Poradí Majský Corbynovi ako na slovenského Bonda? Teda Sarkocyho? 

S porevolučným podnikateľom Sarkocym som ako redaktor denníka Národná obroda prišiel „do kontaktu“ v roku 1994. Tie úvodzovky pri slove kontakt sú myslené ako vtip. Išlo o jeho podnikateľské „súperenie“ s Jozefom Majským (72) pri vývoze vojenských pontónových mostov PMS 60 do Indie. Hovorili sme asi jeden a pol hodiny

Spor sa odohrával v období dočasnej vlády Jozefa Moravčíka (od polovice marca do polovice decembra 1994), keď bol ministrom obrany Pavol Kanis z dnes neexistujúcej Strany demokratickej ľavice (SDĽ). Išlo o obchod, pri ktorom Kanis uprednostnil Majského firmu Sipox (sponzorovala SDĽ ale aj iné strany) bez verejného obstarávania. Sipox mal pontóny opraviť a dostať do použiteľného stavu. Majský sa ich navyše rozhodol vyviezť do Indie, čo bol výhodný kšeft. Sipox však koncesnú listinu na nákup, predaj, požičiavanie zbraní a streliva získal až  dodatočne. Sarkocy sa ako jeho súper cítil podvedený – jeho firma, na rozdiel od Sipoxu, platnú koncesiu už v čase opráv a predaja vlastnila.

Sarkocyho džús

Sarkocy ma privítal na pôde opustenej lekárne Salvator na Kapitulskej ulici v Bratislave. Nádherné historické priestory, do údržby ktorých bývalý predchádzajúci údajný majiteľ Majský  (pôvodný majetok jezuitov) neinvestoval (zrejme) ani korunu, zívali dlhoročnou zanedbanosťou.

Ani Sarkocy, ktorý od Majského lekáreň získal, do opráv Salvatora neinvestoval. Okrem neho a sektretárky nebola v pôvodne nádherne architektonicky riešených priestoroch živá duša. J. Sarkocy chcel vedieť, čo mi môže ponúknuť. Odpovedal som, že čo má. „Choď kúpiť pánovi redaktorovi džús,“ obrátil sa k sekretárke a z peňaženky vytiahol stokorunáčku.

Neskôr som zašiel do sídla Majského Sipoxu. Na Červeňovej ulici, vysoko nad Palisádmi. Vo vchodových dverách ma čakal dych lapajúci ochrankár s výnimočne obrovským obvodom pása. A za jeho chrbtom žoviálny veľkopodnikateľ s kožušinami ulovených zvierat z celého sveta na podlahe, s  cennými obrazmi z Ruska, so starožitnosťami a zreštaurovaným nábytkom minulých storočí. J. Majský položil otázku, čo mi môže ponúknuť. Opýtal som sa, čo má. Privolaná sekretárka vymenovala sortiment od desiatky minerálok po desiatku vynikajúcich koňakov. Zvolil som minerálku.

…naspäť k Salvatorovi

Sarkocy svoj výklad o súperení s pontónmi ukončil monológom – polodialógom. „Viete čo mám pripravené v tomto šuflíku?“  Položil mi otázku a vytiahol množstvo písomností (hrúbka celej kôpky presahovala 20 cm). „Pripravil som to na súd s Jožkom Majským, dôkazy o jeho zlodejstvách.  A viete, kto Majský skutočne je? Cigáň. Volal sa Marhuľa.“

Majský svoj pohľad na story s pontónmi tiež ukončil monológom- polodialógom. „Viete, čo mám pripravené v tomto priečinku?“ – ukázal na starožitnú skriňu a vyťahoval z nej dvadsaťcentimentrovú hŕbu dokumentov. „Dôkazy o Sarkocyho zlodejstvách. A viete, že on sa ako Cigáň volal Šarközy?!“

Jediný telefonát

V roku 1996 Mečiarov minister Július Rezeš a majiteľ VSŽ kúpil akcie Národnej obrody (NO) od pôvodných vlastníkov (redaktorov). Ja som v NO akcie nemal. Niekoľko týždňov pred týmto aktom, ktorý definitívne spečatil postupný koniec NO, mi na pracovnom stole zazvonil telefón. „Pogratulujte mi,“ ozval sa Sarkocy. „Možno sa stanem vlastníkom Obrody? Čo poviete?“
„Čo mám hovoriť?“ – reagoval som. „Alebo mi takto ponúkate miesto šéfredaktora?“
 „Ktovie,“ skúsil a prešiel na záhadný tón. Ďalšie pokračovanie nám nijako nešlo, tak sme skončili. Odvtedy som o Sarkocym nepočul. Aj keď pri pohľade do Obchodného registra mal bývať na rovnakej ulici v Petržalke ako ja. Asi necestoval mestskou dopravou.

Sarkocy sa opäť vynoril až teraz. Pri naivite a infantilite sveta nie je ružová politická budúcnosť Corbyna, ani povedzme českého víťaza volieb Babiša, na ktorého jeho bratislavský kolega z podnikateľských kruhov tiež naznačuje vydanie svedectva „znalca od fachu“. Rovnocenné s Corbynovým alebo s Babišovým svedectvom. Možno by Corbynovi i Babišovi mohol poradiť Majský. Ale, na druhej strane, ktovie?  Čo ak fakt, že dnes už 15 rokov musí Majský brzdiť súdy pred vynesením rozsudkov, aby nešiel za mreže, je platbou aj za jeho úspech s pontónmi?! 

Čudné časy

Žijeme v čudných časoch, v ktorých rozviedčik Sarkocy (s krycím menom Dymič), mafián Černák alebo únosca prezidentovho syna Kosík boli povýšení do pozície spasiteľov spravodlivosti pri odhaľovaní skutočného obrazu spoločnosti. Keď od nich závisí záchrana akej takej morálky a dôstojnosti – nie je to absurdné?

P.S.

Denník Daily Telegraph 19. februára informoval, že kontakty Corbyna so Sarkocym sa chystajú preskúmať členovia výboru britského parlamentu pre zahraničné záležitosti. Ten je zložený zo zástupcov viacerých britských politických strán. Poslanci plánujú Sarkocyho vyzvať, aby prišiel do britského parlamentu a poskytol dôkazy o svojich stretnutiach s Corbynom a ďalšími labouristickými politikmi. 

Hlavná FOTO TASR/AP : Líder britských opozičných labouristov Jeremy Corbyn v Bruseli. Líder 
britských opozičných labouristov Jeremy Corbyn v utorok 20. februára 2018 označil tvrdenia 
o poskytovaní informácií československému špiónovi počas studenej vojny, za "absurdné ohováranie".
Podľa neho sú tvrdenia v britských denníkoch "čoraz výstrednejšie a úplne nepravdivé".