Čižnárove peklo? Sme zvedaví…

Keď v roku 1946 napísal nemecký filozof Karl Jaspers knihu Otázka viny, bolo Nemecko spojeneckými vojskami zbombardované a v katastrofálnom stave pripomínajúcom  krajiny, kde niekoľko rokov predtým besneli nemeckí vojaci. Možno aj preto v tejto atmosfére sa s Jaspersovým vnímaním viny natoľko nemecká spoločnosť nestotožnila.

Napriek tomu filozofovo vnímanie viny jednotlivca zostáva platné – a dnes sa, po brutálnej vražde dvoch nevinných ľudí, vrátilo s plnou naliehavosťou. Existencialistický filozof rozlišoval štyri roviny viny – kriminálnu, politickú, morálnu a metafyzickú. Pri vine kriminálnej ide o zločiny, ktoré porušujú zákony, rozhoduje o nej súd. Vina politická spočíva v činoch štátnikov (politikov) a štátov, za ktoré nesieme  svoj diel spoluviny, lebo zodpovedáme za to, akú máme vládu. Morálna vina sa týka mojej zodpovednosti za vlastné činy ako jednotlivca – neplatí “rozkaz je rozkaz”, inštanciou je svedomie. Metafyzickú vinu vníma Jaspers ako zodpovednosť človeka za nespravodlivosť a bezprávie na svete – a ak som  neurobil všetko pre to, aby som tomu zabránil, som spoluvinný, tvrdí Jaspers.

A teraz naspäť do slovenskej reality.
Vina kriminálna v tomto prípade je jednoznačná – previnili sa ňou páchatelia, akt popravy nepripúšťa žiadne pochybnosti. Ak sa signály, poukazujúce na taliansku mafiu na Slovensku, ukážu ako opodstatnené, kriminálna vina neostane iba na vražednom komande. Už na tomto mieste si dovolím povedať, že zanechanie nábojov na mieste činu nie je náhodné, ale skôr premyslený signal. Zrejme aj pre toto vydesený policajný prezident už v prvom vyjadrení pre verejnosť spojil vraždu s investigatívnou činnosťou Jána Kuciaka. Asi sa to nedalo zamiesť pod koberec. Inak by kľučkoval ako je zvykom.

O kriminálnej vine, teda porušovaní zákonov, možno uvažovať aj v prípade neriešenia podnetu Jána Kuciaka – že zlyhali policajti a prokuratúra, sa zdá po včerajších vyjadreniach policajného prezidenta Tibora Gašpara a Mariána Kočnera vo vysielaní TA3 ako veľmi pravdepodobné. Slová Ivana Mega v tej istej relácii dokladujú, že podobné zlyhania polície a prokuratúry sú oveľa bežnejšie – a mali by mať personálne dôsledky.

Kriminálna vina – sčasti prepletená s vinou politickou – sa dá zrejme natiahnuť aj na špičky bezpečnostných inštitúcií Slovenska. Pochybnosti, či tajná služba, prokuratúra a polícia urobili všetko pre to, aby zabránili pôsobiť organizovanému zločinu (nielen) talianskej mafie, sú mimoriadne intenzívne.

Skôr naopak, nielen bývalý vyšetrovateľ Jozef Šátek vo svojich blogoch tvrdí, že na Slovensku vznikol systém organizovaného prepojenia politickej moci a podsvetia. V tejto atmosfére navrhovať novinárom, aby prípadne oznamovali polícii, na akých nebezpečných témach pracujú, je cynizmus naozaj hrubého zrna.

Politická vina je takisto dostatočne zreteľná – za stav polície, justície, prokuratúry a tajnej služby sú rozličnej miere zodpovedné všetky politické strany, ktoré sa podieľali na moci od novembra 1989. Isteže, rozlišovať treba a rozdiel politickej viny OKS a Smeru-SD napríklad je nedozierny. Na tom, ako vyzerá špeciálna prokuratúra a jej šéf Dušan Kováčik, sa podieľa nielen Smer, ale aj SDKÚ, a neskôr najmä tí poslanci, ktorí ho do funkcie opätovne zvolili.

Vinu za stav generálnej prokuratúry a za voľbu ústavných sudcov nemožno odpárať najmä Smeru, ale ani koaličným stranám Dzurindových a Radičovej vlády. Posledné desaťročie je však plne v réžii Roberta Fica a jeho strany. A prepojenie jeho radkyne na ľudí, podozrivých z kriminálnej činnosti, vytvára také silné pochybnosti o predsedovi vlády, že ich dokáže zmazať len dôsledným a dôveryhodným vyšetrením tejto vraždy – padni komu padni.

Ani v takomto prípade nebude Ficov diel viny za stav spoločnosti nižší – ako výstižne povedal český novinár Tomáš Němeček: “Ešte nikto, kto vládol s takou veľkou mocou tak dlho, nezlepšil Slovensko tak málo ako premiér Fico.“
Ak Jaspers tvrdí, že “všetci občania spoločne zodpovedajú za to, akú  majú vládu”, možno ho brať viac-menej doslovne. Lebo za to, kto nám vládne posledných tridsať rokov, nemôže ani Moskva ani Brusel, ale všetci dospelí obyvatelia Slovenska. Nevoličov nevynímajúc.

Skúsme si to teda predstaviť – štátneho úradníka, ktorý odmieta korupčné praktiky v rezorte, zastrelia v jeho byte. Občianskeho aktivistu, ktorý poukazuje na prechmaty v okresnom meste, zastrelia v jeho byte. Policajta, ktorý podal podnet na svojho nadriadeného za zneužívanie právomocí, zastrelia v jeho byte. Vodiča MHD, ktorý svojou kvalitnou prácou irituje svojich kolegov, zastrelia v jeho byte…

Pritiahnuté za vlasy? Robili by iba to, čo aj Ján Kuciak. Kvalitne svoju prácu a pociťovali zodpvednosť za stav krajiny..
Aj preto som mimoriadne zvedavý na to peklo, čo sľubuje generálny prokurátor – lebo zatiaľ nedokázal nič, čo by ma nútilo brať jeho slová vážne.