Začková: Reportéri budú divákom chýbať

V čom sa mečiarovský vyhadzov líšil od dnešného „skorovyhadzovu“?

Vtedy som bola zrušená rozhodnutím akčnej päťky koalície HZDS, čo bol špeciálne vybraný orgán piatich oddaných ľudí ideám Mečiarovej strany. Päťky v takej alebo onakej zostave vysielala štátostrana urobiť poriadok do krajov, okresov aj do verejnoprávnych médií. Teraz k Reportérom prišiel generálny riaditeľ RTVS začiatkom roka  a my sme sa domnievali, že nám zaželá všetko najlepšie. A on nám oznámil koniec a presun do Občana za dverami.

Čo mali tieto kroky podľa teba spoločné?

Strata odvahy oboch riaditeľov. Ale ostanem v pracovnej rovine, nechce sa mi do toho pliesť politiku. V Eko ďalej som si všetko pripravovala sama, odovzdávala na kľúč. Nemala som nad sebou nikoho. Ani dramaturga – vtedy sa mi zdalo, že mi (možno) nechýba. V Reportéroch som roky súčasťou poddimenzovaného kolektívu – je nás zúfalo málo. A  dlhé roky takisto nemáme dramaturga, presvedčila som sa však, že nám chýba. Ani vtedy ani teraz nemáme dramaturga.

Predsa len: často sa hovorí, že Rezníkov krok nesie pečať politického pozadia SNS, respektíve jej predsedu.  Ty to tak nevnímaš?

V podobných prípadoch sa politika spomína vždy. Jeden človek si myslí, že za všetkým je predseda Danko, iný, že reportáž Lýdie Kokavcovej  o Matici slovenskej, ďalší, že tá o Gabčíkove. Fantázii sa medze nekladú. Podľa mňa to nikam nevedie, len k hýčkaniu si vlastnej predstavivosti a možno paranoje. Problém Reportérov je podľa mňa vo všetkých vedeniach. Zrejme by kdesi vo svojom vnútri aj chceli pomôcť s investigatívou tak nejako lusknutím prsta alebo švihnutím čarodejného prútika. Ale nezvládajú to. Nielenže nenašli vhodných ľudí, spojovacích kvalitných dôstojníkov pre našu efektívnu prácu. Našu reportérsku prácu, nie akúsi všeobecnú, ktorá nehrozí konfliktmi. Z môjho pohľadu to vyzerá tak, že vedeniam na investigatívnej publicistike až tak veľmi nezáleží a z tohto pohľadu to pán generálny riaditeľ skúsil tak, ako to skúsil. Stali sme sa lakmusovým papierikom s otázkou, čo sa bude diať napríklad v Rade RTVS, čo v spoločnosti.

Prečo by vedúcim manažérom verejnoprávnej televízie nemalo záležať na Reportéroch?

Reportéri sú ako programová jednotka nesmierne dôležití v každej verejnoprávnej televízii. Od začiatku 90. rokov som všetkých  presviedčala, že v STV treba viac publicistiky, ktorá by splnila „prachsprostú“ osvetu, že politici akejkoľvek strany potrebujú hlavne  neinformovaných –  nechcem rovno povedať hlúpych –  ľudí, aby nimi mohli ľahšie manipulovať. A kto má potom informovať? Iba spravodajstvo? Veď koľkokrát mi môj dnes už dávno dospelý syn hovorieval, že si pozrie správy a o desať minút nevie, čo tam bolo. Preto ľudia potrebujú publicistiku, v ktorej sa pokúšame niečo rozkrývať, analyzovať, posunúť do súvislostí. Sama sa tomu dlho snažím pomôcť. Navrhla som napríklad projekt,  ktorý sa volal  Publicistické minimum na televíznej obrazovke.  Išlo o šesť publicistických programov. Medzi nimi aj o Občana a Reportérov.

Spomínam si ako si pred niekoľkými rokmi „rodila“ Občana za dverami. Popri vedení Reportérov a pokračovaním s výrobou vlastných reportáží! Sám som potom pre Občana urobil zopár príbehov (predtým aj pre Reportérov)…

Občan sa rýchlo vyprofiloval na pomerne slušnú úroveň.  Povedala som si fajn, nastal čas na posilnenie Reportérov. Ale opakujem: za riaditeľov Nižňanského či Miku ani jeden z nich v tomto smere Reportérom veľmi nepomohol!

Odkedy súčasný generálny riaditeľ RTVS vedel o poddimenzovanosti ľuďmi v relácii?

Od septembra Tomáš Mrva, ktorý nás ale aj ďalšie programy mal  pod palcom, ho informoval, že nutne potrebujeme dramaturga a ďalších reportérov.

Prečo je dramaturg pre Reportérov natoľko dôležitou figúrou? 

Predsa ak sa ako redaktor prehrabávaš v nejakom probléme, potrebuješ tretie oko. Fundované, skúsené, ničím neovplyvniteľné.

Je dramaturg čosi ako editor v novinách?

Schopný dramaturg dokáže poradiť, pomôcť a hlavne má na rozdiel od autora reportáže odstup od problému. Prípravu i spôsob reportérovho spracovania dokáže okamžite posúdiť, výrazne urýchliť a skvalitniť. Okrem toho napríklad cíti, z čoho hrozí reakcia kritizovaného, riziko povedzme súdnej žaloby. Ja sa ako autor do problému zahrabem, viem si naštudovať milión informácií, ale na nestranné vyselektovanie potrebujem dostatočný oddych, na ktorý nikdy nie je čas, a tiež pohľad na seba akoby z hľadiska na javisko. Alebo tretie oko. Najlepšie oboje. Samozrejme, mám na mysli len dramaturga, s ktorým si navzájom dôverujeme, ako reportéri si ctíme jeho názor.  Osobnosť. Nie dramaturga ako neschopnú bábku, poslušne plniacu niekoho príkazy zhora. Alebo kohokoľvek iného.

Po prvom vyhadzove z STV sme boli niekoľko rokov kolegami v Trende, ale ty si po voľbách roku 1998 onedlho robila cez Trend opäť v televízii, nie?

Najskôr Mýtus o…, neskôr zase aj  Eko ďalej…? Až mi Eugen Korda, keď začal v roku 2005 s Reportérmi, ponúkol miesto u seba. Zo začiatku však chcel len mladých ľudí.

Viem, na to si pamätám. Jeňo ťa – podobne ako mnohých iných – nemal nejako v obľube. Sám sa mi vtedy o tom zmienil.

Ale zase musím povedať, že si ma zrejme vážil, lebo niektoré veci sa mu páčili.

Ako Reportéri fungovali za jeho vedenia?

Mal dramaturga Jura Hrabka (neskôr Milana Žitného). My ostatní, teda reportéri,  sme len vyrábali. Boli pravidelné porady, na ktorých sa hodnotilo posledné vydanie, povedalo sa, čo bolo dobré, čo zlé, a zároveň sa zvládol nejaký brainstorming o nových témach.

Potom Korda odišiel…

…a my sme prestali mať čas! Nemali sme sa kedy stretnúť, lebo odišiel nielen vedúci ale postupne aj dramaturg a dvaja reportéri. Vyrábali sme štyria! Ja som sa stala zastupujúcou vedúcou. Mala som zvládať to, čo predtým Korda, možno to, čo Hrabko (Žitný) a aj vlastné reportáže.  Pamätám si na niekoľko mesiacov, kedy som si počas víkendov nenašla pre seba ani pre syna ani hodinu voľna!

Náročnosť tém ostala?

K ľahším sme  sa dostali až po mnohých mesiacoch za Ota Nittmanna, šéfa spravodajstva aj Reportérov, keď sa ústredným riaditeľom STV stal Štefan Nižňanský.  Nittmann však nespĺňal rolu toho dramaturga, ktorá nám chýbala. Boli sme v tom čase vyžmýkaní, zničení, prepracovaní, všetkého sme mali plné zuby, u mňa navyše naskočili problémy so zdravím. Vedeli sme, že takto to ďalej nemôže ísť. Ale išlo.

Za celé roky šéfovania Nižňanského aj po nástupe Miku?

Mika sa ako každý nový riaditeľ tváril, že Reportérom fandí. Teda, že musia byť výkladnou skriňou televízie a tak podobne. Na druhej strane bol v tom období Lukáš Diko ako nadriadený Reportérov výborný. Mal však pod sebou šesť programov, sedel na šiestich stoličkách. My sme pri ňom ďalej nemali porady, nehodnotilo sa, iba sa narýchlo prehodili nejaké témy, čo budeme robiť. V tíme sa nediskutovalo, nefungovalo to. Čudujem sa, že to tým samospádom ako-tak bežalo.

Pri Reportéroch okrem iného zaznieva, že nie sú robení tak intenzívne ako sa darí Čechom na ČT 1.

Priznávam, že medzi reportérmi na ČT 1 sú možno väčšie osobnosti ako sme my. Ale, prepáč, tam je 14 ľudí!  My sme v podstate šiesti, z tohto počtu Soňa Gyarfasová je spolovice vyťažovaná v rádiu. Nikdy neprestanem tvrdiť, že Reportérov nebolo treba zastavovať, ale posilniť a potvrdiť ich pozíciu. To, čo sa stalo začiatkom roka, považujem za poníženie.

Poníženie pre reportérov?

Aj pre divákov. Priznám sa, že som netušila, že ľuďom  až tak veľmi na Reportéroch záleží. Dva týždne mi neprestávajú volať a chcú vedieť, ako nás majú podporiť. Hovoria, že sami pre seba si uvedomujú stratu tohto priestoru. Veď kto im ho ešte v súčasných televíziách dá? Redaktori v správach na pol minúty?  Tie ohlasy ma presviedčajú, že Reportéri budú divákom chýbať. Mimochodom, vieš kto ma najviac ma prekvapil?

No?

Jaroslav Hlinický. Posledný generálny riaditeľ STV za komunistov. Povedal, vy si pamätáte, že skoro každé vaše vydanie Prírody pre zajtrajšok (túto reláciu som alternovala s českým kolegom Pepom Velekom a schvaľovala sa na ÚV KSS). A všetci mi hovorili, pokračoval Hlinický, Jaro, zruš to, zruš to! Hlinický nás nezrušil. Ustáli sme to!

Možno ti niekedy zavolá aj Rezník.

Hádam nechceš, aby som ti na túto poznámku nejako odpovedala.

Čím to je, že niektorí naši kolegovia-novinári naznačujú, že sa  reportéri venovali takpovediac „odmocneným“ alebo „iba“ komunálnym témam? A považovali to za vaše mínus.

Hej, a ešte vraj máme málo politických tém alebo že politici sa nás nemusia báť. Reportéri nie sú politickou publicistikou. Reportéri by mali byť o vážnych systémových problémoch v spoločnosti, a teda aj v politike, to áno. Ale nie sú vážne témy o malých farmároch, kde hrozí  strata potravinovej diverzity, kde sa kvôli dotáciám pestuje  iba repka olejka? Nie sú vážne témy doprava v Bratislave, kde vežiaky rastú rýchlejšie ako MHD a kde hrozí kolaps? A nie je vážna téma Širokého Váhostavu, čo robila Lydka Kokavcová alebo podvody v zdravotníctve, ktoré nakrútil Ivan Brada či príbehy holokaustu, keď žije už iba zopár pamätníkov? Mohla by som pokračovať ďalej. Pýtam sa však: Videli vôbec naši kolegovia – novinári, ktorí sa o našej práci voľne vyjadrujú, naše reportáže?

Máš na mysli Hríba alebo Kordu?
Aj ich.

Prečo ste písali otvorený list Rade RTVS o rozhodnutí generálneho riaditeľa stopnúť reláciu až na štvrtý deň od okamihu ako vám to J. Rezník oznámil?

Ja som navrhovala a aj Lydka Kokavcová,  aby sme list napísali už na druhý deň, ale Paľo Fejér, ktorý ako jediný nie je zamestnancom RTVS, nebol rozhodnutý, čo presne urobí. Tak to vidím. Teda či ostentatívne odíde, alebo ešte je šanca, aby Reportéri nezanikli.  Prekvapilo ma však, že v médiách, ktorým Fejér medzitým poskytol rozhovory, nespomenul naše problémy. Akoby neexistovali a neboli tým najdôležitejším! Samozrejme, že o nich vedel aj keď s reláciou Reportéri nerobí taký čas ako ja.

Veríte s kolegami v Reportéroch, že v septembri bude relácia pokračovať?

Zatiaľ to vyzerá, že áno, ale čo sa ešte do septembra vyvŕbi? Je predsa jasné, že mnohým primátorom, aj politikom ležíme v žalúdku. A ak sa nám za 10 rokov nepodarilo zmeniť stav vecí, teraz sa to podarí? Dramaturg? Viac ľudí? Lepší vysielací čas? Keď sme v 2007 a 2008 vysielali o deviatej večer, mali sme vyššiu sledovanosť ako hlavné správy. Viem, že je iná situácia v spoločnosti, na mediálnom trhu, zohľadniac aj sociálne siete. V každom prípade – opakujem  –  RTVS potrebuje viac publicistiky. Analytickej aj diskusnej. Kiežby mali tento pocit aj manažéri…

FOTO  /TASR – Daniel Veselský,  Ivona Orešková