Daňový raj a schránky na Malte priťahujú veľké firmy

Na poštových schránkach sa iba zriedkavo vyníma adresa jedinej firmy. Tú istú schránku často zdieľa niekoľko, zavše aj tucet firiem. Najčastejšie z Nemecka, ale aj z iných štátov Únie.

Založenie takejto schránky je na Malte lacné. V tomto roku za ňu zaplatíte smiešnych 1200 euro. A pridelia vám ju za dvadsaťštyri hodín. Vďaka týmto schránkam (dokonca s fungujúcimi zvončekmi), ulievajú peniaze nielen najväčšie, najsolídnejšie firmy Európy, ale menší, úspešní podnikatelia. Snažia sa tak vylepšiť svoje zisky a ochrániť financie pred daňovými úradmi doma. Ide predsa o peniaze!

Peniaze, ktoré sa premiestňujú medzi matkou koncernu a jej dcérami. I peniaze, ktoré si navzájom medzi sebou vymieňajú dcéry. S jediným cieľom: vďaka peniazom, uloženým na Malte, budú mať doma, v Nemecku, či v Holandsku, nižší daňový základ. A skutočné zisky prevedú na Maltu. Napriek tomu, že v krajine sa oficiálne odvádzajú dane z príjmov vo výške až do 35 percent.

Prečo tam teda firmy utekajú? Spoločnosti v zahraničnom vlastníctve môže žiadať o vrátenie daní (podľa krajiny, odkiaľ príjmy pochádzajú). Spoločnosti z úniovej Európy tak zaplatia dane len 5 percent!

Prirodzenie nie kvôli modrým očiam severanov. Keš poberajú nielen výkonní úradníci, ale aj politici. Samozrejme, ani štát neškoduje. Podľa denníka Malta Today pretiekli vlani cez malťanské banky 4 miliardy eur. Desaťkrát viac ako v roku 2006.

Krátko potom, ako novinári zo severu Európy začali na Malte zbierať materiál, viaceré poštové schránky v príponou Ltd. sa záhadne odmlčali. Na zvonček nikto nereagoval. Odmlčali sa najmä najrenomovanejšie firmy. Napríklad Bosch. Táto firma sa z Malty potichučky vytratila. Nielen kvôli žurnalistom. Najmä kvôli prevaleniu škandálu Panama Papers…

Viaceré renomované firmy si vtedy uvedomili, že aj na Malte sa môže niečo podobné stať. S ďalekosiahlymi dôsledkami pre ich renomé vo svete. Uvedomujú si, že na sofistikované krátenie daní a ulievanie peňazí v daňových oázach doplácajú doma všetky verejné služby, všetci poctiví daňoví poplatníci.

Krajina daňami láka aj Nemcov

Vlastnú schránku na Malte má aj nemecká letecká spoločnosť Lufthansa, ktorá zamestnáva bezmála 70 tisíc ľudí. Na Malte však iba päťsto. Napriek tomu nielen hlavná pokladnica koncernu, ale aj leasing pre oblasť Stredomoria, sídlia práve na Malte. Údajne so súhlasom daňového úradu v Nemecku. (Chce takto štát pomôcť firme, ktorá sa v ostatných rokoch stáva nerentabilnou?)

Investigtívci z týždenníka Spiegel zistili, že schránkové (garážové) firmy majú na Malte aj firmy Jacobs, BASF, Puma, či požičovňa aut Sixt.

Zeleným v Európskom parlamente sa podarilo dokázať, že chemický gigant BASF  v rokoch 2010 až 2014 ušetril pomocou daňových „presunov“ až miliardu euro! Európskym daňovým úradom sa pomocou nasadených whistleblowerov podarilo na Malte objaviť vyše 70 tisíc dcérskych firiem významných koncernov, z toho zhruba dve tisícky nemeckých.

Malta sa stala Panamou Európy

Aj vďaka tomu, že podľa maltských zákonov je vlastne všetko v poriadku. Malta z týchto peňazí žije. Malťanov spôsobené škody v krajinách daňových prebehlíkov nezaujímajú. Európsky parlament (EP) je bezmocný, pretože o daňových otázkach sa môže hlasovať len jednohlasne. Malta sabotuje aj činnosť príslušného výboru v EP. Napríklad tak, že vláda na otázky oficiálnej výzvy (dostali ju všetky vlády) odmieta odpovedať.

Pod maltským premiérom Josephom Muscatom (43) sa nedávno otriasla stolička. Blogy odhalili, že jeho manžela Michaela má poštovú schránku v Paname. A v nej viac ako milión dolárov, vyplatených z konta Leily Alijevy, dcéry premiéra Azerbajdžanu. Prvá dáma by tak mala by čeliť obvineniu z korupcie a prania špinavých peňazí. Azerbajdžan zaplatil milión dolárov zrejme za podpis prezidenta na zmluve, ktorá zaručuje, že Malta bude 18 rokov odoberať kvapalný plyn z tejto krajiny.

Napriek tomu však Muscat v predčasných parlamentných voľbách v júni znova uspel.

Jedno je isté: Malta prosperuje najmä preto, že ju veľké koncerny vnímajú ako spoľahlivý, politicky stabilný úkryt pre svoje uliate dane. A väčšina vlád EÚ svoje veľké koncerny chráni (koncerny majú všade svojich, dobre platených lobistov), ba čo viac, vlády neraz nátlaku koncernov podľahnú a nájdu spôsob ako im znížiť aj domáce dane.

A tak na Malte „konoslidujú“ svoje peniaze aj slovenské finančné skupiny a podnikatelia. Podľa poradenskej spoločnosti Bisnode Slovensko spomedzi takmer 5 tisíc slovenských firiem sídliacich v daňových rajoch má 92 adresu na Malte (údaj z prvého štvrťroka 2017). Záujem slovenských podnikateľov o krajinu klesá, medziročne bolo zrušených 27 firiem. Ale celkovo sa počet slovenských firiem s domovom v daňových rajoch zvyšuje.

HLAVNÁ FOTO a Mapa: dreamstime.com