Šnorchel Observer XVIII: Varovanie Donald, dosť bolo hamburgerov!

Keď Ti píšem, tak v USA majú prezidenta Donalda Trumpa. Neviem, čo sa o ňom budeš učiť, ale tento týždeň o ňom vyšla kniha. Vraj má problém s čítaním. Aj Ty, ale on nemá päť rokov. Je náladový, despotický a paranoidný. Stáva sa.

Stravuje sa v McDonaldoch, vraj sa bojí, že ho otrávia. Ja sa v McDonaldoch nestravujem, lebo sa bojím, že ma otrávia. Ale jemu podliehajú aj tajné služby tajných služieb, asi vie svoje. Alebo mu sponzorovali kampaň? Neviem.

V každom prípade, prvé miesto, kde som minul v USA doláre, bol McDonald. Na letisku v New Yorku. S kamarátom Paľom sme si povedali, že túto skúsenosť chceme mať za sebou ako prvú. Teda čo najskôr. A objednali sme si najdrahší. Naivne sme si mysleli, že bude najlepší. Nie, bol dvojitý. Ale to nebol jediný americký zázrak, ktorý som zažil na vlastnej koži.

Čítajte tiež: TOP 5 FEJTÓNOV pre Šnorchla, svk.press

Tak napríklad. Ideš do samoobslužnej reštaurácie a nakladáš si do taniera. Celý čas som dumal nad tým, ako to budú účtovať. Pokladníčka položila môj tanier na váhu a povedala cenu. Bolo jedno, či máš pol kila vyprážanej cibule (to tam fakt jedia), alebo pol kila kreviet. Tomu sa hovorí dobrý obchodnícky koncept. U nás to ešte nikoho nenapadlo. Prípadne sa nedá spoľahnúť na to, že Slováci uprednostnia pred krevetami vyprážanú cibuľu.

Ale iné sme už prevzali. V centre Washingtonu som nevedel nájsť jediný hračkársky obchod, potreboval som kúpiť niečo Tvojej segre Terezke.

Domáci ma poslali niekoľko zastávok metrom do nákupného centra. Bola priamo pod ním. Vyliezol som von, chcel som to mať čo najskôr za sebou, tak som sa prvého okoloidúceho spýtal, kde sú tu hračky. A on, že či drevené, elektronické, plyšové…

Socializmus a ranný kapitalizmus nás naučili, že oddelenie hračiek je jedno a basta. A tak som putovaním za hračkami minul kiná, reštaurácie, umelé palmy, obchody, a všade plno rodín, ktoré tam trávili deň. Myslel som si, že Slováci, hrdý a dlho utláčaný národ, takémuto niečomu predsa len nepodľahne. Mám Ti hovoriť pointu? Poznáš…

Ale jedno k nám predsa len neprerazilo. Ten Paľo, ktorého som spomínal na úvod, inak právnik, vymyslel súťaž. Že kto počas desiatich dní v Amerike nájde najstupídnejšie varovanie na výrobku. Lebo oni Ťa nelákajú, oni Ťa varujú.

Tak, ako sme najhoršie jedlo objavili na letisku, našli sme tam aj najhoršie varovanie. Paľo si kupoval cigarety a dostal k nim malý zapaľovač. Skúsim si spomenúť, čo zabralo celú jeho plochu. Toto je zapaľovač, horí, horí preto, že obsahuje skvapalnený plyn, plameň vám môže popáliť pokožku, oči, vlasy, môže zapríčiniť vzbĺknutie vášho oblečenia, môže ohroziť ľudí okolo vás, nenechávajte ho na slnku, môže vybuchnúť…

Kamarát, Američan, nám povedal, že mnoho ľudí vysúdilo milióny za to, že sa nielenže popálili zapaľovačom, ale že sa obliali horúcou kávou, pošmykli na čerstvo umytej podlahe. Neviem, čo vysúdia za to, že si zvolili Donalda Trumpa. Týmto oblúkom sa k nemu vraciam. Ešte stále sa čudujete, že papká hamburgery?

Prečo Šnorchel Observer?

Môj najmladší syn ešte len spoznáva svet. Keď už bol, hoci ešte nebol na svete, dostal odo mňa prezývku ŠNORCHEL. Lebo tak som si nejak vysvetľoval, že v brušku dýcha. No a keď už mohol dýchať normálne, prezývka mu zostala. Ale už má päť a stáva sa z neho pozorovateľ – čiže OBSERVER. Tak mu píšem túto rubriku. A naivne sa teším, že v nej raz bude sám pokračovať…