Matej Tóth bude potrebovať na očistenie mena peniaze na advokátov či na súd

Matej Tóth špecialista v chôdzi na 50 km dočasne nemôže reprezentovať Slovensko pre nezrovnalosti v biologickom pase. Táto informácia šokovala slovenskú verejnosť začiatkom júla. Slovenský športovec, hneď ako sa vrátil z dovolenky, odmietol, že by výkyvy v krvných testoch spôsobilo užívanie nedovolených prostriedkov. Športovať však nesmie. Medzinárodná asociácia atletických federácií (IAAF) potvrdila, že jeho prípad vyšetruje novo vytvorená Jednotka pre integritu atletiky (AIU).

Slovenský atletický zväz (SAZ) na toto obvinenie reagoval vymenovaním disciplinárnej komisie. Jej Matej Tóth bude vysvetľovať odchýlky vo svojom biologickom pase. „Má 60 dní na prípravu,“ uviedol Ladislav Asványi, viceprezident SAZ. „Do komisie chceme pozvať rešpektovaných odborníkov. Aj zahraničných. Členmi sa stanú  experti na doping a na športové právo, aj lekár. Maťo bude musieť presvedčiť vážnymi argumentmi. Pravdepodobne ho tiež čakajú vyšetrenia na renomovanej zdravotníckej klinike. Nejde o jednoduché ani o lacné záležitosti.“

Ak aj Matej Tóth presvedčí komisiu o svojej nevine, zďaleka nevyhral. Najdôležitejšie bude, či stanovisko prijme aj príslušná komisia IAAF. Ak neprijme, poslednou nádejou pre chodca bude Športový arbitrážny súd (CAS) v Lausanne. Ten vynesie definitívny ortieľ po riadnom súdnom konaní.

Cena za prehratý súd je niekoľko stotisíc eur

Ak by došlo k pojednávaniu pred súdom, úhrada súdnych nákladov sa šplhá v podobných prípadoch do výšky niekoľko stotisíc eur. Platiť bude strana, ktorá prehrá.Ak by bol súdom označený za vinníka športovec  – zaplatí s najväčšou pravdepodobnosťou on. Je nepravdepodobné, že by odsúdenému vinníkovi veľkoryso pomohla nejaká inštitúcia či štát.

A obyčajne sa nad usvedčeným previnilcom nezľutuje ani bohatý „priaznivec“. V prípade Mateja Tótha, ktorý však zarobil iba zlomok z peňazí, ktoré zarábajú napríklad cyklista Sagan či futbalista Hamšík, by to bola tragédia. Aj ak by súd vyhral, bude musieť platiť za posudky znalcom či dohodnuté odmeny právnikom, ktorí ho budú zastupovať.

Prvé manipulácie už  pred 50 rokmi

O prvých manipuláciách s krvou ako s najúčinnejším dopingom pre bežeckých (chodeckých) vytrvalcov, cyklistov, bežcov na lyžiach a ďalších športovcov sa hovorilo už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Už vtedy to skúšali s transfúziami vlastnej alebo v prvých rokoch aj cudzej krvi, čím si v nej zvyšovali množstvo hemoglobínu.  To im umožnilo na určitý čas zvýšiť vlastnú vytrvalostnú odolnosť o 5 až 10 percent.  Výška percenta závisela od množstva dodanej krvi. A ešte narástla, keď atlét napríklad pred odberom krv „skvalitnil“ pobytom vo vysokohorskom prostredí.

Takto obohatenú a vhodne uloženú v chladnom prostredí si ju pred dôležitými pretekmi dal vpichnúť do krvného obehu. Vysokohorské prostredie alebo jeho imitácie v hypobarických komorách či podobných priestoroch (stanoch) pretekárom tiež často pomáhali zvýšiť výkonnosť. S transfúziami cudzej krvi však športovci veľmi skoro prestali, tento druh dopingu bol pomerne jednoducho identifikovateľný.

S vlastnou krvou to bolo dlho bezpečné

Najefektívnejšou metódou dopingu teda desaťročia ostávala transfúzia vlastnej krvi. Nenašiel sa spôsob ako ju spoľahlivo odhaliť . „Kšeft došiel tak ďaleko, že napríklad pred asi 10 rokmi vo Viedni istá skupina podnikavcov obsluhovala klientov, ktorí za transfúzie platili,“ hovorí Prof. MUDr. Dušan Hamar, PhD., jeden z najinformovanejších slovenských športových lekárov zaoberajúcich sa dopingom.

Dnes môžeme zjednodušene konštatovať, že s postupom génového inžinierstva sa objavili ďalšie látky v krvi, ktoré dovtedy nevedeli chemicky vyrobiť prípadne ich ľudský organizmus odmietal. Pred desiatimi-dvanástimi ich len ťažko odhalili kontrolou krvi. Siahli po nich nielen lekári ale aj obchodníci, pripravení zbohatnúť na kšefte s tímami solventných športovcov. Vrátane erytropoetínu, známeho ako EPO.

 WADA zareagovala biologickými pasmi športovcov

Spôsoby dopingovej kontroly športovcov sa rokmi zdokonaľovali, ale súčasne aj tímy  atlétov, cyklistov či lyžiarov nachádzali cesty, ako kontrolórov prekabátiť. Pred desiatimi rokmi však začala Svetová antidopingová agentúra WADA manažovať a financovať výskum s cieľom vytvoriť spôsob kontroly, ktorý zachytí „previnilca“ s manipuláciou vlastnej krvi. Na základe získaných skúseností WADA v roku 2009 zaviedla biologické pasy ako kontrolu špičkových športovcov.

Podstatou pasov je, že vrcholový športovec sa opakovane podrobuje krvným odberom, v ktorých sa kontrolujú možné výchylky v zložení krvi. Aj ak sa nenájdu, výsledky ostávajú dôsledne zdokumentované. Odobratie krvi nesmie športovec odmietnuť. Musí sa mu podrobiť bez ohľadu na to, či bude požiadaný o vzorku okamžite po súťaži,  v prípravnom období na sezónu, na dovolenke, ráno, alebo nečakane v noci. „Pri vyhodnocovaní odberov je stanovených viacero hematologických parametrov, ale najdôležitejšie sú tri,“ dopĺňa prof. Hamar. „Teda dva a tretí, nazvaný off score, je akýmsi pomerom zistených údajov prvých dvoch parametrov.“

Dnes je jasné to, že Matej Tóth je podozrievaný z nezrovnalostí minimálne pri jednom z troch spomínaných parametrov. To v prípade nevyvrátenia zo strany športovca stačí IAAF na udelenie trestu (zákaz športovej činnosti až na štyri roky, odobratie zlatých medailí z OH a MS, finančný postih a podobne).

Čo kontrolujú tri rozhodujúce parametre?

Ak vychádzame z predpokladu, že dopingová kontrola zistila v krvi atléta či cyklistu pravdepodobne nečakane vysokú koncentráciu hemoglobínu (viaže kyslík – prenáša ho a uvoľňuje v pracujúcich svaloch), býva to označené ako podozrivá „nezrovnalosť“, nesúlad. Zvyčajne výsledky posudzujú traja od seba nezávislí experti a vzorky sú anonymné (odborníci netušia, koho krv vyšetrujú). Spúšťačom podozrenia môže byť aj situácia, keď v odobranej krvi neúmerne klesol alebo sa dramaticky zvýšil (znížil) počet mladých červených krviniek (reticulocytov). Tretím rozhodujúcim faktorom (off score) je pomer hemoglobínu a reticulocytov.

Pre objektívnosť vyhodnotenia je dôležité, že nejde o jednorazové odbery, ale o porovnávanie so všetkými predchádzajúcimi vzorkami. Respektíve so všetkými, ktoré minulosti športovec v rámci antidopingovej kontroly absolvoval. Zjednodušene povedané, keď sa napríklad ukážu výrazné vybočenia v hodnotách vždy pred dôležitým obdobím (napr. pred súťažami), tak to môže čosi naznačovať. Osobitne to platí pred vrcholovými podujatiami – pred olympiádou alebo pred majstrovstvami Európy či sveta.

Okamžite sa priznal jediný športovec

Matej Tóth hovorí, že si pripravuje fakty na obhajobu.  „Za tridsať rokov kariéry športového lekára som zažil iba jediného športovca, ktorý sa okamžite priznal k vedomému užitiu dopingu,“ informuje prof. Hamar. „Americký skokan do vody priznal marihuanu. Ostatní, keď im ponúkli možnosť obhájiť sa, reagovali  rôzne. Napríklad, že v čase odberu boli dehydratovaní, alebo sa odber uskutočnil po tréningu, prípadne večer po požití alkoholu a zjedení takej či onakej látky. Alebo, že vzorky nemuseli byť správne chladené a podobne.“  

Podľa Hamara však odborníkom bolo vždy jasné, že športovec písomnú odpoveď kompiloval s niekým, kto o dopingu čosi vedel. A takisto, že najskôr ide o nepravdu alebo o zavádzanie.

Ako presvedčiť druhú stranu, že na súde neuspeje?

Ak by sa podľa Hamara dokázalo, že v prípade Tótha išlo napríklad o chorobu, ktorá mohla viesť k podobným výsledkom odberov, potom by chodec mohol mať šancu uspieť. Bude to však musieť presvedčivo dokázať a vydokladovať. „Až potom môže druhú stranu a jej právnych zástupcov presvedčiť, že sa mýlia a nemá zmysel hnať prípad pred arbitrážny súd,“ radí profesor. „V prípade neúspechu spoločnosť, ktorú spomínaní právnici zastupujú, zaplatí obrovské sumy, čo však oni samozrejme veľmi dobre vedia.“

Môže sa podariť očistiť Mateja Tótha rovnako ako sa to podarilo v prípade českého cyklistu Romana Kreuzigera pred dvomi rokmi?  „Kreuziger je jediným športovcom, o ktorom viem, že vyviazol  z podozrení, “ znie profesorova odpoveď. „Pritom za posledných sedem-osem rokov som čítal niekoľko desiatok rozsudkov arbitrážneho súdu. Kreuziger mal buď výnimočne schopných právnikov alebo priniesol nespochybniteľné argumenty. A druhá strana usúdila, že by nemusela vyhrať.“

Kreiziger jediný dostal po dvoch rokoch naťahovania sa s druhou stranou, možnosť pokračovať v aktívnej činnosti.

Hlavná foto TASR: Branislav Račko. Zlatého medailistu chodca Mateja Tótha v auguste 2016 
po jeho návrate z OH v Riu privítalo plné banskobystrické Námestie SNP. Domovským klubom 
športovca je Dukla Banská Bystrica.

Príbeh českého cyklistu Romana Kreuzigera

Úspešného českého cyklistu Medzinárodná cyklistická únia (UCI) v júni 2013 upozornila na odchýlky v biologickom pase z predošlých rokov. Športovec odmietol teóriu o dopingu a výkyvy vysvetľoval zníženou funkciou štítnej žľazy a hormonálnou terapiou. Na takmer dva roky musel zastaviť svoju kariéru. Najal si špecialistov, právnikov, absolvoval špeciálne testy a šiel na detektor lži. Rozhodcovská komisia Českého olympijského výboru ho po čase uznala čistým.

UCI však žiadala štvorročný zákaz činnosti a vysokú pokutu 770-tisíc eur.

Preto sa športovec obrátil na Športový arbitrážny súd (CAS). K rozsudku nedošlo, mesiac pred pojednávaním UCI a Svetová antidopingová agentúra bez vysvetlenia stiahli obvinenia. Prípad sa stal precedensom a otvoril nové debaty, či biologické pasy sú dostatočne spoľahlivou metódou na odhalenie dopingu.