Čo je za krízou krízového manažéra Druckera

Strana Smer obetovala svojho „nominanta“ Tomáša Druckera, lebo má pre ňu omnoho menšiu cenu ako policajný šéf Tibor Gašpar, ktorý by mal byť predovšetkým nominantom verejnosti – však pomáhať a chrániť všetkých a všade. Či nie?

Tomáš Drucker mal dlhé roky dobrú manažérsku povesť. O. K., do funkcie ministra vnútra sa pokúšal pretlačiť svojho dlhoročného blízkeho spolupracovníka Jozefa Ráža ml., ale keď cez prezidenta Andreja Kisku neprešiel, tak sa obetoval. Nebolo to šťastné rozhodnutie. Zabudol, že nemá len priateľov. Jeho pani manželka obchodovala s pozemkami. Na tom by nebolo nič zlé. Popravde – ona najskôr „zobchodovala“ informácie a potom kšeftovala s pozemkami. Po odhalení jej podozrivého správania sa pán minister poponáhľal s vyhlásením, že jeho manželka „končí s podnikateľskými aktivitami“. Možno sa snažil vyviniť svoju ženu, ale urazil tisícky ľudí, ktorí sa živia naozajstným podnikaním. Na druhej strane sa podarilo odhaliť (a bude to pokračovať), kto všetko sa na tých obchodoch podieľal. Napríklad, ktorí ďalší milovníci motoriek z politiky. Ruských Nočných vlkov (ktorí ale jazdia cez deň a na amerických strojoch), vystriedali Slovenskí vlci, ktorí kradnú deň i noc a na (ná)strojoch a spôsoboch nezáleží.

Tomáš Drucker bol vo funkcii 26 dní a presne toľko dní sa pokúšal získať politickú podporu pre odvolanie Tibora Gašpara. Ako minister zdravotníctva v tom mal prax, občas mu to vyšlo, občas nie, po odchode Pavla Pašku z funkcií v Smere už častejšie. Ale taká je politická realita, jeho imidžu to neuškodilo. Či mal brať funkciu ministra vnútra v čase protestných mítingov a bez jasnej podpory odvolať policajného prezidenta od tieňového premiéra Roberta Fica, to už je otázka pre  neho. Položil si ju a odpoveďou je jeho demisia.

Vedenie Smeru sa zjavne spolieha na to, že verejnosť „vychladne“, je polovica apríla, v polovici júna sa začnú Slováci rozliezať po dovolenkách a tak. Tých 5 – 6 mítingov ustoja.

Opozícia je opozíciou silných slov a slabých činov. „Tlačovka“ prestala byť moderná v druhej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia. Oni to ešte nestihli postrehnúť, stále ju majú ako hlavný komunikačný nástroj. A keď sa im to zdá málo na spackanie ešte nespackaného, tak nás z bilbordov (opäť minulé komunikačné storočie) Igor Matovič vyzýva, aby sme podporili referendum o predčasných voľbách. Nič lepšie pre jeho neplatnosť urobiť nemohol. Bude to len referendum, (tentokrát) o takej opozičnej rodine.

Dá sa predpokladať, že na Tomáša Druckera a kšeftárske pozadie jeho manželky, motorkárov a ďalších, zatiaľ bezmenných hrdinov sociálneho štátu a jeho balíčkov, sa ešte čo to dozvieme.

Je rovnako jasné, že Smer si nemôže dovoliť odvolať policajného prezidenta Tibora Gašpara a ani naozaj špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Prefencie padajú, ale po rokoch preferencie nie sú všetkým, čo by ich mohlo zaujímať a najmä ohroziť.

Dôležité bude sledovať správanie sa oligarchov. Budú ďalej investovať do Smeru? Aj do Smeru, ale aj inde? Len inde? Kam? Alebo zvolia exit stratégiu? Z politiky aj z krajiny…

Foto: tasr.sk