Očami a perom Rasťa Piška: Aj v Amerike platí, že v  jednote je sila!

Prvým bol Jozef, ktorý nám ukázal najväčší skvost dolného Manhattanu. Sedeli sme na terase malej kaviarne, ešte stále pod dojmom zážitku z návštevy World Trade Center.
– Naozaj sme veľmi radi, že ste sa nás ujali, – ďakovala Jozefovi  Danka. –  Ten pocit, že v takom obrovskom meste, tak ďaleko od vlasti, stretne Slovák krajana a on ho nezaprie… Ten pocit je na nezaplatenie!
– To je predsa normálne, madam, – povedal skromne Jozef. – Svet je veľký a nás, Slovákov, je málo. Musíme si pomáhať.
Náš pobyt v New Yorku mal trvať iba štyri dni, a tie sme chceli využiť do poslednej minúty.

Správca či chlapec z výťahu

– O pol piatej príde Daniel, – povedal Oliver a pozrel sa na hodinky.
–Vezme nás na večerný Empire State Building.
– Daniel? Ten čo robí liftboya v Rockefeller Center? – spýtal sa Jozef a spokojný výraz mu zmizol z tváre.
– Mne hovoril, že tam robí správcu, – povedal Oliver.
– To hovorí každému, – uškrnul sa Jozef škodoradostne. – Ja teda proti nemu nič nemám, ale mali by ste si dávať na neho pozor. Rád si vymýšľa.
Asi desať minút pred pol piatou sa Jozef začal porúčať. Zhodou okolností to bolo v okamihu, kedy sa k nášmu stolu blížil  Daniel, inak Oliverov spolužiak zo strednej školy.

Konškoláci sa objali, lebo k ich opätovnému stretnutiu došlo po dlhých trinástich rokoch. Všetkým nám vyhŕkli slzy. Komunizmus bol hrozný, ale spoločné korene preťať nedokázal!
– Teraz, keď je aj doma demokracia, musíme byť jednotní, – z duše nám hovoril Daniel. – Slováci sa nikdy vo svete nestratili a vždy si pomáhali!
– Áno, – nadšene tlieskala Danka. – To isté hovoril aj náš priateľ Jozef, s ktorým sme boli na Dvojičkách!
– Myslíte toho údržbára z Brooklynu ? –  štítivo sa opýtal Daniel.
– To bude asi omyl, – pridal som sa ja. – Jozef, ktorý bol s nami na Twins, je majiteľ veľkej stavebnej firmy.
– V New Yorku je len jeden Jozef, a ten je kardinálny podvodník! – zahrmel Daniel. –  Živí sa stierkovaním pivničných bytov, pričom načierno zamestnáva dvoch Mexičanov a jedného švagra z Ružomberka.

Táto informácia nás šokovala, ale Daniel ju bral ako samozrejmosť.
– Ja vás večer vezmem na Empire, žiaľ, zajtra nebudem mať čas. Podpisujem veľkú zmluvu na rekonštrukciu tridsiatich liftov.
– To nevadí, – upokojovala ho Milanova žena Františka.
– Zajtra sa nám bude venovať môj sused z detstva, Fedor. Je to špičkový plastický chirurg..
– Je to obyčajný podvodník, ktorý sa živí predajom liftingových krémov z telešopingu, – zadúšal sa smiechom Daniel. – Väčšieho klamára som v živote nestretol.
– To by ste potom mohli poznať aj Krištofa. Už desať rokov robí riaditeľa Walkmarku, – spýtal sa s obavou Pišta.
– Myslíte toho malého, ryšavého, čo má stánok s hot dogś pri Central parku a neplatí dane? On sa vydáva za riaditeľa Walmarku? – rehotal sa Daniel.

Dobrý hot dogs

Pišta zahanbene mlčal, lebo veľa malých, ryšavých, ktorí sa volajú Krištof a neplatia dane, v New Yorku asi nebolo.
V tom zazvonil Milanov mobil.
– O chvíľu príde môj strýko, ktorý emigroval v šesťdesiatom ôsmom, – referoval nám nadšene. – Býva na Long Islande….
– Nemám rád Židov, aj keď sú to Slováci, – skočil mu do reči Daniel. – To bude asi omyl, môj strýko nie je Žid, – smial sa Milan.
– Ale je. Všetci čo bývajú na Long Islande, sú Židia, – tvrdil neochvejne Daniel. – A vy im neverte, lebo klamú.
– Ak by bol môj strýko Žid, tak by som o tom musel niečo vedieť! Nemyslíte?! – naježil sa Milan.

Čítajte tiež: Očami a perom Rasťa Piška – Sedem pieskov Emirátov

Daniel však nereagoval. Roztiahol ramená a srdečne vyobjímal staršieho muža, ktorý sa blížil k nášmu stolu.
– Hi, Samuel! – rozplýval sa nadšením. – Som rád, že ťa opäť vidím! Vážení, tento človek bude kandidovať v najbližších voľbách za prezidenta Slovenskej republiky!
Postarší muž vyzeral naozaj impozantne. Bodrý výraz, snehobiely chrup, jamka v brade, elegantný čierny kabát a klobúk so širokou strechou. Hotový Franklin D. Roosevelt.

– Hi,  Danny! – poklepal chlapík Daniela po pleciach a žoviálne sa na nás usmial. – Ešte som sa definitívne nerozhodol. Najprv musím vo vlasti požiadať o dvojité občianstvo.
– Ahoj, strýko! -, prebral sa konečne Milan a privítal príbuzného.

– Ahoj, chlapče! – objal ho Samuel a ostatným pokynul rukou. V tom geste bolo cítiť majestátnosť budúceho štátnika. Vzápätí sa opäť obrátil k Danielovi.
– Potrebujem tajomníka pre styk s verejnosťou. Niekoho, komu Slováci doma i v Amerike dôverujú. Myslím, že si na ten  job ako stvorený, Danny.
– Rád to pre teba urobím, Samuel, – dušoval sa Danny. – Myslím, že Slovensko by si konečne zaslúžilo prezidenta, ktorý požíva úctu doma i v zahraničí.

Obaja muži si ešte niekoľko minút vymieňali zdvorilosti. Keď sa Danny porúčal, Samuel ho vyprevádzal úsmevom, ktorý by presvedčil aj voličov vo Vyšnom Komárniku.
– Ako ste narazili na toho darebáka? – spýtal sa, keď jeho budúci tajomník, zmizol za rohom. – Je to najväčší podvodník na Manhattane!
– Hovoril o tebe, že si Žid, – žaloval strýkovi Milan.
– Nevravím? Takého hochštaplera človek inde nenájde, – tvrdil Samuel a žoviálny výraz mu pritom nezmizol z tváre. – Je to čistý barón Prášil, ale presne takého človeka potrebujem! Ako tajomník pre styk s verejnosťou, bude ideálny. A čo nového doma? Ako sa má náš prezident?

Hanba po celom svete

– Prezident? – vyprskol pohŕdavo Milan. – To nie je prezident, ale úbožiak! Počúvať jeho prejavy, je hotové utrpenie. Skrátka, robí  Slovákom hanbu po celom svete!

Čítajte tiež: Očami a perom Rasťa Piška – Turecko koženná republika

– Ale najhoršia je opozícia, – pridal sa Pišta. – Toľko neschopných klamárov pokope, človek inde nenájde! Namiesto aby sa zjednotili, iba sa ohovárajú a intrigujú. Ale ja vravím jedno. To všetko robia tí Židia!

– A čo premiér? – spýtal sa ustarostene Samuel a ja som pochopil, že  je to výzva pre mňa.- Ten podvodník? S tým sa už nikto nebaví doma, ani v zahraničí. Je to človek, ktorý je pre Slovensko hotovým nešťastím! Čoskoro nebudeme môcť, kvôli nemu, vycestovať ani do Maďarska.

– Viem, viem… Všetko viem, – tíšil nás strýko Samuel, pričom štátnicky rozpažil ramená. – Celý svet je proti nám, ale to sa čoskoro zmení! My, Slováci, nech žijeme kdekoľvek, musíme byť jednotní!
S úctou sme vzhliadli do tváre nového slovenského Mesiáša. Hovoril nám z duše. Verili sme mu. Nakoniec, bol to Američan. A Amerika bola vždy o krok vpredu. Dokonca, aj tá slovenská.

 U.S.A, New York, október 1996

FOTO: dreamstime.sk