Trump – iba politik mysliaci pusou (na twitteri)?

Odmyslime si fňukanie amerických demokratov, že Kremeľ cez ruských hackerov (so Snowdenom?) posunul naivným, dôverčivým a nesamostatným americkým voličom Donalda Trumpa do Bieleho domu. Rovnako (zatiaľ) ignorujme ich nádeje vkladané do impeachmentu. Bez ohľadu na to, či so „sťatím“ hlavy súčasného prezidenta USA napokon alebo niekedy uspejú.

trump

„Trump sa správa ako najposlednejší žlob,“ vyhlásil Jakov Kedmi, exšéf izraelských tajných služieb Nativ (1992-99) po poslednom útoku spojencov v Sýrii. Informáciu zverejnil ruský týždenník Argumenty i fakty (skrátený  Kedmiho životopis pozri nižšie – p.š.).

Čo je „žlob“?

Slovo „žlob“, ktoré exšéf Nativu ako rodený Moskovčan použil, nie je jednoduché preložiť. Znamená nielen tvrdo pracujúceho, ale tiež hrubého, tupého, nevzdelaného, primitívneho, dravého, skúpeho človeka, ktorý je schopný sa pohybovať v kriminálnom prostredí, aj keď doň nepatrí. Ukrajinskí i ruskí židia označujú slovom „žlob“  chamtivého grobiana. „Je schopný ak ide o špekulácie s nehnuteľnosťami,“ doplnil Kedmi o Trumpovi. „Hovorí, že Rusko je zanedbaná krajina a potrebuje pomoc USA, preto ju kúpi. Od predchodcov v kreslách amerického prezidenta ho však odlišujú spôsoby. Clinton sa napríklad oproti nemu správal ako elegantný gentleman. Aj keď výsledok bol v podstate rovnaký: stačí porovnať bombardovanie v Juhoslávii a v Sýrii.“

Vojaci sú zodpovednejší ako politici

Prečo sa prezident USA,“ položil si Kedmi otázku, „prezident najdemokratickejšieho štátu sveta, neobrátil na americký kongres, kým sa rozhodol Sýriu bombardovať? Lebo tam by mu vysvetlili, že môže iniciovať krok k veľkej vojne. Mimochodom, pred pol rokom, v čase konfliktu s Kimom, mu veliteľ strategického velenia ozbrojených síl USA priamo vysvetlil, že americkí vojaci nemusia splniť prezidentov rozkaz, ak ho budú považovať za neprípustný. Voči vojakom sa môžete dať ovládnuť množstvom predsudkov, ale oni sa skutočne dokážu zodpovedne  postaviť k použitiu zbraní, ktoré sú pre niektorých politikov iba hračkami a inštrumentmi moci.

Štátny dlh USA kdesi v nebesiach…?

Čoraz častejšie sa v súvislosti s rastúcim napätím vo svete spomína – ako ich dominantná príčina – rast vyše 20-biliónového štátneho dlhu Spojených štátov (bilión je milión miliónov alebo tisíc miliárd). Ten za Obamovho prezidentovania narástol o 8 biliónov USD!  Dlh je dohromady vyšší ako 110 percent ročného amerického HDP, každý Američan v priemere dlhuje vyše 60-tisíc USD. Ekonómom to vychádza tak, že štátny dlh USA o desať rokov dosiahne pri nezmenenom tempe 30 biliónov! To by znamenalo vyšší podiel v kontexte s HDP ako v maličkom Grécku, keď EÚ z katastrofálneho ekonomického stavu prímorského štátika zachvátila panika. Navyše sa ozývajú hlasy špekulantov (aj z radov odborníkov), že dlh vzhľadom na neprehľadnosť v tomto smere už teraz mohol dosiahnuť až  reálnych 45 biliónov.

Faktom však tiež ostáva, že vo finančnom svete USA nie sú Grécko. Čo si môže dovoliť prvý, nie je dovolené druhému. Pre doplnenie: štátny dlh Slovenska je vyše 52 percent ročného HDP za Fica (za Dzurindu to bolo podstatne nižšie percento) a  8-tisíc eur na obyvateľa.

Čo je za USA first ?

Ak v tejto situácii prezident Trump kričí „America first, biznis first“, treba ho chápať. Rovnako ako fakt, že za katastrofu pre USA považuje, keby v budúcnosti prevzal rolu dolára povedzme čínsky juan. Keby sa namiesto petrodolárov v biznise točili petrojuany. Prípadne oceľojuany a podobne. V tomto názore sa s americkým prezidentom zhodujú aj nepriatelia najmocnejšieho štátu sveta. Čo by však podobná zmena predstavovala napríklad pre Federálny rezervný fond, založený v roku 1913, známy pod skratkou FED? Ten nie je majetkom USA, ale svetu neznámych vplyvných bohatých súkromných vlastníkov. Koho? Ako vždy vo vypätých situáciách sa aj teraz objavujú také či onaké jednoznačné „pravdivé“ vysvetlenia a konšpirácie, tkané v takej či onakej atmosfére paranoje. Odborníci sa zhodujú, že na príkaz FED tlačiarne automaticky nespúšťajú rotačky s tlačením toľkých amerických dolárov, ktoré „ich“ banky žiadajú. Najskôr, alebo súbežne, treba zvládnuť operáciu s cennými papiermi, s ich predajom a ďalšie kroky. V konečnom dôsledku ale FED pre najväčšie  americké banky predstavuje istotu aspoň do tej miery, že ak im on nepomôže v zdanlivo beznádejnej situácii, do ktorej sa dostanú, nemá kto iný. FED ale pre život potrebuje doláre v pohybe – čosi ako krv v organizme. Rozhodne nie platby Číňanov Rusom juanmi za ropu, ktorej, mimochodom, Číňania nakupujú najväčšie objemy zo všetkých štátov. Začiatok za 10 mld. USD (pardón, v porovnateľnom objeme juano-rubľov) sa spustil koncom marca. Trump reagoval vopred pripravenými clami napríklad na oceľ v prípade Číny. Čína sa „neposlušne“ vzpiera. Aspoň sa na to vo štvrtok a piatok chystala. Ako však prezidentovi USA prekonať problém, keď Čína a Rusko nie sú protivníkmi rovnakej váhovej kategórie akými boli Irak či Líbya, kde Husajn alebo Kaddáfi podobne naznačovali „voluntaristické“ snahy?

Trump

Starý pán – nevyzretá osobnosť?

Ako si v tejto situácii vysvetliť prezidentovu infantilne prejavenú radosť šesťročného chlapca, ktorý Assadovi (Rusom?) pred posledným bombardovaním škodoradostne sľuboval zhodiť pekné a nové rakety, na ktoré sa má nepriateľ tešiť?! (Na druhej strane mal, paradoxne, pravdu, keďže za dve nevybuchnuté americké rakety, hádam pekné a nové, ktoré Sýrčania vypravili do ruských laboratórií, ostanú Rusi Trumpovi nekonečne vďační do smrti. Rovnako ako za šancu, že po – z ich pohľadu – neodôvodnenom útoku cítia morálne právo vybaviť Sýrčanov moderným obranným systémom S – 300. Zadarmo!)

Svojho času mi v jednom rozhovore bývalý český premiér Pithart povedal o svojom slovenskom kolegovi Mečiarovi: „Myslí mluvidlami.“  Zrejme by čosi podobné Pithart dnes konštatoval aj v prípade Trumpa. S dovetkom, že americký prezident myslenie pusou svetu okamžite preposiela twitterom. A s vlastnosťou sebe vlastnou zvestuje, s čím nás v Markíze svojho času bavili Mojsejovci: „Sme hluční, nejapní a sme na to hrdí!“ 

Viac exhibicionisti ako herci, alebo jedno s druhým

Keď som sa niekedy v roku 1992 pýtal Miroslava Sládka, ktorý sa so svojou stranou (Republikáni) dostal do českého parlamentu, či verí tomu, čo hovorí, odpovedal: „Pane redaktore, já dělám politiku.“ A až do okamihu, keď chytil do rúk mikrofón, hovoril so mnou ako pokojný rozhľadený človek. Rovnako ako Žirinovský v Rusku: novinári, ktorých naozaj nemožno nazvať priateľmi RF, hovoria o jeho správaní, že Vladimir Volfovič patrí medzi nadpriemerne  vzdelaných politikov a až po spustení kamier sa mení v neovládateľný živel. Trump je však zrejme ešte všestrannejší ako Sládek so Žirinovským dohromady.

Až k Benitovi…popri psychológoch

Som od Doníka,  ako Trumpa nežne oslovovala prvá exsvokra Marie Zelníčková zo Zlína, o 5 rokov mladší. Možno by sa s ním dalo rovnako nezáväzne pokecať, ako sa dalo s bývalým veľkopodnikateľom Majským v časoch jeho ekonomických „úspechov“. Majského z toho obdobia Trump najviac pripomína sebadôverou a žoviálnosťou. Svet popri tom svet však hodnotí najsilnejšieho či najvlyvnejšieho muža sveta, povedané  diplomatickým jazykom, ako nevyspytateľného politika. Karikaturisti ako namosúreného človeka navýsosť spokojného so sebou. Mne pripomína nafúknutého moriaka, ktorý gestikuláciou a mimikou nedá zabudnúť na Benita Mussoliniho. Napríklad pri poslednom stretnutí s Macronom.  Psychológovia so psychiatrami však vedia, že existuje tenká hranica medzi rolou, ktorú človek hrá pred svetom a tou, o ktorej si aj jeho najbližší myslia, že ho v nej spoznávajú a taký v skutočnosti je. A aj on si to obyčajne myslí. Spomínaní odborníci na psychiky ale tiež vedia, že oná hranica býva neraz prekročená bez toho, aby si to „hrdina“ uvedomil.

P.S. Keďže sa popri juhokórejskom prezidentovi aj medzi americkými republikánmi ozvali hlasy, že za spacifikovanie Kima by mala byť Trumpovi udelená Nobelova cena mieru, navrhujem, aby sa tak stalo čo najskôr. Najlepšie by bolo, keby už včera. Lebo čo ak sa reality show prezident najbližšie prebudí s utkvelou predstavou, že si mal k raňajkám v priamom prenose pozrieť nejakú tú vojničku s novými a peknými raketami, a že je riadne vytočený, keď kamery nič nesnímajú, môže začať vyvádzať! A ak začne vyvádzať, čo ak to bude ešte nekontrolovanejšie ako dosiaľ? Čo ak cez twitter prikáže, aby tí noví, napríklad, zrušili aj tak zbytočné OSN a možno – po cesta – aj švédsku akadémiu, ktorá sa v prípade jeho predchodcu vedela s cenou poponáhľať, ale teraz už rok-dva sa nevie rozhýbať. Hlava 22? Nie! 222. A bude po vtákoch…pardon, po nobelovkách.

Jakov Kedmi (5. marca 1947)

Narodil sa v moskovskej židovskej rodine. Keď v júni 1967 prerušil ZSSR diplomatické vzťahy s Izraelom kvôli Šesťdennej vojne, dvadsaťročný Kedmi prenikol na územie Veľvyslanectva USA v Moskve s cieľom požiadať o možnosť vysťahovania sa do Zeme zasľúbenej.  V máji 1968 napísal (stále bol v Moskve) list Najvyššiemu sovietu ZSSR, v ktorom tvrdo odsúdil antisemitizmus v krajine Sovietov a žiadal o zbavenie sovietskeho občianstva.  Bol to prvý list podobného druhu v ZSSR! Z pohľadu vzbury voči komunistickému monolitu jedno z najpozoruhodnejších  hrdinstiev doby! Po množstve previerok, podozrení a komplikácií zo strany CIA, ale aj Sovietskeho zväzu, Kedmi vo februári 1969 odcestoval do Izraela. Tam sa po ďalších previerkach, vyvrátení podozrení, že nie je nasadeným špiónom komunistického režimu, neskôr  štúdiu i praxi v tajných službách  postupne prepracoval až do funkcie šéfa Nativu, ktorú zastával v rokoch 1992-99.  Vďačil za ňu osobným  vzťahom s Benjaminom Netanjahuom. Tieto sa pre názorové rozdiely medzi obidvomi mužmi začali zhoršovať, až Kedmi odišiel zo špeciálnych služieb definitívne. Odvtedy bol penzistom. V penzii je dnes aj Kedmiho manželka Edith, chemička. Syn je držiteľom dvoch vysokoškolských diplomov z britských univerzít, dcéra absolventkou Izraelskej akadémie umení. Do roku 2015 bolo Rusko pre Kedmiho ako vysokého predstaviteľa tajných služieb zakázanou krajinou. Dnes je častým hosťom RF.  Ruskými médiami je vnímaný ako expert pre otázky Blízkeho východu, medzinárodnej ekonomiky a svetového obchodu.  V Izraeli napísal viacero kníh na túto tému, ktoré vo veľkých nákladoch vyšli aj v ruskom preklade.

Foto : Argumenty i fakty, tasr.sk

Zďielať:
pošli na vybrali.sme.sk

Značky: ,

Súvisiace články
Vitajte!