Hod (Pavlom) Ruskom
Dnes sa mnohí vŕšia na mužovi, ktorý bol (na slovenské pomery) úplne hore. Kto si ešte niečo nehodil po Pavlovi Ruskovi, akoby ani nemal vypestovaný zmysel pre spravodlivosť. Je to farizejské.
Pavla Ruska poznám od roku 1982, keď som nastúpil na štúdium žurnalistiky. Jasné, aj ja som starý „káder“. Paľo tam už rok bol. Nikdy som od neho nič nečítal, nikdy som s ním nebol na pivo (on na pivo veľmi nechodil), organizoval niečo, čomu sa vtedy hovorilo „zväzácka práca“.
Raz, to sme boli asi tretiaci, sme išli v rámci nejakej jarnej brigády hrabať lístie na Železnú studničku. Ako by povedala Dara Rolins, vtedy ešte Darinka Rolincová, „nebola to naša šialka kávy“. Preto sme išli na pivo do neďalekej Snežienky. Paľo tam bol asi dozor, a začal nie veľmi kamarátsky kričať, že toto nie je správanie hodné študentov žurnalistiky a preto príde na našu zväzácku schôdzu. Lenže my sme ešte dovtedy žiadnu nemali. Tak nám zvolal mimoriadnu.
Asi bol viac zaneprázdnený zväzáckou prácou, ako my štúdiom, takže večer. To sme išli z našej hlavnej učebne – Bistro Krym. Meškali sme. Pôsobil nervóznym dojmom, nás k veselosti povzbudzovalo predchádzajúce samoštúdium. Ale keď začal hovoriť niečo, že školu nemusíme skončiť, tak sme ho chytili za ruky a nohy a z tej miestnosti vyhodili. Ku cti mu slúži, že nás za toto, aj mnohé iné veci, nechal na pokoji.
Boj o STV a prvý pád
Po škole nastúpil do športovej redakcie Slovenskej televízie. Vtedy ju viedol Tibor Donoval, jeden z prvých zamestnancov televízie vôbec. Boli tam Karol Polák, Dušan Gabáni, Igor Teleky, Ján Lacko, Ivan Ňiňaj, Pavol Ryba, Dušan Mráz, Ján Plesník, Stanislav Pavlík…
Tam nemal šancu, nevyznal sa v športe a nemal na to ani jazykový prejav. A tak sa aj v televízii začal venovať „zväzáckej práci“ a stal sa predsedom Celozávodného výboru SZM. Paradoxne, práve z tohto výboru sa zrodilo hnutie Verejnosť proti násiliu v STV. Väčšina vysielala, niektorí skartovali, zväzáci mali čas… Tam verejnosť premiérovo videla Pavla Ruska, ako sa na Námestí SNP, počas jedného z prvých mítingov a ak sa nemýlim, prvom ktorý vysiela STV naživo, postavil na „stranu revolúcie“. Aj keď sa to tak vtedy ešte nevolalo a ani to napokon tak nedopadlo.
Potom nasledoval boj o STV a striedanie riaditeľov, Paľovi sa ušlo niekoľko funkcií, nikdy nie dosť dobrých a potom už nič. Nakoniec skončil ako šofér herca Ľuba Gregora, ktorého raz týždenne vozil do Banskej Bystrice, odkiaľ dnes neexistujúca Smrečina vysiela takú obskúrnu (ale v tých rokoch zďaleka nie jedinú podobnú) televíznu súťaž. Tuším Match game. Ale internety vtedy neboli.
Markíza – od pančúch k televízii
Až sa v jeho živote objavila Sylvia Volzová. Paľo chcel rozbehnúť fabriku na výrobu pančuchových nohavíc – tak vznikla značka Markíza. Pani Volzová žila v Nemecku od roku 1973, to znamená, že aj po dvadsiatich rokoch mohla mať na Slovensku dobré kontakty. A prečo ich investovať do niečoho, z čoho väčšia časť je ukrytá pod sukňou či nebodaj nohavicami?
Na Slovensku sme už mali niekoľko insitných pokusov o založenie televízie, asi najvážnejší bol projekt VTV, financovala ju slovenská kapitálová vrstva (© Vladimír Mečiar). Vtedy existovala Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie, ktorá organizovala verejné vypočutie, jeho súčasťou bolo aj finančné krytie. Napriek tomu, že v roku 1995 to ešte bola doba kešu (© Robert Kaliňák), stačilo ukázať papier s bankovým „krytím“. Ten ukázala Volzová a podľa všetkého to boli tie peniaze, ktoré mali ísť na pančucháreň.
CME sa do výberového konania nehrnula, s USA boli vtedy vzťahy na bode mrazu. Ale akonáhle duo Volzová – Rusko radu, aj s prispením slovenských politikov presvedčilo (v tejto súvislosti sa hovorí najmä o vplyve vtedajšieho predsedu parlamentu Ivana Gašparoviča), CME už o chvíľu mala 51 percent. Bez CME by tu v roku 1996 žiadna (poriadna) televízia nevznikla. To nebolo iba o peniazoch – Pavol Rusko dostal manuál a poradcov. Okrem toho si mohol dovoliť kúpiť to najlepšie, čo ešte v STV zostalo.
Projekt ho nakoniec prerástol. Nečakaný úspech, prakticky po roku dominancia na trhu, veľa peňazí, moc rozhodovať nad osudmi ľudí. Ale aj moc pomáhať. Zamestnať, dohodiť prácu, reláciu. Rektálni alpinisti lámali rekordy.
Spolužiaci, žoldnieri a mafián
Ale nepatrili medzi nich len ľudia z „brandže“. STV bez akýchkoľvek zábran vysielala „reportáže“, ktoré boli pripravené v réžii tajnej služby, neskôr už mali svoju reláciu Fašírka. Keď Markízu s Čongrádyho mafiánmi obsadil Marián Kočner, áno, tiež môj spolužiak, ktorý obchodoval už na škole vždy a so všetkým, tak tam nešlo o ohrozenie slobody slova, Marián by sa s politikmi aj majiteľmi dohodol. Za peniaze.
Však politici bránili v prvom rade slobodu prejavu pre seba. Na druhej strane, keby nebolo výsledku volieb, ktoré nasledovali o rok neskôr (1998), nie sme v NATO, EÚ, nemáme euro. Takže vďaka aj Vám, ruskí a ukrajinskí vojaci, ktorí ste pred tým bojovali v Afganistane, inde a potom za Pavla Ruska a slobodu prejavu (samozrejme) a vyhnali ste z Markízy chlapcov mafiána Čongrádyho, ktorí si „len“ občas udreli do slabších pri pouličných bitkách a sem tam, pekne na diaľku, aj niekoho vyhodili do vzduchu.
Rusko, SOP, ANO, cela
Tu niekde sa možno zrodil nápad Pavla Ruska využiť svoj vplyv pre Stranu občianskeho porozumenia, kde bol dominantným politikom Rudolf Schuster (viem, robil som mu neskôr hovorcu) a potom pre stranu ANO. Lenže mýty o tom, ako Markíza o týchto stranách rozhodla a dostala ich do parlamentu, nie sú celkom podložené faktami.
Ľudia vtedy ešte pozerali večer správy – v najlepších dňoch na Markíze takmer milión divákov. Ale divák nie je zároveň aj volič. SOP mala niečo nad osem percent, ANO ešte menej. Keby volili všetci diváci a ešte k tomu rovnako, boli by tieto strany dominantné a nie marginálne.
Aj čitateľ textov Evity Urbaníkovej chápe, že Pavol Rusko nie je v cele pre údajné objednanie si odstránenia Sylvie Volzovej. O tom vedeli policajti už 3 roky – keďže to policajný prezident Tibor Gašpar poprel, musí to byť pravda. Ide o to, čo je ochotný na koho povedať. Aj spis Gorila tu poprel každý, kto nosí frčku aj na pyžame, a predsa si po Ruska prišli do nákupného centra práve vyšetrovatelia z tímu Gorila, ktorí tým pádom vlastne vyšetrujú skutok, ktorý sa nestal. Alebo ako sa nestal? Hod Ruskom pokračuje. Aký bude výsledok? Ako hovoria redaktori (nielen) Markízy: „To ukáže až čas“.
Hlavná FOTO TASR/ Pavel Neubauer: Bývalý riaditeľ televízie Markíza a exminister hospodárstva SR Pavol R. prichádza do cely predbežného zadržania na Okresný súd Bratislava II vo štvrtok 26. októbra 2017 v Bratislave. Je podozrivý, že si v roku 1997 v podsvetí objednať vraždu svojej vtedajšej spoločníčky Sylvie Volzovej.
Top comments