Šnorchel Observer XV: Vianoce a sneh.

 Milý Šnorchel, od leta sa mnohokrát budíš s otázkou: „Už sú Vianoce?“. „Najskôr musí byť sneh“, odpovedám. Včera nasnežilo. Pozrel si sa z okna a povedal: „Vianoce!“. Matka príroda vie byť niekedy riadna sviňa, aj takto sa zahráva s malými deťmi. Ale vie sa zahrávať aj s dospelými.  

Vieš, ja mám sneh v zásade rád. Ako si sa dozvedel z predchádzajúcej korešpondencie, tak keď som mal toľko rokov ako Ty, bývali sme v Banskej Bystrici. Tam bol sneh skoro stále. Mal som drevené lyže bez hrán a umelej sklznice, s takými „papučkami“, ktoré sa nasunuli na zimné topánky. Na kopci za domom sme jazdili ako blázni. Sánky sa nám zdali fádne, boby sa vtedy ešte nedali kúpiť. Tvojej babke Hanke som zobral spred dverí rohožku a spúšťal som sa na nej. Pustila farbu a nafarbila mi zadnú časť novučičkej zimnej kombinézy na červeno. Za trest som v nej musel chodiť ešte dva roky. Hanka… Dedo Lajko mal na Moskviči zimné pneumatiky s hrotmi a v kufri, aby mu zadok nelietal, dubové polená. A lopatu.

Ale prvú skutočnú zimu som zažil v roku 1979. To som už chodil v Bratislave na gymnázium Makarenkova. A To meno Ti nič nehovorí. Bol to pán, ktorý sa podieľal na budovaní moderných princípov vzdelávania. Narodil sa v cárskom Rusku, doplatil na to, že sa dožil aj Sovietskeho zväzu. Teda u nás, v časoch všeobecného premenovávania ulíc, škôl, podnikov, družstiev… Takže gymnázium sa teraz volá Einsteinova. Mimochodom, v tom čase sme už bývali na Námestí hraničiarov. Je tam dodnes, prežilo hraničiarov. Nielen matka príroda robí ťažko vysvetliteľné a pochopiteľné veci.

Teraz k tej pamätnej zime. Na Silvestra 31. decembra 1978 bolo aj viac ako desať stupňov. Plus. A na Nový rok 1. januára 1979 bolo aj 20 stupňov – ale mínus. A 1. januára na obed majú u nás na Slovensku prezidenti Novoročný príhovor. Vtedy bol prezidentom Gustáv Husák. Jediný Slovák v histórii Československa.

V nepárne roky čítal prejav v slovenčine, v párne v (mizernej) češtine. Neskôr mu vyčítali, že sa kalamite nevenoval. Ľudia netušia, že príhovor sa nahráva niekoľko dní vopred… Ale už aj tak bolo všetko zamrznuté. Uhlie vo vagónoch, uhlie na skládkach. Dostali sme „uhoľné prázdniny“. Najskôr týždeň, nakoniec z toho boli tri. Ešte aj vtedy energeticky náročná televízia vysielala len od popoludnia a po týždni až večer. Na Námestí hraničiarov sme mali pokrokovú, plynovú kotolňu, mali sme teplo. Väčšina republiky také šťastie nemala.

Inak v bývalom (?) režime sa hovoril vtip. Že ktorí sú traja hlavní nepriatelia socializmu. Jar, leto, jeseň, zima – znela správna odpoveď.

Čítajte tiež: Šnorchel Observer XIV – Pizza z Vojvodiny

Vianoce budú, to sa nemení. Režim sa zmenil, ale nepriatelia sa nemenia. Ráno si išiel s maminou do škôlky autom, Ty si meškal pätnásť minút, mamina išla do práce hodinu a pol. Ja som si myslel, že električka číslo 5 to istí. Prd. Niekde na račku bola nehoda, prišiel som o 40 minút neskôr.

Na úvod som napísal, že mám sneh v zásade rád. V Bratislave ho zásadne neznášam. Keď budeš veľký, dožiješ sa kolonizácie Mesiaca, Marsu a čo ja viem čoho ešte. Všetko je možné. Ale ak pôjdeš na štart v zime, daj si rezervu.

Prečo Šnorchel Observer?

Môj najmladší syn ešte len spoznáva svet. Keď už bol, hoci ešte nebol na svete, dostal odo mňa prezývku ŠNORCHEL. Lebo tak som si nejak vysvetľoval, že v brušku dýcha. No a keď už mohol dýchať normálne, prezývka mu zostala. Ale už má päť a stáva sa z neho pozorovateľ – čiže OBSERVER. Tak mu píšem túto rubriku. A naivne sa teším, že v nej raz bude sám pokračovať…