Svet sa topí v plastoch. Čo aktuálne vymyslela Európa?

Európa, ktorá je v triedení plastov lídrom medzi kontinentmi, však naďalej čelí problému, čo s vyhodeným plastovým odpadom. Na Slovensku bolo za minulý rok uvedených na trh asi 120 tisíc ton plastových obalov. Z nich sa podarilo recyklovať sotva 69 tisíc ton. Zvyšok skončil na skládkach.

Najlepšie je plast vôbec nepoužiť

Timmermans v rozhovore zopakoval viaceré známe pravdy. Napríklad, že EU nemôže nariadiť členským štátom, aby sa u nich poplatky (dane) za vyrábané plasty neplatili. Povedané zrozumiteľnejšie: EK nebude komentovať napríklad zmysel spoplatňovania jednorazových nákupných plastových tašiek, ktoré pred niekoľkými mesiacmi prezentoval minister slovenského envirorezortu László Sólymos  (MOST – Híd) ako veľké víťazstvo.

Podľa podpredsedu EK však žiadny zákon (nariadenie) nedokáže presvedčivejšie ako spotrebitelia ovplyvniť rozhodnutia výrobných a obchodných spoločností, pri rozhodovaní o obaloch výrobkov. Najlepší je žiadny plast. A keď nejaký použijete, nech je recyklovateľný. EK podľa Timmermansa  podporí také informačné kampane, ktoré ľudí zorientujú (presvedčia), že súčasný široký a stále sa rozširujúci sortiment plastov je neúnosný.

Mikroplasty strašia

Ľudstvo za niekoľko desaťročí vyrobilo 8,3 miliardy ton plastov, z ktorých dokázalo  recyklovať sotva 9 percent. Pri súčasnom tempe výroby bude nepotrebných plastov do roka 2050 štvornásobne viac. Rozruch vyvolali nedávne dôkazy, že mikroplasty (čiastočky 1.10⁶ m – 5 mm), ktoré vznikajú z vyhodených plastov v oceánoch i na pevnine,  prenikli do potravinového reťazca človeka a do zdrojov pitných vôd. A že sa objavili aj na Slovensku.

Čítajte tiež: Svet vydesili mikroplasty vo vode, vedci dávajú 7 odporúčaní.

Popritom v podvedomí ľudí zavisli obavy, že bude nasledovať poskytnutie dôkazov o mikročasticiach, ktoré ako cudzorodé látky spôsobujú v organizme človeka „paseku“. Čosi podobné sa určite v médiách objaví. Bez ohľadu na to, či pôjde o spoľahlivú alebo zmanipulovanú informáciu. Na druhej strane však ale stopercentne  nehrozí „vyčistenie“ oceánov a pevnín od plastov, aj keď práve to by bola skutočná ochrana pred plastovou hrozbou.

Ťažkosti s  recykláciami

Recyklované plasty nie sú poväčšinou použiteľné  na rovnaký účel ako pôvodné. Raz nevyhovuje ich odpudzujúca farba, inokedy pevnosť. Pri takto „spracovanom“ plaste má teda ľudstvo pred sebou ešte vhodnejší odpad do pece (emisie) alebo na skládku (mikroplasty) ako v prípade plastu pôvodného.

Človek v tomto prípade nápadne pripomína morského živočícha, ktorý si na plastových fľašiach najskôr pochutil, a potom (ne)strávené zvyšky vyvrhol do vôd oceánov.

Na druhej strane ale napríklad rumunská spoločnosť Green Group, ktorá prichádza na Slovensko, bude slovenské PET fľaše spracúvať na surovinu, z ktorej v Rumunsku vyrobí stopercentné recyklované polyesterové vlákna. Tie sa využijú napríklad do textílií v automobilovom priemysle. Lenže čo s ostatnými plastmi? Veď s tovarom nenosíme domov iba PET fľaše.

Recyklovať treba dôsledne, ako pri kovoch

Dôležité pri recyklácii plastov je seriózne zohľadnenie, že treba rátať s odlišnými postupmi pri súčasnom sortimente niekoľkých desiatok rôznych druhov. „Pri kovoch je každému jasné, že keď recyklátor pomieša železo so striebrom a olovom, nezrecykluje ani čisté železo, ani čisté striebro a ani čisté olovo,“ lapidárne upozorňujú chemici. „Ak už plasty recyklovať, a myslíte to vážne, potom je rozumné zúžiť čo najviac ich široký sortiment už pri pôvodnom vstupe do výroby.“

Environmentalisti vedia, že ich predchodcovia (bolo ich podstatne menej ako dnes) pred desiatkami rokov podobne upozorňovali na také prejavy ľudskej činnosti, ktoré zvyšovali nebezpečie rastu skleníkového efektu. Množstvo politikov podobné „nezmysly“ spochybnilo (o.i. Václav Klaus a dosiaľ spochybňujúci Donald Trump). V prípade zmeny klímy však ani vtedajší vedci neprispeli jednoznačnými argumentmi. Ospravedlňovali sa, že pre naplnenie „zelených“ obáv niet exaktných dôkazov.

Dnes ich síce majú, ale medzičasom zosilneli a spočetneli hurikány či ďalšie sprievodné javy skleníkového efektu. Navyše, vzhľadom na zotrvačnosť celého procesu,  počas nasledujúcich desaťročí ešte zosilnia. Nech by ľudstvo robilo čokoľvek (ale ono až tak veľa nerobí).

Bude to podobné ako s éčkami?

Možno si o niekoľko rokov budeme musieť zvyknúť, že na etiketách potravín  či pitných nápojov zrejme pribudnú údaje o mikroplastoch. Iste, zatiaľ sú to prognózy typu veštenia zo sklenenej gule. Ale spôsob podobný dnešnému informovaniu výrobcov potravín o cudzorodých látkach (éčkach) je pravdepodobný. Dnes sa každý človek môže slobodne rozhodnúť, či synergickým (zrátaným) účinkom prítomných dusičnanov, dusitanov, aditív, alergénov, farbív a ďalších prídavných látok spôsobujeme svojmu zdraviu a zdraviu svojich detí ujmu alebo nie.

A aby to nebolo natoľko „jednoduché a jednoznačné“, medzi stovkami éčok nájdeme aj množstvo (dokonca väčšinu) zdraviu neškodiacich (kyselina citrónová)! Možno aj mikroplasty budú škodlivé, menej škodlivé a neškodiace.

Čína odmietla dovážať plasty  

Čína bola dlhé roky nielen najväčším výrobcom plastov na svete, ale aj najväčším dovozcom mnohých plastov. Len vlani napríklad doviezla 7,3-milióna ton z USA, Japonska a štátov EÚ. V prípade EÚ to reprezentovalo štvrtinu vlastných plastových odpadov. Najľudnatejšia krajina sveta však od budúceho roka odmietla plasty prijímať.

Čítajte tiež: Dáte si plastového tuniaka na cibuľke?

Predpokladá sa, že zo Slovenska sa do nej veľa plastového odpadu  nevyviezlo, pretože by to slovenské zberné spoločnosti vyšlo podstatne drahšie ako napríklad uloženie na slovenské skládky. Poplatok za tonu odpadu je pritom na Slovensku druhý najnižší v Európe (4,98 – 9,96 eura).

V európskych štátoch sa platí od 20 do 100 eur. Tých 20 eur je v Česku, kde sa ho už niekoľkokrát snažili zvýšiť na 80 eur. Poplatok za tonu komunálneho odpadu v Škótsku v tomto roku dokonca zvýšili na 132 eur.

Rezort životného prostredia sa už dlhé mesiace chystá zvyšovať poplatky za skládkovanie. Hádam sa mu to podarí v budúcom roku. Návrh, ktorý zatiaľ neprešiel ani medzirezortným pripomienkovaním, počíta s postupným medziročným zvyšovaním až do 46 eur/t komunálneho odpadu. Cena za uloženie čiastočne vytriedeného odpadu by mala byť nižšia.

Recyklácia vo svete

Najvyššie percento odpadov recyklujú krajiny EÚ (44 percent), menej Čína (25 %) a USA (9 %). Cieľom štátov EÚ je recyklovať 50 % komunálnych odpadov do roku 2020 a 70 % do roku 2030. Slovensko recykluje do 15 % vlastných odpadov. Podľa názoru MŽP, ktorý sa opiera o iné štatistiky, do 23 percent. Väčšina slovenských odpadov končí na skládkach (70 percent všetkých odpadov) alebo v bratislavskej či košickej spaľovni. 

FOTO: dreamstime.com