Nemastné, neslané prvé stretnutie Trumpa a Putina

A rokovania budú pokračovať. S istou dávkou humoru sa dá konštatovať, že obom lídrom nič iné nezostáva. Debatu nakoniec neprerušila ani Melania Trumpová, ako to na Twitteri uviedol minister zahraničných vecí USA Rex Tilerson.

Lídri oboch krajín, namiesto konfrontácie, uprednostnili hľadanie styčných bodov pri riešení nahromadených problémov. Dohoda o prímerí v Sýrii sa s veľkou pravdepodobnosťou zrodila pred stretnutím, po ňom bola iba verejne oznámená. Spolupráca vo sfére kyberbezpečnosti dostala na stretnutí jasnejšie kontúry. Dohodli aj spoločný postup voči KĽDR. Ale situácia na Ukrajine zostala nevyriešená.

Počas samitu 20 najsilnejších ekonomík sveta (G20) v Hamburgu sa v piatok  7. júla uskutočnilo prvé historické stretnutie amerického prezidenta D. Trumpa a ruského prezidenta V. Putina. Schôdzky sa zúčastnili aj ministri zahraničia USA Rex Tillerson a  Ruska Sergej Lavrov. Stretnutie sa predĺžilo na 136 minút. Po hodine do miestnosti vošla prvá dáma USA Melánia Trumpová s otázkou, či je všetko v poriadku. Manžel jej povedal, že áno a posla ju von.

Ak si spomenieme na podobné situácie v minulostí (kolaps rusko-amerických vzťahov počas éry prezidenta Georgea Busha-mladšieho pre rusko-gruzínsky konflikt, nevydarený pokus o reštart rusko-americkej spolupráce za prezidenta Medvedeva pochovaný krymskými a ukrajinskými udalosťami) je jasné, že nádeje na systematické zlepšenie sú prinajmenšom prehnané. Príčiny sú dve.

Trump, snažiaci sa dodržať sľub o zlepšení vzťahov s Ruskom, nemá veľa možnosti. V USA, totiž okrem Trumpa len málokto dôveruje ruskému režimu. Napríklad riaditeľ Centra strategických prognóz Atlantickej rady (Atlantic Council) Mathew Burrows. Podľa neho sa Putinovi pri riešení otázok o Ukrajine bude jednoduchšie vracať k obnoveniu Normandskej štvorky. Tá zoskupila štyri krajiny – Francúzsko, Nemecko, Rusko a Ukrajinu – v júni 2014 za účelom riešenia rusko-ukrajinského konfliktu. Vytvorila sa počas osláv 70. výročia invázie spojencov v Normandie, preto sa nazvala Normandská štvorka. Treba ju odlišovať od Ženevskej skupiny, v ktorej okrem spomenutých štyroch krajín boli aj USA, ale tento formát sa ukázal ako neefektívny.

A najmä Trump nemôže zrušiť protiruské sankcie, predovšetkým Magnického zákon (Sergej Magnitsky Rule of Law Accountability Act of 2012), ktorý obmedzil pohyb vybraných osôb a zmrazil ich finančné aktíva i majetky za hranicami Ruska. Dotýka sa viac ako sto Putinových najbližších spolupracovníkov a priateľov. Ale práve to Putin zúfalo potrebuje. Inak hrozí, že ruské mocenské kruhy budú hľadať iného človeka, ktorý sa dokáže so Západom dohodnúť.

Na druhej strane Putin nemôže ustúpiť na Kryme ani na Ukrajine. Ústupkami by stratil podporu vlastného obyvateľstva a to by znamenalo aj stratu moci, tvrdí riaditeľ Centra strategických prognóz Atlantickej rady (www.atlanticcouncil.org) v ruskom denníku Vedomosti.

Niet pochýb, že za zatvorenými dverami sa preberali aj otázky ekonomickej spolupráce. Ale ani pri nich nie je namieste mať prehnané očakávania z jednoduchého dôvodu – obchody s Ruskom nie sú pre americký biznis až tak dôležite. Pre porovnanie, obchodná bilancia Ruska a USA za rok 2016 tvorí 20, 3 miliardy dolárov. Medzinárodný obchod medzi Čínou a USA za ten istý rok sa vyšplhal na 578 miliárd dolárov.

Je pozitívne, že lídri Ruska a USA po dlhom čase obnovili vzájomné kontakty. Ale prehnané očakávania nie sú na mieste, kým sa nezmení zásadná príčina súčasného stavu – autoritatívny charakter politického režimu v Rusku s pochybnou legitimitou, jeho imperiálne ambície vo vzťahoch s bývalými krajinami Sovietskeho zväzu (ZSSR) a pokusy presadzovať svoj vplyv v Európskej únii z mocenskej pozície.

Na hlavnej FOTO zľava ruský prezident Vladimir Putin a americký prezident Donald Trump počas prvého vzájomného stretnutia na summite predstaviteľov krajín skupiny G20 v nemeckom Hamburgu 7. júla 2017. FOTO TASR/AP