Ruská vodka – mýty, legendy, skutočnosť 3

Mýtus prvý  – Producenti vodky bez rozdielu či sú z Ruska alebo z iných krajín, sa radi oháňajú historkami o všakovakých zlatých, strieborných či dokonca diamantových filtroch. A že práve vďaka nim ich vodka je najčistejšia, najkvalitnejšia, najjemnejšia a iné naj. Z praktického pohľadu je to úplný nezmysel. Pripomeniem, že vodka má dve základné zložky – lieh a vodu. Lieh je vďaka pokročilým technológiám sám o sebe čistý produkt, ktorý nepotrebuje ďalšiu filtráciu. Vodu upravia skôr, ako sa začne výroba vodky. Takže chuť závisí od použitej vody.

Vodku vynašiel…

Mýtus druhý –  Vodku vraj “vynašiel” mních, najčastejšie sa spomína istý Izidor z Čudova (Čudov monastyr), ktorý je vo vnútri Kremľa. Práve tento mních v roku 1430, podobne ako jeho legendárny francúzsky kolega Dom Pérignonon, ktorý o dve storočia neskôr daroval svetu šampanské, vynašiel recept výroby vodky. Ako každý mýtus, tak aj tento má v sebe zrnká pravdy.

Áno, Izidor bol taký mních, ale do histórie sa zapísal iným počinom. Nevieme či to bol Grék alebo Bulhar, ale bol každopádne moskovský metropolita, posledný cudzinec v tejto funkcii. V roku 1439 podpísal v mene Ruskej ortodoxnej cirkvi Florentskú úniu, ktorá mala riešiť cirkevnú úniu a pomoc západných katolíckych štátov Byzanstkej ríši voči Osmanom. Táto dohoda mala zjednotiť dve rozhádané cirkvi – katolícku a ortodoxnú – vďaka čomu sa kreovala Gréckokatolícka cirkev. Hoci

Po návrate do Moskvy ho vtedajší veľkoknieža Vasilij II. za tento čin uväznil v Čudovom kláštore odkiaľ sa Izidorovi po niekoľkých mesiacoch  podarilo ujsť do Ríma, kde aj v roku 1462 zomrel. V múzeu Ruskej vodky návštevníkom ukazujú destilačný pristroj, ktorý vraj používal Izidor. Pri tomto tvrdení okamžite bijú do očí nezrovnalosti. V prísne hierarchických podmienkach feudálnej spoločnosti je ťažké čo i len predstaviť si, že by sa hlava cirkvi zapodievala činnosťami prislúchajúcimi mníchom. Ak si pozorne všimnete dátumy tak je jasné, že do kláštora sa Izidor dostal až deväť rokov po dátume vynálezu vodky. A to ešte musel stihnúť prípravu na útek. V múzeu je obyčajný destilačný prístroj, ktorý vtedy používali najmä alchimisti. Práve vďaka nemu sa francúzski mnísi naučili vyrábať z hroznového muštu lieh, po latinsky spiritus, čiže duch vína. V tých časoch sa v Európe aj v Rusku používal lieh ako liek.

Cena a kvalita

Mýtus tretí –  Najlepšie, najkvalitnejšie vodky sú drahé vodky. Tento mýtus je primitívnym bezostyšným klamstvom. My už vieme, že vodka sa skladá z dvoch hlavných zložiek – liehu a vody. Výroba liehu bola vždy veľmi lacná, dnes sú náklady na výrobu 1 litru liehu necelé euro. Z neho sa vyrobí 2,5 litra vodky, čiže 5 pollitrových fliaš. Ako v každom štáte, tak aj v Rusku cenu vodky zvyšuje spotrebná daň, ktorá niekoľkonásobne zvyšuje cenu.

V Rusku je spotrebná daň na 1 liter vodky 500 rubľov, čo je necelých 7 eur. Ostatné možné prísady: med, cukor, uhličitan sodný, lesné plodiny, ovocie a iné – len zanedbateľne zvyšujú cenu vodky. Aj preto sa vodka v Rusku významne podieľa na príjmoch štátneho rozpočtu.

Čítajte tiež: Ruská vodka – mýty, legendy, skutočnosť 2

Už v cárskom Rusku táto daň tvorila od 20 do 46 % (údaje z knihy „Ekonomika Ruska v XVIII. – XX. storočí“, Moskva 2006.) V ZSSR príjmy z alkoholických nápojov tvoril asi do 30 % rozpočtu, v dnešnom Rusku je to niečo viac ako 5 % . Skrátka, pri drahých vodkách platíme za brand, dizajn, ozdoby, drahé obaly a iné marketingové nástroje, ktoré pomáhajú zvyšovať vysoké zisky výrobcov vodky.

Export vodky z Ruska

Mýtus štvrtý – Ruská vodka je dôležitá súčasť ruského exportu. Rusko z rôznych politických a ekonomických príčin stratilo za posledných 20 rokov svoje niekdajšie dominantné postavenie na zahraničných trhoch. V roku 2016 exportovalo okolo 50 mil. litrov vodky , čo v celkových príjmoch Ruska z exportu predstavuje len nepatrný zlomok. Okrem toho, zahraničná konkurencia rýchlo pochopila mimoriadnu ziskovosť tejto liehoviny a za posledných 15 – 20 rokov ovládli tento segment trhu.

Dnes tvrdý alkohol Rusko viac dováža ako vyváža, len z Veľkej Británie v roku 2014 doviezli viac ako 31 mil. litrov – najmä whisky, čo viac ako dvojnásobne prevýšilo dovoz vodky z Ruska. Pravda, na strane druhej treba povedať, že zahraničné vodky v Rusku absolútne nepochodili – z celkového objemu importu tvrdého alkoholu vodka tvorí len 5 %, aj tá je väčšinou z Ukrajiny, čo je v podstate ta istá ruská vodka.

Príčina je jasná – vodky ako Smirnoff, Absolut, Gorbačov a iné, vyrobené s použitím destilovanej vody, sa chuťovo nevyrovnajú ozajstnej vodke. Západní výrobcovia si to uvedomili a niektorí z nich, napríklad Finlandia Vodka Worldwide, producent vodky Finlandia, prešli na používanie prírodnej vody, čo sa ihneď odrazilo na zvýšení jej predaja vo svete. V Rusku aj tak nepochodila, jej príliš „sterilná“ chuť sa nevyrovná „živej“ ruskej vodke.

Mendelejevovo vodkovanie

Mýtus piaty – Súčasnú receptúru vodky vynašiel Mendelejev. Tento výmysel používa vo svojej reklame výrobca vodky „Russkij Standart“. Dokonca ani súd, na ktorý sa obrátilo Ruské združenie na ochranu práv spotrebiteľov, nezakázal podobnú reklamu. Aj keď témou doktorskej práce (1864) svetoznámeho vedca boli  vlastnosti zlúčenín liehu a vody, s vodkou to nemalo nič spoločné. Mimochodom, objaviteľ periodickej tabuľky prvkov vodku nepil vôbec, dával prednosť vínu.

Do dejín sa tak zapísal výlučne ako chemik, ktorý zoradil prvky podľa atómovej hmotnosti do systému, známeho dnes ako periodická tabuľka prvkov. A pravdivá nie je ani príhoda, že jeho zásluhou má vodka 40°. Keď sa v roku 1843 štyridsaťstupňové „chlebové víno“, ako sa vtedy volala vodka, objavilo v predaji, tak  Mendelejev mal len deväť rokov. Neskôr, v roku 1895, ruská vláda zaviedla tento štandárd +- 2° ako oficiálny, čo zjednocovalo a zjednodušovalo výpočet spotrebnej dane.

Ideálna konzumácia 

Ako piť vodku? V žiadnom prípade nie teplú (čo je tiež jeden z mýtov), fľaša s vodkou musí byť vychladená na +5° až +10°. Potom bude na stole zarosená, alebo ako tomu hovoria Rusi „zľahka spotená“ (zapotevšaja). Ak vodku podávame v karafe, vopred ju nechajme schladiť chladničke alebo mrazničke spolu s pohárikmi, práve to v plnej miere „rozhojdá chuť a arómu“ vodky.

V drvivej väčšine západných reštaurácii (vrátané slovenských) vodku ochladzujú tak, že do pohára sypú ľad. Proti vkusu žiaden dišputát, ale v tomto prípade už nepijete vodku ale jej rozriedenú podobu. Je to podobné, ako by ste takto ochladzovali víno alebo pivo.

Dávka vodky nie je viac ako 30 – 50 mg, pije sa na ex a nie malými dúškami (ďalší pevládajúci mýtus). Aj keď Rusi nezriedka pijú zo „stakanov“, čiže z dvoj alebo dva a poldecových pohárov, nie je to správne. Je to nebezpečné pre organizmus a hrozí, že sa veľmi rýchlo ocitnite pod stolom.

Vodka sa podáva aj ako aperitív, aj ako doplnok k studeným a teplým pochúťkam (zeleninové šaláty, huspenina, marinády, slané uhorky, hríby, nakladané jablká, červené melóny, kapusta a pod.). Rusi tradične podávajú vodku k slaným jedlám (slané a údené ryby, kaviár, jedlá z hríbov a pod.), a tiež k vyprážaným, mäsitým jedlám. Zaujímavé je, že veľa Rusov obľubuje vodku so zmrzlinou.

Platí zlaté pravidlo – konzumujte vodku s mierou. NA ZDOROVJE!