Dáte si plastového tuniaka na cibuľke?

Pred niekoľkými mesiacmi to vyzeralo na senzáciu. Príroda zobrala do rúk osud plastových odpadov  – tieto odpady chutia drobným morským živočíchom – vršovcom zo skupiny plášťovcov! Ale vzápätí sa to prestalo vnímať ako pozitívna správa. Práve vďaka ním sa totiž plasty dostanú do potravinového reťazca a skončia v tele človeka!

Viac ako tisícnásobne premnožený živočíšny druh, prezývaný korunou tvorstva, ďalej rieši problém  – ako naložiť s 8,3 miliardami ton existujúcich plastov. Ide o množstvo, ktoré by dokázalo súvislo pokryť územie 50-krát väčšie ako Slovensko. Pritom sa z týchto smetí zrecyklovalo dosiaľ len sotva 9 percent objemu. Pri pokračovaní súčasného trendu výroby plastov ich bude v roku 2050 na svete vyše 34 miliárd ton.

Pred týždňom americkí vedci v odbornej tlači vysvetlili, že drobné morské mikroorganizmi vršovky plastami neopovrhnú, ale ich vzápätí po spracovaní vylučujú ako niekoľkomilimetrové granulky. A tieto granulky následne klesnú na morské dno, a vytvoria tak na dne oceánov akési súvislé povlaky.

Kakani Katijaová, jedna z autoriek výskumu o živote a správaní sa plášťovcov z Monterey Bay Aquarium Research Institute, konštatovala, že v oceánoch mnohé morské organizmy požierajú plášťovce, prípadne sa živia ich výlučkami a s veľkou pravdepodobnosťou sa stanú (ak sa už nestali) súčasťou potravinového reťazca človeka. O výskume a jej zisteniach informoval aj magazín National Geographic.

FOTO: dreamstime.com

Výskum naznačil, že sa môžeme tešiť, keď chemické zložky mikroplastov zaútočia na ľudské pečene či obličky priamo v potravinách. No a my – ľudia asi zareagujeme zatiaľ len počudovaním – či a prečo je to problém? Teda podobne ako sme zareagovali na obdobné problémy kvality potravín.

A tak v súčasnosti konzumujeme napríklad „živé“ kultúry jogurtov, obohatené o konzervanty,  len aby sme si mohli na nich pochutnať aj mesiace po výrobe. Konzumujeme tiež krabové tyčinky bez gramu krabového mäsa, ale zato presiaknuté aditívami. Bez problémov akceptujeme prifarbené mäso lososov z fariem s oveľa „lososovejšou“ farbou, ako majú ich vyblednutí bratia z prírody. A už ani neriešime výskyt dusičnanov a dusitanov v salámach, syroch a zelenine.

Veríme, že sa  ľudstvu nemôže nič stať, veď sa nič nestalo ani pokusným potkanom v laboratóriách, na ktorých odskúšali spomenuté prídavné látky (známe éčka – na potravinových etiketách uvádzaných pod písmenom E) .

Súčasne však vieme, že je už takmer raritou vidieť dieťa bez alergie. A čo? Neriešime to. Neberieme vážne ani upozornenia vedcov, že niektoré z kategórií éčok uvádzaných na potravinách, sa môžu stať poslednou kvapkou v pohári pre spustenie niektorých druhov rakoviny. Hovoríme si –  čo s tým robiť?  Veď éčka (konzervanty, aditíva, dusitany či farbivá) sa pridávajú  v „predpísanej norme“ napravo-naľavo.

FOTO: www.dreamstime.com

Svetová zdravotnícka organizácia WHO totiž nikdy neskúmala možný komplexný synergický účinok najrôznejších prídavných látok v potravinách. Pretože potravinársky priemysel by bez éčok nedokázal uživiť planétu. A bez éčok by sme evidovali o miliardu viac hladujúcich.

Pravdou je, že priemerný Američan ročne skonzumuje 4-5 kg prídavných látok (éčok) a priemerný Európan 3 kg. A čo? Veď sme si zvykli. A keď nie, tak si slobodne priplácame a v pote tváre zháňame či pripravujme potomkom „zdravé potraviny“.

Neodškriepiteľné je, že dnes už máloktorý rodič pri nákupoch kontroluje na obaloch potravín obsah a druhy „éčiek“. Teda plastom sotva čosi zabráni, aby sa „nebadane“ a bezbolestne neocitli na našich raňajkových, obedných či večerových tanieroch.

A keď už zlyhajú všetky obranné zdôvodnenia či výhovorky príde na rad konštatovanie  – a videl vôbec niekto tie éčka (plasty), keď sú tak škodlivé? Na čo možno reagovať len pamätným dialógom z českého filmu Kurvahošigutentag.  V jednej zo scén manželka advokáta hlavného hrdinu v ére nabiehajúceho kapitalizmu dokazujúc svoju „rozhľadenosť“ hovorí: „Bůh není, nikdo ho neviděl.“  A onen hlavný hrdina Bohumil – jednoduchý moravský vidiečan, ktorý údajne zdedil obrovský majetok, v podaní jedinečného Bolka Polívku jej odpovedal:  „Já jsem vaši p… taky neviděl a vím, že ji máte,“

 Najvyššie percento odpadov recyklujú krajiny EÚ (podľa údajov Eurostatu v priemere 44 percent), menej Čína (25 %) a USA (9 %). Cieľom EÚ je recyklovať 50 % komunálnych odpadov do roku 2020 a 70 % do roku 2030. Slovensko recykluje do 15 % vlastných odpadov. Takmer s istotou nedosiahne ciele EÚ do roku 2020 a v roku 2030. Väčšina slovenských odpadov končí na skládkach (do 70 %) alebo v bratislavskej či košickej spaľovni. 

Zďielať:
pošli na vybrali.sme.sk


Súvisiace články
Vitajte!
svk.press
Ochrana súkromia

Prevádzkovateľ web stránky Bc. Martin Kolčák, Topoľčianska 5, 851 05 Bratislava. IČO: 54582881. DIČ: 1128172617 používa na tejto webovej stránke súbory cookies, ktoré sú tu použité za účelom merania návštevnosti webu, cielenia reklamy, prispôsobenia zobrazenia webových stránok svk.press. Cookies pre meranie návštevnosti webstránky a prispôsobenie zobrazenia webových stránok sú spracovávané na základe oprávneného záujmu našej spoločnosti. Cookies pre cielenie reklamy sú spracovávané na základe vášho súhlasu.

Údaje, ktoré prevádzkovateľ takto získa, môžu byť sprístupnené ďalším spracovateľom, najmä prevádzkovateľom služieb a platforiem Google a Facebook.

Webové stránky možno používať aj v režime, ktorý neumožňuje zbieranie údajov o správaní návštevníkov webu.

Zbieranie údajov o správaní návštevníkov webu je aktivované z iniciatívy návštevníka webu, vyjadreného aktívnym zaškrtnutím možnosti „Súhlasím“, ktorá nasleduje za upozornením v dolnej časti webovej stránky, znejúcim nasledovne: „Prevádzkovateľ webu svk.press, Bc. Martin Kolčák, Topoľčianska 5, 851 05 Bratislava. IČO: 54582881. DIČ: 1128172617 spracováva na tomto webe cookies potrebné pre fungovanie webových stránok a na analytické účely. “

Súhlas udeľujete na dobu, ktorá je uvedená ďalej pri jednotlivých marketingových cookies. Súhlas so zbieraním údajov súborov cookies pre marketingové účely možno vziať kedykoľvek späť, a to pomocou zmeny nastavenia príslušného internetového prehliadača.

Zhromaždené cookies súbory sú spracované najmä prostredníctvom služby Google Analytics, prevádzkovanú spoločnosťou Google Inc., sídlom 1600 Amphitheatre Parkway, Mountain View, CA 94043, USA.

Zozbierané cookies súbory sú následne spoločnosťou Google Inc. v súlade so Zásadami ochrany súkromia, dostupnými na https://www.google.com/intl/cs/policies/privacy/#nosharing.

Berte prosím v úvahu, že podľa zákona o ochrane osobných údajov máte právo:

1) požadovať od nás informáciu, aké vaše osobné údaje spracovávame,

2) požadovať od nás vysvetlenie ohľadne spracovania osobných údajov,

3) vyžiadať si u nás prístup k týmto údajom a tieto nechať aktualizovať alebo opraviť,

4) požadovať od nás vymazanie týchto osobných údajov – spoločnosť výmaz vykoná, pokiaľ nie je v rozpore s platnými právnymi predpismi a oprávnenými záujmami spoločnosti

5) v prípade pochybností o dodržiavaní povinností súvisiacich so spracovaním osobných údajov obrátiť sa na nás alebo na Úrad na ochranu osobných údajov.