Sústavný súd

Ústavný súd Slovenskej republiky zakladal profesor Milan Čič. Posledný prednovembrový minister spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky, prvý ponovembrový premiér Slovenskej republiky, potom predseda Ústavnoprávneho výboru Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky, neskôr podpredseda poslednej federálnej vlády.

Politici v tom čase považovali Ústavný súd za ozdobu demokracie, niečo do výkladu právneho štátu. Pekné ale nepodstatné. Ako je vidieť na príklade Milana Čiča, aj vtedy sa do pléna i vedenia dostali právnici s minulosťou politika. Ale byť politikom predsa neznamená automatickú diskvalifikáciu pre výkon iného povolania.

Členmi súdu boli a sú napríklad aj dvaja bývalí politici SDĽ Eduard Barány (2000 – 2007) a Ladislav Orosz (2007 – doteraz), Lajos Mészáros (2007 – doteraz), ktorý vo Federálnom zhromaždení a NR SR zastupoval maďarské strany,  Peter Brňák (2007 – doteraz) od Demokratickej strany, ktorú zastupoval vo Federálnom zhromaždení odišiel a zakladal Slovenské národnodemokratické hnutie, prešiel do SNS a odtiaľ do HZDS.

Na osvieženie pamäte

V roku 1994 sa Ústavný súd zaslúžil o udržanie aspoň demokracie „Mečiarovho typu“. Po voľbách hrozilo, že v kauze „petičné hárky Demokratickej únie“, ktoré niekto vydal aj knižne, aby sa ľudia mohli presvedčiť, že niektoré podpisy podporujúce vznik strany boli falošné – aj boli, bude volebný výsledok hnutia zrušený a hlasy sa „prerozdelia“ ostatným stranám. HZDS, SNS a ZRS by mali ústavnú väčšinu a tým prakticky neobmedzenú vládu nad krajinou.

Ústavný súd sťažnosť na výsledok volieb zamietol, Vladimír Mečiar ho označil „za ďalší chorý prvok na scéne“. Ale ústavný súd zasiahol aj do mečiarovskej privatizácie rušením legislatívy, ktorá umožňovala rozkrádanie, zastal sa Františka Gauliedera, ktorému zobrali poslanecký mandát, vydal stanovisko z ktorého bolo jasné, že to bola Mečiarova vláda, ktorá zmarila referendum o vstupe SR do NATO a priamej voľbe prezidenta. Koniec koncov, len nedávno, zrušil „Mečiarove“ amnestie.

Dzurindova chyba

Mikuláš Dzurinda bol dobrý technológ moci a pokiaľ ide o (hovorme tomu) získavanie poslancov z iných klubov na podporu svojej vlády, bol majster. Ale postupná a dnes masívna deštrukcia Ústavného súdu sa začala počas jeho vlády v roku 2004. Ján Klučka, Daniel Šváby a neskôr aj vtedajší predseda Ján Mazák sa stali členmi európskych súdnych dvorov. SDKÚ, KDH, ANO, SMK sa nevedeli dohodnúť na štyroch a neskôr šiestich kandidátoch. Robert Fico, ktorému ochotne sekundoval prezident Ivan Gašparovič, šancu využili.

Dobre, nebudem vás napínať, jeden z prvých produktov Ficovej parlamentnej väčšiny, predsedníčka Ústavného súdu SR, od ktorej ste s veľkou pravdepodobnosťou nič nečítali a nič zapamätateľné nepočuli nie je Ywetta ani Iveta, ale Ivetta Macejková.

Ján Mazák v pozadí

Andrej Kiska sa od začiatku svojho volebného mandátu pustil do boja o charakter Ústavného súdu. Jasné, že v pozadí je jeho poradca a bývalý predseda súdu Ján Mazák, ale keďže to nik netají a všetci, ktorí to vedieť chcú to aj vedia, tak za tým nie je potrebné nič hľadať.

On prezidentovi vysvetlil, čo všetko sa v uplynulých rokoch zanedbalo a aké to môže mať dôsledky nie pre Andreja Kisku (aj keď ktovie…) ale pre Slovenskú republiku.

Väčšina verejnosti tento boj o charakter štátu a justície nevníma, nie je to takzvaná chlebová téma. (Už ste dogooglili? Hlavná ulica 110, 042 65 Košice.)
Takže na základe rozhodnutia senátu Petra Brňáka, ktorý zo všetkých sudcov vystriedal najviac strán a aj v súčasnom parlamente by ťažko hľadal konkurenciu (dokonca aj Béla Bugár, ktorý je tam od malička vystriedal len tri) bude musieť prezident vymenovať troch nových ústavných sudcov. Dvoch bývalých poslancov SMER-u Janu Laššákovú a Mojmíra Mamojku, obaja sú právnici, no ani jeden sa nevenoval ústavnému právu. Miroslav Duriš je notár. Fajn, možno bude overovať, či je ústava pravá…

Kiskova kára plná bolesti

Počas mandátu slovenského prezidenta Andreja Kisku sa obmení celý Ústavný súd Slovenskej republiky. Vo februári 2019 to bude iný súd a zostane ním až do roku 2031. A jeho úloha? Vyberať z toho, čo mu pošlú z parlamentu. Po rozhodnutí Brňákovho senátu sa jeho priestor neobyčajne zúžil. A ak sa rozhodne pre svoju cestu, hrozí mu obžaloba za porušenie ústavy. Musel by ju schváliť ten istý parlament, ktorý mu navrhuje sudcov.

Prezident Andrej Kiska k budúcej obmene ústavných sudcov povedal: „Očakávam, že budem môcť vymenovať vysoko odborne zdatných a morálne spôsobilých ľudí. Že to budú sudkyne a sudcovia, ktorí svojim profesionálnym, nestranným a nezávislým rozhodovaním zastavia úpadok inštitúcie zodpovednej za ochranu základných práv a slobôd ľudí na Slovensku. A vrátia ústavnému súdu dôveru širokej aj odbornej verejnosti.“

Ak to pán prezident myslí vážne, tak sú to naivné očakávania. Čaká ho sústavný súd.

P S. Viete si predstaviť, že Andrej Kiska bude opäť kandidovať, vyhrá a sľub bude skladať do rúk predsedu Ústavného súdu SR Petra Brňáka?