Šnorchel Observer

Dnes to bude o nenahraditeľnej úlohe cyklistiky a bufetov v živote človeka. Znie to možno neuveriteľne, ale s jedným aj druhým už máš svoje skúsenosti.

Milý Šnorchel, po týždni dovolenky v Grécku sme si dopriali týždeň na Slovensku. Pre vyváženosť. Keď Ťa niekto pri práci v médiách nabáda k vyváženosti, tak chce, aby si bol zbabelý. Aby si nenarazil. Ak sa pre vyváženosť rozhodneš dovolenkovať na Slovensku, musíš počítať s tým, že narazíš. Na všeličo, ale skôr či neskôr napríklad na džejendtí.

Milý Šnorchel, v roku 1968, presne 21. augusta, nás obsadili „spriatelené armády“. Boli sme s nimi vo Varšavskej zmluve. Mal som päť rokov a mesiac a pol navrch. Ty budeš mať päť rokov 22. augusta.

Milý Šnorchel, tak už si doma. Prvýkrát si letel lietadlom. Túto, dnes až nie tak veľmi cennú životnú skúsenosť, si získal asi o tri roky skôr, ako ja. Ak sa ti to zdá málo, tak nech Ťa uteší, že mobil si začal používať asi o 25 rokov skôr. To ale nejako zvlášť neteší mňa. Ja som prvýkrát […]

Milý Šnorchel, dlho som si myslel, že pozeraním všeličoho na YouTube len zabíjaš čas. Aj tentokrát som sa mýlil. Občas si pustíš niečo v japončine, potom v ruštine, češtine, angličtine – ak sú tam vláčiky, autíčka, lietadlá a kozmické rakety – jazyk nerozhoduje. Keď som bol v Tvojom veku, tak televízia vysielala len čiernobielo a občas. Ale to nie je […]

(Aj) dnes Ti píšem z kaviarne. Milan Lasica kedysi povedal, že „príroda je pre zvieratá a kaviareň je pre ľudí“. Nie je to úplne tak. Ja mám napríklad prírodu rád, určite radšej, aspoň podľa toho, ako sa ku mne zachovala, než ona mňa. Ale nie o tom som chcel.

Milý Šnorchel, Tvoj dedo chodil do duálnej školy - do Baťovej v Baťovanoch. Lebo duálnu školu nevymyslel súčasný minister školstva, aj keď o nej stále rozpráva. Školu dedo chválil, no nestal sa z neho spracovateľ kože. Ale vždy keď kupoval nové topánky, ich starostlivo ovoňal. A povedal z akého to je zvieraťa, a dokonca, z ktorej jeho časti.

Keď sa chlapom mojej generácie minú témy, začnú spomínať na vojenčinu. Našej armáde sa teraz minuli protitankové strely, granáty, náboje a ktovie čo ešte. No, však načo to chodenie okolo horúceho ešusu (z toho papkajú vojaci, najradšej len lyžicou, presne ako Ty), normálne im to niekto ukradol. Teraz by sme sa mohli začať pohoršovať, ale nebolo by to fér.

Milý Šnorchel, zapamätaj si meno – Jiří Kájínek. Napíšem, že prečo. Je to nájomný vrah, ktorého komplikovane, ale predsa, odsúdili české súdy na doživotie. Český prezident Miloš Zeman mu udelil milosť.

Môj najmladší syn má päť rokov. Keď už bol, hoci ešte nebol na svete, dostal odo mňa prezývku ŠNORCHEL. Lebo tak som si nejak vysvetľoval, že v brušku dýcha. No a keď už mohol dýchať normálne, prezývka mu zostala. Postupne sa z neho stáva pozorovateľ – čiže OBSERVER. Tak som mu začal písať túto rubriku. A naivne sa teším, že v nej raz bude sám pokračovať…