Vynálezca Kaliský: Chceme lepšie platy? Hľadajme a podporujme mozgy. 

Ste autorom 115 patentov a priemyselných vzorov v strojárstve, energetike alebo elektrotechnike. To je najviac spomedzi žijúcich slovenských autorov. Skúsili ste zmeny ekonomiky aj ich dopad na mozgy produkujúce pokrok. Stále ste vynálezcom na voľnej nohe, čomu sa venujete ?

Venujem sa svojej doteraz najdôležitejšej invenčnej činnosti – energiám. V maličkom štvorčlennom tíme je môj syn (takisto strojný inžinier) a dvaja technici. Orientujeme sa na úplne novú, zásadnú koncepciu energetického zabezpečenia dopravy a rozvoj energetiky z obnoviteľných zdrojov. Problematika je všeobecne vnímaná ako jeden z najdôležitejších globálnych problémov ľudstva. Čiastkové riešenia som zatiaľ zahrnul do 11 prijatých patentov a vzorov. Teraz pripravujem podanie na tri (možno štyri) ďalšie.

To všetko sa rodí medzi stenami liptovskomikulášskeho bytu?

Myšlienky sa niekde rodiť musia. Už na začiatku – pri počítači, ceruzke a papieri som zaznamenal neuveriteľné výsledky. Ďalšie pripravované patenty a úžitkové vzory, podľa nás, predpokladajú prínos jednu až dve miliardy eur pre slovenských výrobcov a užívateľov, plus zvýšenie zamestnanosti o približne 100-tisíc ľudí. Pritom sú zásadné aj z pohľadu ekológie. S ohľadom na celosvetovú využiteľnosť riešení odhadujem globálny efekt až na 100 miliárd.

Znie to až príliš veľkolepo. Môžete byť konkrétnejší?

Naše nové návrhy posúvajú technológie, aby výroba z obnoviteľných zdrojov energie bola cenovo konkurenčná. Teda vieme znížiť náklady aj odpisy v rámci akumulátorov súčasných modelov áut, motoriek či lodí na 20 percent a to efektívnym dodávaním externej elektrickej energie!

To sa dá ako dosiahnuť?

O výrobe energie z obnoviteľných zdrojoch sa roky veľa hovorí, má svojich zástancov, ale aj oponentov. Čistú energiu potrebujeme, preto spoločnosť jej využitie podporuje aspoň slovne. Do jej výskumu a implantovania obnoviteľných zdrojov však tečie málo financií. Naše návrhy by mohli tento trend ukončiť. Záver z nich je prekvapujúci – 100 percent energie sa dá vyrobiť z obnoviteľných zdrojov a vyjde to lacnejšie ako doterajšia konvenčná energia z jadra, spaľovania uhlia, plynu a podobne. Existujú riešenia, ktoré výrobu zaťažia nižšími odpismi na kilowathodinu, než je to pri masovej výrobe elektriny dnes. Hovorím o hybridnej produkcii solárnej a veternej energie, kombinovanej s výrobou z ďalších obnoviteľných zdrojov.

Pri obnoviteľných zdrojoch bolo dosiaľ problémom napríklad zaručiť nepretržitú produkciu počas 24 hodín denne, napríklad aj keď nesvieti slnko alebo nefúka vietor. ..

Áno, ale v súčasnosti už existuje súbor technických riešení, v ktorých v jednom hybridnom celku možno dosiahnuť neskutočné výsledky. Hybridný systém predsa môže využívať okrem priamej slnečnej aj tepelnú energiu, rozptýlenú nad povrchom zeme a veternú energiu koncentrovanú vzduchovo-indukčnými dúchadlami. Systém pritom môže využívať tiež biomasové teplo, aj akumulované teplo a akumulovaný tlak. A ak postavíte podobný zdroj výroby energie na mori, tak pribudnú podmorské prúdy a podobne.

Prečo by malo výskum ako je ten váš, podporovať práve malé Slovensko?

Z podobných dôvodov, prečo napríklad podporili využívanie veternej energie malé západoeurópske štáty – Dánsko, Holandsko, Švédsko. Nie sú to štáty bohaté na nerastné suroviny, ani počtom obyvateľov sa veľmi nelíšia od Slovenska. Ale ich životná úroveň v nedávnych desaťročiach zásadne vzrástla. Rástla úmerne od podpory štátu, ktorú ponúkol svojim výskumníkom a vývojárom. Tí, vyprodukovali pridanú hodnotu a teda aj profit. Dá sa to okrem iného merať napríklad aj počtom prihlásených vynálezov, kvalitou prihlasovaných patentov a priemyselných úžitkových vzorov. Priemysel, ktorý založili na pôvodných technických riešeniach vlastných inžinierskych mozgov zarába. Invenčnosť vlastných autorov tieto štáty dokážu aj licenčne „zobchodovať“. Potom je možné, že dánsky robotník vo veternej elektrárni mesačne zarába 4300 eur.

O západnom blahobyte sa všeobecne vie, jeho obyvateľom ho závidíme. Prečo ho nedosahujeme aj my?

Pri snahách o západný blahobyt treba jasne pomenovať, prečo ho obdivované krajiny vlastne dosiahli. Ak si napríklad politici na túto otázku pravdivo odpovedia, tak sa prestanú orientovať na byrokraticko-administratívne či náhodné krátkodobé riešenia. Systémová podpora technickej invencie – okrem pár výnimiek – na Slovensku chýba. Vynálezcovia, nositelia toho nového, teda ľudia, ktorí dokážu myslieť technicky netradične a prinášajú čosi originálne, sú prehliadaní. Sú rozmiestnení po Slovensku a ostávajú ekonomicky slabí.

Ako by sa mal budovať systém, ktorí by zlepšenia zachytil a posunul?

To si netrúfam povedať. Ale viem, že platiť si z rodinného rozpočtu (ak ste na voľnej nohe) za patent nebýva ľahké. Ak bude za patent platiť súkromná firma, treba sa s ňou dohodnúť na podmienkach (vynálezca nie je obchodník ani ekonóm). A pre každého autora je dôležité, či vôbec okrem naplnenia vlastných technických ambícií získa aj nejaké euro. Rovnako súkromná firma zvažuje, či prispeje na náročný prototyp povedzme aj niekoľkými desiatkami tisíc eur. Za týmto všetkým by mal byť štátom dotvorený systém, ktorý dokáže tie múdrosti a vylepšenia identifikovať, vyselektovať a systémovo posunúť ďalším mozgom z podobného fachu na hľadanie pridaných efektov. Taký systém však momentálne na Slovenku neexistuje.

S kým „vynálezca na voľnej nohe“ môže hovoriť o podpore pre gigantické projekty?

My zatiaľ hovoríme s firmami z regiónu. Lenže ako realisti nemôžeme predpokladať, že by malé či stredné spoločnosti zvládli finančnú náročnosť podobného výskumu vedúceho k výsledkom, k zásadným novým riešeniam.

A eurofondy?

Ako fyzické osoby nemáme šancu. O peniaze z eurofondov sa môžu zaujímať len firmy, ktoré získali licencie na výskum a vývoj. Alebo výskumné pracoviská riadené a financované štátom.

Nepomôžu posudky či odporučenia renomovaných inštitúcií?

My sme získali napríklad odporučenie z STU Bratislava, od dekana strojníckej fakulty prof. Ľubomíra Šoóša. On sám je aktívnym vynálezcom. STU sa vyjadrila mimoriadne pozitívne o našich zisteniach a odporučil ich na ďalšie riešenie.

A spolupráca s firmami so spôsobilosťou na výskum a vývoj?

Kým firmy vložia do niečoho peniaze, musíme vytvoriť funkčné modely potvrdzujúce naše teórie. To je však extrémne drahé a často mimoriadne náročné v provizórnych podmienkach. Východiskom by bol stav, kedy by sa námety z našich priemyselných úžitkových vzorov začlenili do výskumu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, tiež Slovenskej akadémie vied a Výskumného ústavu dopravného v Žiline. To by bol začiatok.

A pokračovanie?

Najskôr v týchto inštitúciách spracovať posudky jednotlivých technických riešení, vyjadriť sa k ich uplatneniu, vrátane ekonomických výhod. Následne bližšie vytypovať a špecifikovať cesty, kadiaľ pokračovať. A  súčasne zverejniť návrhy všeobecne pre priemysel i pre startupy. Povedal som to veľmi zjednodušene, ide o prácu na dlhé roky.

Tí, čo majú moc, neradi podporujú projekty presahujúce horizont štyroch rokov. Ako ich chcete presvedčiť?

Ak sa Slovensko dostáva do stále lepšej ekonomickej kondície, ako nás o tom ubezpečujú politici, tak by malo prejaviť podporou inováciám a nápadom, ktoré budú generovať viac peňazí. Zodpovedná politika nie je len o pridávaní peňazí učiteľom sestričkám, dôchodcom, či o darovaní cestovania vlakmi zadarmo. Stále bude voľakto pýtať a stále na to nebude dosť v štátnej kase. Špirála rozvoja krajiny sa odvíja od vzdelaných a skúsených ľudí. Od toho, čo vymyslia nové, zásadné, posúvajúce existujúcu realitu. Len vďaka podobným novinkách či zlepšeniam môže spoločnosť postupne získať hoci aj desaťnásobne viac prostriedkov na míňanie.

Áno, ale výsledky ponúknete až v čase, kedy súčasní držitelia kasy budú politickými mŕtvolami…

Súhlasím, naša koncepcia počíta s veľkými výsledkami v horizonte desať a viac rokov. Ale rozdelili sme ju do niekoľkých etáp, a o čiastkových úspechoch bude možné hovoriť už po pár rokoch. Navrhnuté riešenia odstraňujú zásadné problémy so zavádzaním úplnej elektromobility, konkrétne jej konkurencieschopnosti z pohľadu nákladov pri porovnaní so súčasným stavom dopravy.

Čo od realizácie vášho projektu môže očakávať napríklad slovenský robotník v podnikoch ako je Volkswagen, Kia alebo v Peugeot?

Bežný robotník získa v Slovensku úspešnú krajinu a „fabriku“, ktorá tu bude ochotná pôsobiť aj keď jeho pracovná sila zdražie. Nemec musí zaplatiť svojmu robotníkovi za výrobu nemeckého auta napríklad 3000 eur. Ale keď mu ho rovnako dobre vyrobí Slovák za 1000 eur, tak posunie výrobu na Slovensko. Samozrejme, pri fungujúcom trhu musí byť košeľa bližšia ako kabát. Ak na Slovensku ponúkame ako našu najväčšiu prednosť lacnú pracovnú silu, ťažko budeme žiť lepšie. Ak zatúžime po vyššej životnej úrovni, budeme musieť zásadne zmeniť vlastný postoj k trhu.

Prečo si vy osobne komplikujete život a nejdete rovno napríklad za Dánmi?

Lebo som vždy chcel, aby Slovensko dokázalo rýchlejšie bohatnúť a lepšie platiť vlastných ľudí. A chcem, aby sa slovenskí inžinieri na Slovensku mohli venovať vlastnému výskumu a vývoju v širšom rozsahu. Aby robotníci neboli odkázaní iba na najlepšie platenú prácu, ktorú im budú chcieť v tomto prípade ponúknuť vami spomenutí Dáni. To sa vo mne ozval nielen lokálpatriot, ale aj praktický človek.

A ak si vaše výsledky doma nik nevšimne?

Budeme musieť vziať patenty a úžitkové vzory pod pazuchu a ponúkať ich inde. Ale na Slovensku je dosť talentovaných a šikovných ľudí, ktorí by naše impulzy dokázali zhodnotiť, následne by sme mohli výsledne efekty aj sami zužitkovať. Doma.

Strojný inžinier Alexander Kaliský (70) je autorom vyše 150 patentov alebo priemyselných úžitkových vzorov za navrhované originálne riešenia v strojárenskom, energetickom alebo elektrotechnickom priemysle. Za udržiavanie niektorých si platil sám, za iné platili firmy, ktoré sa stali súčasťou technologického pokroku na Slovensku. A to v čase socializmu, ale aj demokracie. Polovicu produktívneho života  spájal so zlepšovateľstvom pre značku Tesla, pracoval pre oddelenie výskumu a vývoja vtedajšej Tesly Liptovský Hrádok. Po roku 1990, teda po krachu mnohých podnikov sa živil zlepšovateľstvom v rozličných firmách.

Čo je PATENT a čo ÚŽITKOVÝ VZOR.

Foto: Ján Lorincz