Šnorchel Observer XIII: Ruky preč od Ameriky! Pardon, Adelky!

Milý Šnorchel, musím Ti napísať, že hoci máš len päť, už si jednou nohou v base. Mimochodom, pokrik: „Pôjdeš do basy!“, patrí medzi Tvoje najobľúbenejšie. Na dvore v škôlke tiež. Nechápal som prečo. Už viem. Vy ste tam banda prognostikov a ešte o tom ani neviete.

V Amerike majú teraz takú hru, že každý kto sa pohyboval a pohybuje v šoubiznise (to je niečo ako vaša mikulášska besiedka, len vo väčšom formáte) a nesiahol niekomu pod sukňu a niektorí jedinci aj do nohavíc (hovoria tomu sexuálne obťažovanie), tak vlastne ako keby nikdy ani nebol. Pravda, následok je taký, že už ani nebude.

Je to niečo, ako keď športovec užije doping a vyhrá. Chvíľu ho oslavujú, potom sa na to príde a dlho ho zatracujú. Synak, ja viem, že to s tou Adelkou momentálne myslíte inak, ale dávaj si pozor na to, ako si na to po tridsiatich rokoch spomenie a napíše o tom. Teda neviem kam, do novín už asi ťažko, fasabúk, ako ho volám ja, bude tiež prekonaný, takže na rad príde ešte väčšia hovadina. Pokrok nezastavíš.

Medzi nami, nielen pre sexuálne obťažovanie, milujem Ameriku. Keď som tam bol prvýkrát, tak v polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia (áno, boli už lietadlá, neboj), navštívil som vo Washingtone miestne nákupné centrum. Priamo pod ním bolo zastávka metra. A nad ňou obchody, reštaurácie, kiná. Hovoril som si, že čo je toto za blbosť, takto by Slováci celé dni netrávili. Po asi piatich rokoch v Bratislave otvorili prvé a už sú štyri. Aj bez metra, hrdo dodávam.

Čítajte tiež: Šnorchel Observer XII – Sen o povstaní

Alebo, že zákaz fajčenia. U nás sa fajčilo všade. Kto nefajčil okrádal štát na spotrebných daniach a dôchodkoch. Američania už vtedy chodili fajčiť pred budovy. A to sú iné budovy. Bol november, mrzli, pár šlukov a hybaj nechať sa ďalej vykorisťovať. Americký fajčiarsky sen. Už je to aj tu, dym sa rozplýva, sen zostáva.

Alebo hamburger. Po slovensky lepeňák. Neviem, ako tomu hovorili nemeckí prisťahovalci, ktorí ťažko pracovali v amerických baniach, no ich manželky im dávali do práce žemle plnené fašírkou a cibuľou. Dnes je to prinajmenšom zvláštne jedlo (nech ma nežalujú, nenapíšem, že pomerne odporné), ale v bani v Amerike a potom takmer na celej zemeguli prežilo. Čím menší pokrok tým rýchlejší fast food…

No a teraz sa vrátim k tej base. Bolo to tam na spadnutie už dávno, s týmto má ich bývalý americký prezident Donald Trump (píšem synovi, dear U.S Embassy), asi tak málo spoločné, ako s chápaním zahraničnej politiky. Napríklad. Keďže je u nich právnikov na kilometer štvorcový ešte viac ako politológov, hokejových (v zime) a futbalových (vždy) expertov u nás, na každom výrobku je Caution – varovanie. Ideš si kúpiť kávu do papierového kelímka (áno, aj tento barbarský zvyk prišiel z Ameriky), tak veľkú časť z neho zaberá varovanie.

Napríklad, že káva je horúca. A keďže je horúca, tak páli. Môžeš sa s ňou obliať a potom popáliť. Ottov náučný slovník je proti americkým varovaniam zlátanina nedokonalostí. Na zapaľovači som našiel, že z neho ide oheň! Ha, nech vyskúšajú tie čínske šmejdy, čo sa u nás teraz predávajú a môžu s tým ísť…. Do prdele, zvykneš hovoriť.

Doba sa zrýchľuje, nákupné centrá sú tu, noblesa fajčiarov v troskách, fašírky v žemli valcujú trh, káva v papierovom pohári sprevádza čoraz rýchlejší krok. Varujem Ťa, ruky preč od Ameriky! Pardon, Adelky

Čítajte tiež: Šnorchel ObserverXI  – Svet na baterky

Prečo Šnorchel Observer?

šnorchel observerMôj najmladší syn ešte len spoznáva svet. Keď už bol, hoci ešte nebol na svete, dostal odo mňa prezývku ŠNORCHEL. Lebo tak som si nejak vysvetľoval, že v brušku dýcha. No a keď už mohol dýchať normálne, prezývka mu zostala. Ale už má päť a stáva sa z neho pozorovateľ – čiže OBSERVER. Tak mu píšem túto rubriku. A naivne sa teším, že v nej raz bude sám pokračovať…

FOTO: dreamstime.com
Zďielať:
pošli na vybrali.sme.sk


Súvisiace články
Vitajte!