Šnorchel Observer III: Povolené straty ministra Gajdoša
Keď sa chlapom mojej generácie minú témy, začnú spomínať na vojenčinu. Našej armáde sa teraz minuli protitankové strely, granáty, náboje a ktovie čo ešte. No, však načo to chodenie okolo horúceho ešusu (z toho papkajú vojaci, najradšej len lyžicou, presne ako Ty), normálne im to niekto ukradol. Teraz by sme sa mohli začať pohoršovať, ale nebolo by to fér.
Naša armáda stojí na mnohých pilieroch, jeden z nich by sa dal nazvať „premiestňovací“. Prezradím Ti niečo, čo bolo voľakedy vojenským tajomstvom. VÚ 4425 Prachatice, ČVO 101, výkonný práporčík 5. motostreleckej roty. Vojenský preklad: bigoš poľný, vzduchom chladený. Civilný preklad: niečo ako produkčný v televízii, alebo dievča pre všetko v dievčati pre všetko. To bol Tvoj tato.
Teraz k tomu pilieru. Mali sme na cvičení zálohy a ja som pre nich vyfasoval oblečenie a zbrane. Zálohy odišli, oblečenie čakalo dva dni na odovzdanie. Medzi tým ho niekto, bez môjho vedomia, „premiestnil“. Hrozil mi súd a väzenie. Sadol som si s mojimi vojakmi, vysvetlil im situáciu tak, aby to pochopili (zavrú ma, príde niekto iný, budete chodiť hladní, v pokakaných trenkách a nebudem vám opravovať a písať listy potencionálnym frajerkám). Zobrali ma vážne, a ráno som mal späť, čo som večer ešte nemal. Čo bolo navyše som dobre ukryl. Týmto moji nadriadení, ktorí mali ešte večer plné pusy Sabinova a prokurátora, považovali problém za vyriešený.
Ale bol tu ešte jeden problém. Zálohy, to už boli otcovia rodín. Nechcelo sa im strieľať. Zostali mi kartóny nábojov. Tak som zobral kombinačky, projektil vybral, pušný prach vysypal do pripravenej igelitky a z toho zvyšku urobil suvenír. Lenže čo s pušným prachom? Dal som ho do kontajnera. Bol to dobrý nápad až do chvíle, kým jeden z vojakov nedostal ešte lepší a do toho istého kontajnera nenasypal horúce zvyšky horenia v kachliach. Keďže sa nikomu nič nestalo, tak aj ten výbuch, ktorý nasledoval a cesta kontajnera areálom kasární sú dnes vtipnými historkami. Šiel som do basy? Jasné, že nie. Všetci nadriadení vedeli, že to robím, takže jediné čo som musel zariadiť, aby bol ráno na svojom mieste „premiestnený“ nepoškodený kontajner. Bol.
Keď som išiel do civilu, tak som môjmu nástupcovi nechal slušné „alternatívne“ zásoby. Sľúbil, že mi občas napíše, dlho nepísal a potom sa ozval. Bol v base, lebo mu našli to, o čom všetci vedeli.
Takže tak to dopadne aj teraz. Pán minister Gajdoš, ktorý bol už aj v tej istej armáde ako ja (to sme boli ešte proti NATO, teraz proti nemu nič nemáme, ale na druhej strane má NATO dosť proti nám) určite ovláda premiestňovanie do najmenších nuáns. V armáde si to odnesie niekto, kto je takpovediac súčasťou povolených strát. A keďže, ako vidíš, niečo o tom viem, tak v konečnom dôsledku napríklad aj Ty. A je jedno, či ten arzenál skončil u slovenských alebo moslimských brancov.
Prečo Šnorchel Observer?
Môj najmladší syn má päť rokov. Keď už bol, hoci ešte nebol na svete, dostal odo mňa prezývku ŠNORCHEL. Lebo tak som si nejak vysvetľoval, že v brušku dýcha. No a keď už mohol dýchať normálne, prezývka mu zostala. Postupne sa z neho stáva pozorovateľ – čiže OBSERVER. Tak som mu začal písať túto rubriku. A naivne sa teším, že v nej raz bude sám pokračovať…
Značky: Gajdoš
Top comments