Rasťo Piško: Kotleba si robí srandu z demokracie

Píšeš pre nás (okrem iného) cestopisy. Naša editorka Ti napísala k menu a priezvisku, že si humorista. Mne sa to nepáčilo. Čo si píšeš do rubriky povolanie?

Inštalatér a kúrenár.

A čo si?

Možno autor a herec. Autor a interpret. Vydal som niekoľko kníh, možno teda aj spisovateľ.

Máme spolu mnoho zážitkov, pamätáš si na tento? Sedíme v záhrade Domu novinárov a zrazu tam do zasadačky napochodujú chlapci a dievčatá v uniformách, ktoré pripomínajú tie gardistické…

Jasné, že si to pamätám. Desať – dvanásť rokov dozadu. Vodca Marián Kotleba, jeho možno žiačky a žiaci zo strednej školy a organizovala mu to novinárka Erika Vincoureková. Smiali sme sa im, ja som tam vtedy púšťal na celú záhradu CD Toma Waitsa a oni ho chceli, vypnúť. Vraj dekadentné. Poslali sme ich do prdele. Teraz sedia v parlamente. To je nechutné.

Nechutné?

Vznikajú o ňom fakt chutné legendy. Vraj urobil poriadok v Lučenci. Vo vlakoch. V osadách. Lenže ten človek si z nás robí evidentnú srandu. Robí si srandu z demokracie. A my sme mu to ochotní tolerovať. Keby sa dostal k moci, on by nám demokraciu netoleroval.

Je to obrana?

Keď už som tým humoristom… Nebral by som im volebné právo, ale každý by mal len pol hlasu. A k urnám by museli ísť spolu, aby každý vedel, čo tá dvojica znamená. Koho idú voliť. Zveličene hovorím, že keď to neurobíme my, oni to urobia. Ale nedajú nám ani pol hlasu.

A teraz skús vážne.

Chodím do podniku, kde je majiteľom – hovorme mu Fedor. Najskôr volil HZDS, potom SNS, neskôr asi SMER – SD, ale k tomu sa nepriznáva. Teraz Kotlebu, lebo SMER sa im zdá priveľmi demokratický. Ja mu hovorím: “Fedor, a keď budem v tom transporte a zakričím na Teba, podáš mi aspoň pohár vody?” Pozrie sa, že akože áno. A ja: “Aj keď Ti vodca zakáže?”  A rýpem ďalej. „Máš dlhé vlasy, pôjdeš dohola. Máš krčmu. Židia boli krčmári. Čo keď z Teba Vodca urobí Žida? Snažím sa im vysvetliť “deň po….”. Polovojenské jednotky, ktoré chcú “školiť” naše deti, budú o chvíľu pochodovať po uliciach a buchnú si do kohokoľvek, kto sa im nepáči. Alebo stačí, ak sa ich budeme báť, že čo keby si buchli.

Kto sú kotlebovoliči?

Ľudia ako Fedor, ktorí potrebujú vodcu. A potom mladí ľudia, ktorí chcú adrenalín. Chlapci na vojne neboli a počítačové hry im už nestačia. Volia Kotlebu, aby “bola sranda”.  A vôbec nevnímajú to, že niekto im kradne krajinu. Ja nemusím vstúpiť do Kotlebovho Nášho Slovenska, aby som mal Slovensko rád. Ukradli a znechutili nám Maticu slovenskú. Teraz napochodujú v tých žabích tričkách na Štefánikovu mohylu, zapália fakle z Baumaxu a kradnú nám Štefánika – francúzskeho generála a zakladateľa Československa. Nakopal by ich do zadku.  Aj za nás, lebo nám hovoria, že len oni sú vlastenci.

Nedávno sme boli spolu v Rači v jednej vínnej pivničke, prišli tam páni v zelených uniformách, nie kotlebovci, vojenskí veteráni zo zahraničných misií. Príjemná debata, selfíčka, po troch pohárikoch sa jeden otočil a povedal niečo, čo v ňom muselo byť od začiatku: “Aj vás, slniečkárov, pred tými migrantami ochránime”.

S Borisom Filanom sme chceli ísť na Moravu a zablúdili sme do Rakúska. A ja som povedal: “Keď som bol pohraničiar, musel by som proti nám zakročiť”. Mnoho ľudí si neuvedomuje, že projekt Európskej únie je to najlepšie, čo nás mohlo stretnúť. Máme silnejšiu menu ako USA. Nehovorím, že EÚ je bez chýb, ale je to demokratické usporiadanie a nik zatiaľ nevymyslel nič lepšie. Áno, EÚ je sieť. Tak aj jej odporcovia si budujú sieť. A tá sieť je plná paradoxov. Ešte nedávno nevedeli povedať nič pekné o Maďaroch a Maďarsku. Dnes chvália Orbána.

Začínali sme tým, že nie si humorista, zabudli sme na to, že bulvár tomu hovorí aj zabávač. Aj keď stredná a ani vysoká škola humoristická a ani zabávačská neexistuje. Ale zábavu, nemyslím parlamentú, sleduješ.

Robiť to dnes je o hubu. Každého chcú vyžmýkať. Nás bolo v deväťdesiatych rokoch možno päť až šesť na jednu televíznu, jednu rozhlasovú reláciu mesačne a mali sme toho dosť. Nie všetko sa nám podarilo. A teraz je rovnaký počet ľudí na piatich – šiestich kanáloch a ešte sú aj vo filme a reklame. Je to je nad ľudské sily a možnosti.

V rozhlase mi chýba kabaret. V niektorých reláciách sa len tak jemne žartuje. Krajina je stále bohatšia, reklamy je dosť, nemajú menej peňazí ako voľakedy, ale relácie nie sú. Chýba humor, ktorý má názor. Netvrdím, že by sme sa mali vrátiť ja, Miro a Štefan. A už vôbec nie tak, že budeme sedieť v porote a sprdávať začínajúcich spevákov.

Úprimne, pozerám aj “standupistov”, chcú sa hrať na Woody Allenov. Ale v skutočnosti neviem, kto je ich vzorom. My sme vyrástli na Satinskom – Lasicovi, Voskovcovi – Werichovi. Nikdy ste tam nepočuli vulgárne slovo. Dnes sa prejav veľmi vulgarizuje. Bez nadávky už nevedia urobiť pointu, Nie všetko, čo sa povie v krčme patrí na javisko. Viem, že sa tak hovorí, tiež nie som svätý, ale byť vulgárny, to sa jednoducho nepatrí. Woddy Allen robí celý život humor o sexe. Ale nie je to o p…i.