Skanzen je múzeum, kde vás možno aj zosobášia

Pred 125 rokmi švédsky učenec a folklorista Artur Hazelius nechal presťahovať do Štokholmu niekoľko rodín Sámov spolu aj s ich domčekmi, farmami, stajňami s domácimi zvieratami a ešte aj divožijúce zvieratá zo švédskych lesov. Všetko to, čo pred očami vnímavého človeka mizlo pred rozvíjajúcim sa priemyslom. Priestor im našiel na  ostrovčeku pri hradbách. Hazelius netušil, že stvoril niečo, čo sa uchytí v celom svete a  že švédske slovo „skansen“, nebude v iných jazykoch označovať „hradby“,  ale múzeá vo voľnej prírode.

Slovenské skanzeny ožívajú

Skanzeny u nás vznikali najmä v 60. a 70. rokoch minulého storočia a dlhé roky pôsobili ako opustené filmové kulisy. To sa v posledných rokoch mení a väčšina z nich ožíva „hercami a komparzom“, ktorí predvádzajú remeslá, kroje, pesničky… Aj keď to ešte stále nie je švédsky originál, ktorý ponúka celoročnú prevádzku aj s atrakciami, skutočným  farmárčením či interaktívnym vzdelávaním, je aj na Slovensku viditeľná snaha pritiahnuť návštevníkov na konkrétny program. Najmä počas prázdnin v každom zo skanzenov nájdete tipy na letné podujatia.

Vlkolínec je obývaný

Vlkolínec pri Ružomberku nie je známy len tým, že odtiaľ boli známe Hviedoslavove literárne postavy Ežo a Gábor, ale najmä unikátnou kombináciou skanzenu a živej dediny. Časť dreveníc je obývaná, v súčasnosti má obec 20 obyvateľov žijúcich v 7 domoch z celkového počtu 55 domov. Obec je zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Osídlenie vydokladované od roku 1376 predstavuje unikátny urbanistický celok pôvodných ľudových stavieb v úžasnej prírodnej scenérii na úpätí Veľkej Fatry. Pôvodne to bola osada drevorubačov, pastierov a poľnohospodárov.Majú tu aj sýpku, drevenú zvonicu z roku 1770, zrubovú studňu s rumpálom a murovaný kostol z konca 19. storočia.

V Martinskom skanzene môžete mať svadbu

Múzeum slovenskej dediny v Martine je najväčším skanzenom u nás. Presunuli doň takmer 150 domov z Oravy, Turca, Kysúc a Liptova. Ako prvú krčmu z Oravskej Polhory. Zakladatelia sa inšpirovali švédskym Skansenom, a to nielen tým, že má celoročnú prevádzku. V ponuke pre návštevníkov sú aj celodenné programy, počas ktorých si môžete pozrieť fašiangy, vítanie jari, veľkonočné zvyky, stavanie mája, letný slnovrat, dožinky, vianočné zvyky a podobne. V drevenom maľovanom Kostole sv. Štefana Kráľa, ktorý stál pôvodne od roku 1792 v Rudne, sa môžete aj zosobášiť.  Svadobné hostiny sa realizujú v krčme alebo vo voziarni.

Orava aj Kysuce ako kedysi

Dolnooravský rínok, hornooravskú ulicu a goralské lazy môžete nájsť na jednom mieste, v Múzeu oravskej dediny v Zuberci. Viac ako 50 stavieb ľudovej architektúry je tu rozostavených v niekoľkých celkoch. Väčšina stavieb bola vykúpená od pôvodných majiteľov, rozobraná, prevezená a nanovo poskladaná v múzeu. Ďalšie domy sú kópiami pôvodných stavieb.

Súčasťou areálu je napríklad mlyn na vodný pohon, plátennícky mangeľ a ďalšie technické stavby. Múzeum je otvorené po celý rok. V auguste robí výbornú kulisu Podroháčskym folklórnym slávnostiam, býva tu gajdovačka, ale aj spomienka na Slovenské národné povstanie.

Od polovice 70. rokov minulého storočia budujú skanzen vo Vychylovke v Kysuckých Beskydách. Na 19. hektároch stojí 35 stavieb a objektov. Väčšinu presťahovali z dedín Riečnica a Harvelka, ktoré boli zatopené.  V domoch sú zrekonštruované pôvodné pece, na ktorých sa dá aj spať. Ohrievajú sa pri nich aj pracovníci múzea, ktorí musia do skanzenu aj v zime – na snehové brigády. Sneh ohrozuje strechy na dreveniciach.

K vychylovskému skanzenu patrí lesná úvraťová železnica, ktorá pôvodne prekonávala na krátkej trati výškový rozdiel takmer 218 metrov. Vlaky nemôžu jazdiť po serpentínach ako autá. Preto výšku prekonávajú úvraťovým systémom, ktorý umožnil prekonávať stúpanie bez veľkého sklonu. Z jednej výškovej úrovne trate na druhú sa vlaková súprava dostáva cez výhybky a striedavo vagóny ťahá a tlačí. Na  jednom z úsekov trate sa môžete povoziť aj na drezine.

Pribylinské múzeum v prírode malo byť veľké

Pôvodne malo byť v Pribyline veľké múzeum Liptova v prírode. V 70. rokoch  minulého storočia sa začalo stavať, ale pre nedostatok peňazí sa postupovalo len pomaly.. Nakoniec tento skanzen otvorili až v roku 1991, a je len zlomokom pôvodne zamýšľaného projektu.  Múzeum tvoria domy zo zatopenej časti priehrady Liptovská Mara a z celého Liptova.

V tomto prírodnom múzeu je vyše 100 drevených obytných a hospodárskych stavieb aj dva vzácne stredoveké kamenné objekty. Goticko – renesančný kaštieľ z Parížoviec je najstarším zachovaným zemianskym domom Liptova (zo 14. – 16. storočia) a je spájaný s kráľom Matejom Korvínom. Medzi atrakcie odborníci zatrieďujú aj ranogotický kostol Panny Márie z obce Liptovská Mara. Najnovšie sa tu nachádza aj statická expozícia historickej Považskej lesnej železnice. Súčasťou skanzenu je zooexpozícia s prezentáciou chovu huculských koní.

Na východe si pozrite drevený gravitačný vodovod

Skanzeny sú aj na východe Slovenska. Jeden vybudovali priamo pod Ľubovnianskym hradom v Starej ľubovni, približuje život Goralov a Rusínov. Malý skanzen je aj v záhradách  Bardejovských kúpeľov. Sprístupňuje obydlia z  horného Šariša a severného Zemplína. Zaujímavá je tiež vrtáreň s vrtákom, ktorý poháňalo mlynské koleso. Týmto zariadením sa robili diery do sosnových kmeňov, z ktorých sa budoval a obnovoval drevený gravitačný vodovod uložený v zemi. Vodovod zásoboval mesto takmer 500 rokov.

SKANZENY na Slovensku:

• Banská Štiavnica
• Bardejov
• Čičmany
• Hornonitriansky banský skanzen
• Humenné
• Martin
• Pribylina
• SPM v Nitre
• Stará Ľubovňa
• Svidník
• Valaská Belá – sklárska ručná výroba
• Vlkolínec
• Vychylovka
• Zuberec – Brestová

Zdroj foto: dreamstime.com