Andrej Kiska, hrdina proti svojej vôli

Takmer pred troma týždňami, keď sa spolu s vtedy ešte premiérom Robertom Ficom a do komparzu (sa) ochotne pridaným ešte sále predsedom parlamentu i SNS Andrejom Dankom pretláčali, kto a kedy vystúpi v RTVS, rozhodným hlasom povedal, že v nasledujúcom období prichádzajú do úvahy buď predčasné voľby, alebo „rozsiahla a zásadná rekonštrukcia vlády, ktorá by nepolarizovala spoločnosť“.

Opozícia zaslintala za predčasnými voľbami, hoci na tom, čo sa teraz deje v uliciach nemá (takmer) žiadny podiel. Jediné vystúpenie, ktoré si dejiny v tejto súvislosti budú pamätať, bude ďakovná reč bývalého politika, kandidáta na prezidenta, ktorého Andrej Kiska i Robert Fico porazili – Milana Kňažka. Pri odozdávaní cien OTO za ministra financií navrhol Bašternáka, vnútra Kočnera a za premiérku Troškovú, ktorá vraj mohla čosi pochytiť od premiéra a Kňažko verí, že „on od nej nič“. Možno to nebolo veľmi štátnické vystúpenie, ale úplne presne odhalilo zákulisie fungovania chobotnice. Čiže slovenskej politiky.

Zásadná rekonštrukcia vlády…

… nebude. Spoločnosť zostane aj naďalej polarizovaná. Ale povedzme si úprimne, kedy nebola? A prečo by nemohla byť? Ide o to, či väčšinu tvoria tí, ktorí rešpektujú demokraciu, alebo tí, ktorí sa ju pokúšajú zneužiť na presadenie nedemokratických cieľov. Po tejto insitnej politologickej poučky, sú ich inak plné médiá, prečo sa nepridať, krátky popis situácie.

Béla Bugár, jediný Maďar na Slovensku, ktorý teraz požiadal o ochranku, po prepuknutí krízy odišiel na dovolenku, kde sa vraj v jedálni náhodou stretol s Marianom Kočnerom (kto ste stretli Mariana Kočnera v „jedálni“, to musela byť fakt náhoda, ruky hore!), potom sa z dovolenky vrátil, bol akože za predčasné voľby, ale po rokovaní s Robertom Ficom a Andrejom Dankom, nás presviedčal, že sme nečítali malé písmenká  uznesenia Republikovej rady Most – Híd. Zlé jazyka hovoria, že ani tak nešlo o malé písmená, ale skôr o veľké číslice. A potom to už bolo tak, ako asi malo. Robert Kaliňák podal demisiu, ktorú ale nikomu nepodal. Potom Robert Fico podal demisiu vlády s úškrnom, ktorý bude navždy, či sa mu to páči, alebo aj nie, charakterizovať väčšinu jeho politického vládnutia. Potom prezident poveril zostavením novej vlády Petra Pellegriniho, ktorého tým poveril pred tým Robert Fico. Pri príležitosti odovzdania poverenia, priamo v Prezidentskom paláci, Robert Fico nedožičil Petrovi Pellegrinimu ani vetu. Nikoho to neprekvapilo. A potom prišla na rad akože nová vláda. Prezident ju odmietol. Dôvod? Vyhadzovač Csaba!

Csaba, neblázni!

Od slovenských a českých médií, teda zo všetkých krajín, kde majú dôvod poznať skupinu Elán a jej lídra Jozefa Ráža, nie je voči jeho synovi fér, že mu pripomínajú otcovu minulosť. Za zmienku stojí ale jeho vlastná. Áno, jazdiť na silných a pekných motorkách, ak dodržiavate dopravné predpisy, nie je žiadnou spoločenskou a politickou diskvalifikáciou. Ani známosť s Robertom Kaliňákom. (Aj autor týchto riadkov sa pozná s Robertom Kaliňákom, dokonca ešte z čias keď nosil dlhý cop až do polovice chrbta.) Ani to, že Jozef Ráž ml. bol vyhadzovač, to je, bez urážky ľudí v rezorte, jediný kvalifikačný predpoklad na funkciu, ktorý sa v jeho životopise dá nájsť. Aha, to je ten problém, kvalifikačné a doteraz nikde výraznejšie preukázané morálne a hodnotové vlastnosti. Ani z pohľadu politiky by to nemala byť taľafatka. Čo s tým má Csaba, z legendárnej pesničky Elánu? Csaba bol fakt vyhadzovač, robil ešte v socializme, v Luna bare bratislavského hotela Kyjev. Stretávala sa tam pestrá spoločnosť. Oficiálne neexistujúce prostitútky, oficiálne neexistujúci veksláci. Napríklad. Z prvej kategórie neviem, ale niekoľko ľudí z druhej skupiny, ktorí si týmto spôsobom zabezpečili „štartovací kapitál“ pre malú a neskôr veľkú privatizáciu, je dnes v politike a aj inde. Keď teda ten navrhovaný Tomáš Drucker neprejde, nezavoláme do starej partie Csabu?

Teraz vážne. Čo je to za „zásadnú rekonštrukciu vlády“, keď v nej má naďalej sedieť Ján Richter. JUDr., ktorý si nevedel spomenúť ani na tému bakalárskej práce, ktorú robil už ako ústredný tajomník SDĽ a neskôr poslanec za SDĽ. Ten, ktorý bránil vyšetrovniu kauzy Čistý deň? Ten, ktorý bol ešte donedávno pokladníkom Smeru. Aha, tu je odpoveď, veľa vie. Má toto pochopiť Andrej Kiska ako kvalifikačný predpoklad? Len, aby sme vedeli.

Peter Gajdoš, ktorý má za tieňového ministra vlastnej obrany blízkeho spolupracovníka Andreja Danka – Jána Hoľka. Ich akože tender na kolesové obrnené transportéry je ukážkou toho, ako využiť všetky diery v zákonoch, ešte sa im pokloniť a sľúbiť im, že nik na ne nikdy nesiahne? Naozaj si Andrej Kiska myslí, že diery po „národniaroch“ netreba na ministerstve zaplátať? Zoberie to z nadhľadu? Ak sa podarí naštartovať MIG, ktorý je skoro vo veku hlavného veliteľa Ozbrojených síl SR?

Richard Raši. Nejde o to, že prehral voľby do VÚC, ale o to, prečo ich prehral. No, opäť nie je nutné dať si v TA3 do titulkov „politický analytik“, aby ste vedeli, že kto sa kedy spojil s akože parkovacou firmou EEI, nikdy voľby nevyhrá. A nielen preto, že už na ich výsledok nemusí byť odkázaný. Je to dobrá personálna investícia do šéfa investícii, čiže eurofondov?

Gabriela Matečná v súčasnej hektickej situácii uniká pozornosti médií, ale to, že pred niekoľkými dňami pustila do obehu informácie o všetkých dotáciách od Poľnohospodárskej platobnej agentúry, ktoré rozdala od roku 2004 a tým do problému namočila aj svojich súčasných koaličných partnerov (a Radičovej vládu – smajlík, poslanci), spustila ďalšie kolo obviňovaní, ktoré príde čoskoro – hoci neskoro.

Ľubica Laššáková, ako ministerka kultúry po Marekovi Maďaričovi. To, že sa pozná z Banskej Bystrice s Petrom Pellegrinim by nemala byť zároveň jej kvalifikácia. To, že ju nepoznajú umelci, tiež na kvalifikačný predpoklad nevyzerá. Na druhej strane, pre DenníkN už stihla povedať, že Soros hrá rôzne hry (tak, tak, nik iný, iba on) a tretí sektor má veľa peňazí. Zoštátniť! Budeme mať nielen národného železničného dopravcu, národného leteckého dopravcu, ale aj národný tretí sektor.

Slobodné piatky

Ešte v roku 1989 založil môj priateľ Jožko Sitko týždenník Slobodný piatok. Prečo sa tak volal? Lebo 17. november 1989 pripadol na piatok. Teraz bývajú slobodné piatky po celom Slovensku. Organizátori sa nás, hovorme tomu pamätníkov, pýtajú: „Bolo nás viac, ako vtedy vás?“. Som na námestí SNP, na bunde mám odznak, ktorý mi daroval môj syn Lukáš, inak jeden z organizátorov protestov, „Seniori za slušné Slovensko“. Hovorím si, tu som stál vtedy, mihne sa mi v dave hlava Jana Budaja v budajke, na tribúne reční Ferko Mikloško, o ďalších takmer 30 rokov múdrejší, Fedor Gál sa prihovára v Prahe, Milan Kňažko na OTOvi a aj inde. Alexander Dubček, Stano Radič, Jaro Filip, Karel Kryl (a mnohí ďalší) už neprídu. A ja aj preto neviem, koho bolo a je viac. Vlastne viem len to, že to nie je ani dôležité. Všetko je inak. Vtedy neboli sociálne siete, ulice boli oblepené plagátmi, nesvietilo sa mobilmi, ale naozajstnými zapaľovačmi. Áno bola to doba, keď, okrem iného, viac ľudí fajčilo ako telefonovalo…

Iné je dôležité. Ak Andrej Kiska nechce vyvolať krízu, ktorá by prerástla jeho osobne a postupne aj ústavný rámec, tak bude musieť jemne vycúvať a ministerské dekréty odovzdať vyššie menovaným. A aj Petrovi Pellegrinimu, dúfajúc, že možno vykročí z tieňa Roberta Fica a ešte k tomu správnym Smerom. Pri osobných pohovoroch s novými členmi vlády má právo žiadať, aby zabezpečili vyšetrenie popravy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, aby kvalifikovaní ľudia na prokuratúrach, v polícií, na súdoch, neboli v menšine a vytesňovaní. Aby študenti na zahraničné vysoké školy neutekali, ale odchádzali s tým, že ich tu po skončení štúdia chceme a potrebujeme. A to platí pre všetkých občanov Slovenskej republiky.

Prezident Andrej Kiska, ktorý si pred spánkom už možno čítal (nie veľmi dobrú) divadelnú hru Václava Havla Odcházení, teraz nestojí pre dilemou či opäť kandidovať, ale v akej krajine sa budú konať nasledujúce parlamentné a prezidentské voľby.

Stáva sa hrdinom proti svojej vôli.

Foto: tasr.sk