieť tam v priebehu desať dní a nie za desať rokov, ako to trvalo nám.

Čo najviac dojíma vesmírneho konštruktéra?
Pre mňa je najviac emotívna priama prítomnosť pri štarte kozmickej rakety do vesmíru. Svoju rolu, samozrejme, zohráva množstvo divákov, nepredstaviteľný hluk, menšie zemetrasenie pod nohami a pohľad na neuveriteľne zrýchľujúcu raketu s ohnivým chvostom. Ak je na palube aj zariadenie, na ktorom som roky pracoval, je to pocit, akoby človek vyprevádzal vlastné dieťa na ďalekú nebezpečnú cestu. Vtedy nechýbajú ani silné emócie.

S čím ste sa hrávali ako dieťa? Mali ste ďalekohľad?
Konštruoval som všetko možné, lepil dokopy elektronické súčiastky zo starých rádií. Spočiatku to veľmi funkčné nebolo, no časom sa to zlepšovalo. Ďalekohľad som si zostrojil z okuliarových šošoviek a plastových rúr. Pohľad na Mesiac plný kráterov bol úžasný, videl som ním aj fázy Venuše, alebo mesiace Jupitera.

Máte svoju hviezdu na oblohe?
Nezamýšľal som sa nad tým, ktorá hviezda je „moja“, k jednej však mám trochu nadštandardný vzťah, aj keď ju v našich zemepisných šírkach nevidno, lebo je hlbšie na južnej oblohe. Je to Canopus, druhá najjasnejšia hviezda nočnej oblohy (tá prvá je Sírius). Mojou sa stala v súvislosti so spomínanou misiou na Mars, pretože práve na ňu mala sonda špeciálny senzor, používala ju na svoju orientáciu v priestore: je veľmi jasná a má dosť veľký uhol voči zemskej ekliptike. Canopus ledva vychádza nad horizont v najjužnejších miestach Európy, ale v trópoch je už pekne vysoko. Obdivoval som ju trebárs na nedávnej dovolenke v Thajsku. Aj doma si jej polohu občas fiktívne zameriavam, pritom však mierim prstom do zeme pod naším známym súhvezdím Orion.

A svoje vedecké sny?
Tie nemávam.

Máte nasledovníkov?
Aspoň z časti je to môj syn Martin. Študuje astrofyziku.

Ste kozmický konštruktér pôsobiaci na ÚEF SAV v Košiciach. Ste spokojný?
Spokojný v rámci možností. Popri ťažkej podvýžive slovenskej vedy ma dosť trápi bujnejúca byrokracia, ktorá kradne čas a energiu tvorivým ľuďom, ktorí by bez nej boli pre spoločnosť užitočnejší.

Popularizácia je podľa J. Baláža nevyhnutná súčasť vedeckých aktivít, bez nej veda nezíska dostatočnú podporu z verejných zdrojov.

Vedu na Slovensku si zrejme predstavujete inak. Ako do nej „dostať“ viac peňazí?
Veda na Slovensku je priamym odrazom podpory, aká sa jej dostáva. Mladí, nadaní, perspektívni vedci odchádzajú do zahraničia, kde si ich prácu viac vážia, veľmi dobre vedia prečo. Niektorým, aj jednoduchým princípom trvá pridlho, kým sa dostanú do spoločenského povedomia. Naša spoločnosť je skvelým konzumentom výdobytkov svetovej vedy, ale iba malým prispievateľom na jej rozvoj.

Vidíte nejakú nádej na zmenu?
V súčasnej politickej situácii si neviem predstaviť žiadnu rýchlu pozitívnu zmenu, bude to zdĺhavý proces. Aj Číne, ktorú som spoznal vďaka misii Double Star, trvalo dlho, kým to pochopila. Za Mao-Ce-Tunga bola veda a vzdelanosť v  krajine dosť zaznávaná, predseda Mao dokonca vyhnal univerzitných študentov aj vedcov pracovať na farmy a do priemyslu, aby boli pre spoločnosť „aspoň trochu užitoční“. Dnes už Čína investuje do vedy a vzdelanosti obrovské prostriedky a jej ekonomika rastie raketovým tempom.

Znie to paradoxne – máme si brať z Číny príklad?
V oblasti investícií do rozvoja vzdelanosti a vedy určite.

Ing. Ján Baláž, PhD. (57) 

Absolvoval Fakultu elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach, kde obhájil aj dizertačnú prácu. Od roku 1986 pracuje v košickom Ústave experimentálnej fyziky SAV, zaoberá sa vývojom prístrojovej techniky pre vesmírne satelity a sondy. Podieľal sa na príprave dvanástich už uskutočnených vesmírnych misií ruskej kozmickej agentúry RKA, čínskej CNSA a európskej ESA. Podieľal sa na príprave vesmírnych vedeckých misií Active, Coronas, Interball, Mars-96, Mir, Štefánik, Double Star, HotPay, Rosetta, Radioastron, BepiColombo, Resonance, Luna-Glob.

Je nositeľom ocenení Technológ roka Slovenskej republiky aj ceny SAV za popularizáciu vedy. S jeho prispením sa pripravujú na štart do kozmu ďalšie misie, o. i. európske misie BepiColombo na planétu Merkúr a JUICE k mesiacom Jupitera, ruská misia Luna Globe na Mesiac a čínska misia MIT na prieskum zemskej mezosféry, ionosféry a termosféry.

Dobrodružstvá sondy Rosetta a modulu Philae:

Foto: autorka, archív A. Baláža

 

 

 

 

Zďielať:
pošli na vybrali.sme.sk


Súvisiace články