Rusi na olympiádu pocestujú. Niektorí a bez vlajky.

„Vlastizradca“ Rodčenkov, ktorý v januári 2016 utiekol do USA, svojím rozhodnutím spolupracovať MOV rozhodne „popchol“. Okrem spomínaného aj k rozhodnutiu, že ruskí športovci sa nemôžu zúčastniť ani na otváracom či záverečnom ceremoniáli Olympijských hier. O výbere športovcov, ktorí by vo februári 2018 chceli na zimných OH štartovať, rozhodne osobitná komisia MOV. Ak dosiaľ nedostali trest za doping, budú môcť súťažiť pod značkou OAR (Olympic Athlete from Russia). „Rovnako ako Židia so žltou hviezdou počas 2. svetovej vojny?“, zaznela ako jedna z prvých reakcií národa ruského.

Prečo bol Rodčenkov taký dôležitý

Správa kanadského vyšetrovateľa Richarda McLarena, ktorého v začiatkoch ukrajinsko-ruského konfliktu poverila Svetová antidopingová agentúra WADA  preskúmaním spôsobov dopingu v Ruskej federácii, priniesla viacero podozrení. Viacmenej nekonkrétnych.

Neboli špecifikované a zrejme by ťažko obstáli pred súdmi. Zato chemik Rodčenkov, ktorého v roku 2015 WADA obvinila, že znehodnotil 1000 dopingových vzoriek ruských športovcov určených k analýze, bol po tomto McLarenovom konštatovaní odvolaný ministrom športu Mutkom a Rusi v Rodčenkovom moskovskom laboratóriu zastavili práce.

Po Rodčenkovom následnom nevydarenom pokuse o samovraždu (harakiri), zachránený chemik odcestoval do USA, kde ponúkol vopred sľúbenú spoluprácu na odhalení skutočnej pravdy o dopingu v Rusku. Ako chránený svedok dnes žije na neznámom mieste. Poskytol dvakrát interview The New York Times, nakrútili o ňom film. Priznáva, že dosiaľ zarobil hlavne na informáciách zo svojho ručne napísaného denníka (približne 1 mil. USD), platili mu aj za účasť na výrobe filmu.

Pochybnosti, či denník nepísal až v Amerike

Nezodpovedanou otázkou ostáva, či denník skutočne písal ešte v Rusku, keďže ho mal zverejniť až niekoľko mesiacov po príchode do Ameriky.  Odpovedal, že vraj to neurobil kvôli tomu, aby si časom zvýšil „cenu“.  Mohol mať teda asi pol roka na to, aby zvládol napísať hoci aj dva či tri denníky.

V tomto kontexte je skutočne dôležité vedieť, či ním podávané informácie o manipuláciách s výmenou moču dopujúcich športovcov počas olympiády v Soči napísal v roku 2014 alebo v roku 2016. Teda v Rusku alebo v Amerike.  Veď je  jediným svedkom organizovania dopingu v Rusku na štátnej úrovni.

MOV sa pri určení trestu opierala najmä o Rodčenkovo svedectvo o tom, čo sa dialo na OH v Soči.  Potvrdil, že všetci ruskí športovci museli jeho laboratóriu odovzdať pred olympiádou čisté vzorky vlastného moču. Počas OH však užili doping (zmes anabolických steroidov s alkoholom opäť mixovaných v jeho laboratóriu). Následne viacerí medzinárodným dopingovým komisárom síce odovzdali pozitívne vzorky, ale Rodčenkovov tím ich zamenil za vopred pripravený „čistý“ moč. Otázkou je, kde sa stratila zodpovednosť dopingových komisárov. To ako „truhlíci“ len tak kdesi zastrčili odobraté vzorky, išli na pivo a nechali Rodčenkových podvodníkov konať?

Nepolitické rozhodnutie?

Rusi získali v Soči najviac olympijských medailí zo všetkých krajín. Isteže, viacerí ich olympionici dopovali. Dopovali aj pretekári iných štátov. Niektorých prichytili, iných nie. Tak to v súčasnom špičkovom športe, žiaľ, chodí. Ale čosi ako plošné posudzovanie národa a zároveň ignorovanie prezumpcie neviny je v športe čosi nové.  Zdôvodniteľné asi iba v časoch Studenej vojny.

Absurdne tiež znie zdôrazňovanie, že rozhodnutie MOV voči Rusom, je nepolitické. Rusi ho naopak považujú iba za politické, ktoré však – paradoxne – ešte väčšmi posilnilo moc ich prezidenta. Že by práve o to MOV išlo? Štrnásť  Putinových agentov v MOV na čele so šéfom Thomasom Bachom? To hádam nie. Či?

P. S. Nepripomína prípad s Rodčenkovom podobnosť so situáciou pred inváziou Američanov do Iraku, keď ako rozhodujúci dôkaz vyzbrojovania Husajna uviedli detailný popis mobilných laboratórií na výrobu chemických zbraní, ktoré im poskytol istý profesor, čo emigroval do USA?