Očami a perom Rasťa Piška: Sedem pieskov Emirátov

Suvenír, čiže drobný, spomienkový predmet, je pre väčšinu turistov neodmysliteľnou súčasťou dovolenky. Existujú krajiny, ktoré sú v tejto oblasti skutočnou veľmocou. Ale sú aj také, kde suvenír nezoženiete ani za pomoci domácej tajnej služby. Medzi takéto krajiny patria Spojené arabské emiráty. Samozrejme, ak turista túži domov priniesť naparovaciu žehličku, alebo svetielkujúce tenisky, sú pre neho Emiráty krajinou zasľúbenou – uvádza humorista Rasťo Piško v ďalšom pokračovaní svojich cestovateľských zážitkov pre portál svk.press.

A tak sme v jeden večer, s nabrúsenými kreditnými kartami, vyrazili na nákupy. Možností bolo niekoľko. Od povestnej dubajskej Golden suk, kde je najväčšia koncentrácia zlata na centimeter štvorcový, až po obrovský blší trh v emiráte Sharjah. Rozhodli sme sa stihnúť všetko!

Golden suk je miesto, kde v žiadnom prípade neberte svoju ženu. Ak ju so sebou predsa len vezmete, neberte si žiadne peniaze. Svoju bankovú kartu, deň predtým, zakopte na neznáme miesto v hotelovom areáli. Ak ju už nikdy nenájdete, nezúfajte. Je to oveľa menšia katastrofa, ako keby sa jej na Golden suk zmocnila vaša žena.

Štvorčlenná nákupná výprava, ktorej som bol členom, zahŕňala všetky typy lovcov suvenírov.  Na Golden suk sa najlepšie orientoval Pali, ktorý okrem manželky vlastnil aj dve dospievajúce dcéry. Okamžite vošiel do prvého zlatníctva, kde si znalecky nasadil okuliare so špeciálnym kukátkom a začal prezerať jednotlivé sady náušníc.

Povestná dubajská Golden suk, kde je najväčšia koncentrácia zlata na centimeter štvorcový na svete.

 

Chvíľu som váhal, či sa k nemu nemám pridať. Potom som si však spomenul, ako som od istého Rumuna kúpil polovicu policajných pút v presvedčení, že je to strieborný náramok. V oblasti drahých kovov som skutočný diletant. Alpaku považujem za manželku Al Pacina. Karát, je podľa mňa japonské bojové umenie.

Keď miestny predavač, navidomoči Pakistanec uvidel Paliho, hneď pochopil, že má pred sebou odborníka. Zatlieskal, a jeho pomocníci prinášali zo skladu stále ďalšie a ďalšie kolekcie šperkov. Posledné náušnice, ktoré Palimu priniesli, vážili asi štvrť kila. V masívnom zlate mali osadené dve odrazové sklíčka z bicykla. Až neskôr som sa dozvedel, že to boli pravé rubíny. Nakoniec si Pali predsa len vybral, aj keď podľa mňa zle. Kúpil tri páry náušníc z bieleho zlata. Napriek tomu, že aj malé dieťa vie, že zlato je odjakživa žlté!

Nákupný ošiaľ po emirátsky

Paliho kreditná karta dostala zabrať, a my sme sa taxíkom presunuli do Sharjahu, kde nás čakali ďalšie radosti nákupného ošiaľu. Na sharjahský blšák sa tešil predovšetkým Števo, ktorý chcel urobiť radosť svojim dvom maloletým synom.

Trh v Sharjahu je jedným z tých miest našej planéty, kde sa z každého mierumilovného malomeštiaka, aspoň na chvíľu stane antiglobalista.

Sharjah je tretím najväčším emirátom (1,1 milióna obyvateľov) s najprísnejšími pravidlami, s Dubajom tvorí jednu aglomeráciu. Ako jediný emirát má pobrežie v Perzskom zálive  (Arabské more) aj v Ománskom zálive (Indický oceán).  UNESCO ho vyhlásilo  za „Hlavné mesto kultúry arabského sveta“. My sme  z neho videli najmä preslávený Blue Souq „Modrý Trh“.

 

Tony handár a plastových hračiek tu naberajú rozmery egyptských pyramíd. Zo všetkých strán na vás rapkajú baterkové samopaly. Oči vám oslepujú laserové lúče v príveskoch na kľúče. A všade visí plno vystreľovacích dáždnikov, hoci na Arabskom poloostrove nepršalo od prvej Mohamedovej svadby.
Števo sa chystal kúpiť svojim dvom synom nejaké zaručene najmodernejšie tričko. Výber bol obrovský a dokonale mapoval súčasný svetový fenomén. Teda detský televízny seriál. Na tričkách doznievala éra Ninja korytnačiekJurského parku. Najviac išli na dračku PokémoniHarry Potter. Števo pre istotu kúpil z každej sorty tri kilá a priklincoval to sadou diskiet s play station.

Najnerozhodnejší bol Pišta, skutočný milovník spotrebného tovaru. Asi pol hodinu sa motal medzi hifi technikou. Chvíľu hľadal spätné zrkadlo na automobil Daewoo espero. Potom sme si všimli, ako si nápadne dlho obzerá asi štvormetrovú garnižu z mahagónového dreva. Chvíľu nám trvalo, kým sme ho presvedčili, že s garnižou ho do lietadla nepustia. Nakoniec zľavil a kúpil si hliníkový, vysúvací rebrík do bazéna. Hneď vo vedľajšom butiku s hračkami, ho upútal červený honkongský dedo Mráz na baterky. Dedo Mráz sa pohyboval, nezrozumiteľne chrčal čosi ako hepy ňú jér, pričom vypúšťal z nosa mydlové bubliny. Takú atrakciu si Pišta nemohol nechať ujsť a kúpil…

Lov na suveníry

Najväčšie starosti boli so mnou. Ako človek, ktorému absolútne chýba obchodnícky duch, som už dávno na nákup akéhokoľvek spotrebného tovaru v zahraničí, rezignoval. Presnejšie odvtedy, čo som z Maďarska pašoval desať kilo mletej červenej papriky. Až doma som zistil, že som priviezol desať kilo mletej červenej tehly.

Pátranie po originálnych suveníroch.

 

Moje oči zažiarili, keď som v akomsi shope uvidel zarámovaný, pozlátený citát z Koránu. Konečne čosi pôvodné, zaručene arabské! Po zbežnej prehliadke som však zistil, že citát zo svätej knihy bol vyrobený v Číne…

Krásny arabský kindžal mal na pošve nalepený štítok Made in China. Rovnako aj džezva na kávu, a vodná fajka. Modlitebný koberček a tradičný arabský burnus tak isto. Podrobil som všetok tovar podrobnej prehliadke a neveril som vlastným očiam. Zistil som, že všetko v tomto obchode, okrem sudánskeho predavača, bolo vyrobené v Číne!

Kamaráti zalomili nado mnou rukami. Vrátiť sa domov bez suveníru, to je viac ako hrdelný zločin. Sám som si túto skutočnosť uvedomoval. Do nášho odletu však zostával ešte jeden deň, a ja som si zaumienil, že dovtedy musím zohnať zaručene pravý, emirátsky suvenír.

Čítajte tiež: Očami a perom Rasťa Piška – Turecko, kožená republika

Celý nasledujúci deň som sa túlal širokými dubajskými ulicami. Okrem čínskych výrobkov som ešte našiel americký med a jedny talianske topánky, ktoré mi boli malé. Podvečer, takmer pološialený, som uvidel pred hotelom opustenú mačku. Dívala sa na mňa prosebne a ja som vedel, že toto je môj arabský suvenír, ktorý si odnesiem na Slovensko. Pohladkal som mačku medzi ušami, a vtom som si všimol, že je žltá a má akési šikmé oči… Je to jasné! Ďalší podvrh!

Úplne zúfalý som si prezeral hotelový butik. Pakistanský predavač, ktorý mal úsmev ako zle vyrezaná tekvica, sa ma spýtal:
– Souvenir, sir?

Neodpovedal som a pohľad mi kĺzal po gýčoch, ktoré mal vystavené v sklenenej vitríne.
– Seven sands, – povedal chlapík a postavil predo mňa akúsi hlúposť. – Original Made in Emirats.

Spozornel som. Na pulte stál malý rámik so siedmimi sklami. Za každým z nich, sa nachádzalo trochu rôznofarebného piesku. Otočil som hračku a pozrel na výrobný štítok. Bolo tam napísané: Made in UAE!
Na druhý deň odlietalo naše lietadlo s obrovským nákladom piesku. Presnejšie, so siedmimi druhmi. Každý mal inú farbu a pochádzal z iného, arabského emirátu. Všetci slovenskí turisti boli presvedčení, že piesok je zaručene pravý, domáci. Myslím si to aj ja. Ale dám krk na to, že sklenený rámik, v ktorom sa sedem pieskov nachádza, aj tak vyrobili v Číne!

Spojené arabské emiráty, Dubaj, október 1999

FOTO: Dreamstime.com

Zďielať:
pošli na vybrali.sme.sk


Súvisiace články
Vitajte!