„Máme prezidenta, ktorý nás zadlžuje, aby umelo podnecoval hospodársky rast. Biely dom obsadil rodinný klan, ktorý sa na náš úkor obohacuje. Stali sme sa národom cynikov, nechce sa nám povstať proti autokracii.“  Citát z eseje, ktorú vlani, na jar, uverejnil prestížny americký časopis The Atlantic. Napodiv, jeho autorom je zaslúžilý republikán. David Frum. Bývalý komentátor konzervatívneho denníka Wall Street Journal a jeden z poradcov prezidenta George. W. Busha. Esej sa medzičasom rozrástla na hrubú knihu s titulom: Trumpocracy: The Corruption of the American Republic.

Zdá sa, že Frum nepreháňal. Kongres, pod tlakom prezidenta, podistým už onedlho, schváli uvoľnenie 1,5 bilióna dolárov (!) na investície do infraštruktúry. Chce, tak ako sľúbil, vytvoriť ďalšie pracovné miesta. Trumpov hotel, na dohľad od Bieleho domu, má vyšší obrat a zisky, ako kedykoľvek predtým. Využívajú ho diplomati z celého sveta. Povráva sa, že si takto získavajú náklonnosť amerického prezidenta s nádejou na lepší „deal“. Ani po roku neustáva Trupmovo štvanie proti médiám a FBI. Prezident demonštruje, ako málo si demokratické inštitúcie váži.

Napriek tomu je David Frum presvedčený, že Trump o tri roky vo voľbách opäť zvíťazí. Pretože obratne využíva prostriedky „modernej autokracie“. Moderní autokrati, tvrdí Frum, pohŕdajú demokraciou, nezdieľajú však a nezneužívajú (tak ako Hitler, Stalin či Mao) šialené ideológie.

Moderní autokrati sú iba kleptokrati

Kradnú. Korumpujú a dajú sa korumpovať. Ženie ich chamtivosť, snaha zbohatnúť, túžba získať výhody privilegovaných. V USA, v Rusku, v Číne, ba aj v samotnom lone Európy. Či už v Maďarsku, v Poľsku. I na Slovensku. Keď kleptokrati nakradnú majetok stanú sa plutokratmi, ba možno aj meritokratmi. Ľuďmi s privilégiami a vplyvom.

Frum: Pokiaľ kleptokratom dlhodobejšie zlodejinu tolerujeme, demokraciu poškodzujú nebadane, postupne. Nepremenia sa hneď na autokratov. Ani Trump nie je zatiaľ samovládcom. Opiera sa o vyvážený, byrokratický aparát. Jeho neustávajúce útoky proti médiám, súdnictvu, tajným službám, či úradom činným v trestnom konaní však demokraciu poškodzujú. Trump sa správa raz ako hazardný hráč, inokedy ako klaun. Najmä, keď si sadne ráno za twitter.

Minulý týždeň zverejnil memorandum, ktoré obviňuje vyšetrovateľov „ruskej aféry“ z predpojatosti. Podľa Fruma je toto „memo“ iba zdrapom papiera. Možno ním mávať, ako s dôkazom – v televízii.

Málokto si ho prečíta, ale značnú časť Trumpovych  prívržencov presvedčí. Trump síce takéto debaty nevyhráva, ale v politickej bitke často víťazí. Neprezradí svoje kšefty v zahraničí. Aj preto do istej miery blokuje dôsledné uplatňovanie sankcií proti Rusku.

Trump vyžaduje úplnú lojalitu

Kto sa mu znepáči, toho teatrálne zbaví funkcie. Hoci šéfa FBI Jamesa Comeyho. Podľa Fruma je to síce legálne, ale nelegitímne. Čudné poriadky zaviedol prezident aj pri menovaní federálnych sudcov. Aj jeho predchodcovia ich síce menovali podľa politických preferencií, ale po vymenovaní sa všetci (?) sudcovia správali nezávislo.

Američania si ešte pamätajú, čo Obama, svojho času, jednej kandidátke na úrad povedal: Ja som ťa vymenoval, ale ty mne nebudeš slúžiť. Trump však cielene vyberá iba takých ľudí, ktorí sú na takúto službu pripravení.

Všetci napríklad vedia, že starostlivo vyselektovaní federálni sudcovia mali, ešte pred vypočutím v kongrese, dôverné rozhovory s prezidentom. Napriek tomu ich senátori schválili. Takto, plazivo, zapúšťa korene trumpokracia.

Americký prezident si môže dovoliť iba toľko, koľko mu inštitúcie dovolia. Garantuje to ústava. Senát, v ktorom teraz dominujú republikáni, je však pasívny, zatiaľ čo Trump svoje aféry politizuje. Servilne sa, podľa Fruma, správa aj kongres. Opakovane sa stáva, že prezident predkladaný zákon podpíše iba vtedy, keď mu kongresmani prisľúbia v tej či onej kauze podporu. Aj takto sa prejavuje trumpokracia.

Republikáni na križovatke

Ako je možné, že konzervatívna strana (a tou republikáni ešte sú) podporuje samoľúbeho, pomstychtivého, ženami opovrhujúceho, latentne rasistického, vo veľkej politike žalostne nekompetentného prezidenta? Podľa Fruma Trumpov nečakaný úspech, republikánom pomohol. Už dávnejšie cítia, že ich polarizovaná strana sa ocitla na krížnych cestách. Získali čas, aby sa rozhodli pre jednu z troch možností:

1) V najlepšom prípade sa premenia na stredopravú stranu. Tak ako kozervatívci v Kanade, kresťanskí demokrati v Nemecku, či austrálski liberáli. Strany, ktoré ešte vždy, napriek globálnym zaklínadlám neoliberálov, udržujú sociálny štát, ktorý vznikol po Druhej svetovej vojne.

2) Druhým scenárom je odmietnutie extrémne neoliberálneho, individualistického projektu Paula Ryana, čo sa už dnes deje. Vedia, že ich voliči príliš radikálne, pravicové reformy neocenia.

3) Tretím scenárom je trumpizmus. Podľa Fruma však nemá perspektívu. Svet sa mení, vo svete sa presadzuje nová generácia politikov. Americká spoločnosť však starne. Starnú aj americkí politici, preto konzervujú, alebo revitalizujú čoraz viac konfliktov minulosti. Podľa Fruma je dnešná Amerika od roku 1968 vzdialenejšia ako Woodrow Wilson od americkej občianskej vojny. Trump sa napriek tomu rozhodol, že v domácej i zahraničnej politike, obnoví staré predsudky, staré hesla, staré konflikty.

Chce zrušiť Obamovu dohodu s Iránom, hoci aj vďaka nej sa podarilo poraziť Islamský štát (iránske jednotky sa presadili v bojoch ako rozhodujúca pozemná sila). Vyhlásil Čínu a Rusko za najvážnejších  globálnych konkurentov (viacerí tvrdia, že iba naoko). Doposiaľ nemenoval veľvyslanca do Bruselu (európsku úniu ignoruje). A do Nemecka nominoval veľvyslanca diplomata, ktorý sa inšpiruje jeho tweetmi (neznáša Angelu Merkelovú). A pokiaľ ide o NATO, Trump sa zatiaľ nedištancoval od otázky, ktorú počas volieb kládol svojim prívržencom: Prečo sme sa, dočerta, zaviazali brániť také Estónsko?

Podľa Fruma je najpovážlivejší fakt, že sa od Trumpa čoraz viac dištancujú tajné služby a vojaci. Tajné služby do istej miery ignorujú prezidentove nariadenia a utajujú pred ním časť informácií. Vojaci, vrátane ministra obrany, podchvíľou naznačujú, že hlavný veliteľ armády nie je hodný svojho úradu. Ba čo viac: považujú ho za významný rizikový faktor. Podľa Fruma je to viac ako povážlivé. Tvrdí: Ak sa raz armáda vymaní spod civilnej kontroly, svet veru nebude bezpečnejší.

Čo môže poraziť trumpokraciu?

Napriek všetkému Trumpova popularita sa začala počas ostatných mesiacov opäť zvyšovať. Hospodárstvo rastie, počet nezamestnaných klesá. Vo viacerých podnikoch, nakoľko zisky rastú, vyplácajú ľuďom mimoriadne odmeny. Trumpovi voliči už zabudli, že základy tejto konjunktúry postavil Obama. Aj tým, že kvôli utlmeniu veľkej finančnej krízy znárodnil miliardové straty bánk a umožnil im naďalej privatizovať zisky (čo mu vyčítala aj časť republikánov). Aj tým, že miliardami subvencoval upadajúci automobilový priemysel. Aj tým, že významne urýchlil štvrtú technologickú revolúciu.

Trumpovi voliči oceňujú, že splnil jeden zo svojich sľubov, keď obnovil prevádzku v baniach na uhlie. (V ktorých Obama, kvôli nízkej rentabilite a v záujme ochrany životného prostredia, utlmil ťažbu. Toto uhlie sa dnes vyváža, krížom cez Atlantik, do Ukrajiny!)  Aká sila by mohla trumpizmu konkurovať?

Podľa Fruma by to mohli byť aktívni, múdro organizovaní občania, ktorí sa postavia na obranu demokratických inštitúcií. Pretože sa ocitli v postavení vegetariánov, ktorí zvolili do funkcie majiteľa veľkomäsiarstva. Pretože si skôr či neskôr uvedomia, že z Trumpovho zníženia daní majú osoh predovšetkým americkí plutokrati a kleptokrati. Pretože si uvedomia, že aj oni patria medzi tie milióny občanov, ktorí prídu o výhody Obamovej reformy zdravotníctva. Pretože im dôjde, aké dôsledky bude mať enormné zadĺženie USA (1,5 bilióna dolárov do konca Trumpovho mandátu) na vzdelávanie, zdravotníctvo, sociálne služby a kultúru.

Frum však v skoré prebudenie amerických občanov neverí. Najmä preto, že možnosti občianskej sebaobrany, ktoré americká demokracia občanom ešte dne ponúka, sa budú, podľa všetkého, zužovať Aj preto, lebo občania, polapení v sieti trumpokratickej propagandy, sú čoraz pasívnejší.