Špirko a Kaliňák, prvé kocky domina

Iste, ako ihneď dali najavo z generálnej a špeciálnej prokuratúry, Špirko pokračuje v porušovaní pravidiel a systému, nastaveného na prokuratúrach a v policajnom zbore; najmasovejšie protesty neznamenajú viac ako tri percentá oprávnených voličov, ako ochotne priložili polienka komentátori, glosátori a zakladatelia politických strán, mentálne spriaznení so súčasnými koaličnými stranami, správcami a užívateľmi mafiánsko – oligarchického systému.Napriek tomu, že nespokojní občania majú proti sebe vládu, väčšinu v parlamente, kotlebovcov, tajnú službu, políciu, NAKA, prokuratúru, Národný bezpečnostný úrad, väčšinu oligarchov a zrejme aj väčšinu štátnych a verejných inštitúcií, a zdá sa, že spokojná či rezignovaná je aj väčšina obyvateľov, rozhodujúce sú trendy. A tie svedčia proti súčasnej moci.

Tak ako spis Gorila odkryl podstatu oligarchického systému, zavedeného politickými špičkami po roku 1993, texty a smrť Jána Kuciaka, články väčšiny investigatívnych novinárov a prípad prokurátora Vasiľa Špirku nad akékoľvek pochybnosti signalizujú, že systém je oligarchicko – mafiánsky a bezpečnostné zložky štátu sú prehnité a napojené na organizovaný zločin. Kto tomu ešte neporozumel, nech si prečíta Špirkovo vyjadrenie a pustí tlačovku prokurátorských špičiek (to bolo peklo, tá ukážka ľudí, ktorí majú byť zárukou dodržiavania zákona a postihovania zločincov). Málokto príčetný už pochybuje o tom, ako je Slovenská republika nastavená, a ako sa za pozitívnymi grafmi ukrýva hnilá, skorumpovaná, beztrestná podstata.

Bizarné je, že práve tieto bezpečnostné zložky majú pod palcom aj vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy, aj všetkých korupčných či zločineckých káuz, na ktoré poukazujú médiá. Zložky, ktoré sú súčasťou systému, by mali odhaliť objednávateľov a vykonávateľov dvojnásobnej vraždy a odkryť tak to, čo je starostlivo skrývané, teda v konečnom dôsledku spochybniť systém. Môže sa niekto spoľahnúť na dôsledné a nezávislé vyšetrovanie káuz, ktoré by poukazovali na spoluvinu ľudí zo súčasnej koaličnej väčšiny či s nimi spriaznených podnikateľov a oligarchov? Možno sa spoľahnúť na generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora (to je ten, ktorý zametá politické kauzy úplne systematicky a na zametenie miliónov vlastnou hlavou mu stačilo vyhlásenie, že hlas sa hlasu iba podobá), keď opakovane dokazujú, že sa im nedá dôverovať, že budú viesť vyšetrovanie objektívne a nezávisle. Formálne pochybenia prokurátora Špirku vychádzali z toho, že dobre pozná pomery v policajnom zbore a na prokuratúre a v záujme vyriešenia káuz uprednostnil výsledok pred formálnou bezúhonnosťou. Inak sa totiž nedá dopátrať k pravde v množstve káuz, doteraz zametených a naďalej zametaných pod koberec. Zrejme inak to nebude ani v prípade vyšetrovania dvojnásobnej vraždy – doterajšie pochybenia vyšetrovateľov vyvolávajú veľké pochybnosti, či majú úprimný záujem odhaliť vraha a jeho objednávateľa (otázna obhliadka tiel, pochybnosti o stanovení času vraždy, prítomnosť šéfa protikorupčnej jednotky NAKA na mieste činu, oneskorená požiadavka automobilových kamerových záznamov, zmätky pri informovaní o priebehu vyšetrovania…).

Niekedy v polovici 90. rokov sme si s Mariánom Leškom vymysleli formuláciu, ktorá mala vystihnúť naše podozrenia týkajúce sa Vladimíra Mečiara, a ktorá nás mala ochrániť pred súdnymi postihmi. Odvtedy sme ju často variovali, lebo je univerzálne platná. Dnes znie – neviem dokázať, že vyšetrovatelia nemajú záujem odhaliť skutočného vraha a skutočného objednávateľa vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ale keby tomu bolo tak, nekonali by inak.

Odstúpenie ministra vnútra Roberta Kaliňáka je iba prvým maličkým krokom k tomu, aby moje pochybnosti boli vyvrátené.