Život diplomata Jana Masaryka obsahoval všetko, čo pútavý film pre úspech potrebuje

Primaciálny palác v Bratislave presne pred rokom v lete obsadili filmári. Natáčali scény k česko-slovenskému filmu Masaryk. Film nie je o slávnom otcovi, ale o nie práve vydarenom synovi, ktorý skončil na dlažbe. Platí to doslova, pretože v marci 1948 ho našli mŕtveho pod oknami ministerstva zahraničných vecí.

Život diplomata Jana Masaryka obsahoval všetko, čo film potrebuje. Jeho tvorcovia si vybrali historicky vypäté obdobie československých dejín v rokoch 1937 – 39, od smrti slávneho otca prvého československého prezidenta Tomáša Garika Masaryka, do vypuknutia 2. svetovej vojny, obdobie Mníchova a rozbitia republiky.

V tých časoch vrcholí Masarykova diplomatická kariéra, pôsobí ako veľvyslanec a diplomat väčšinou v Británii a snaží sa presvedčiť veľmoci (Veľkú Britániu a Francúzsko), aby zostali na strane Československa pri Hitlerových výpadoch. Vynikajúci rečník a bohém, však hľadá únik pred zodpovednosťou aj pred samým sebou v alkohole drogách a sebatrýznení.

Masaryk v podaní Rodena

Film má výborné herecké obsadenie. Karel Roden v „somarinách“ nehráva, ako Jan Masaryk dokáže pritiahnuť pozornosť štýlom playboya hoci aj s plešinou, pupkom, pokrivenými zubami a s psychickými problémami. Za krásku je vo filme modelka Eva Hercigová. A samozrejme Slovensko je zastúpené exportnými hereckými esami Milkou Vašáryovou a Zuzanou Krónerovou. Prezidenta Beneša, tútora, šéfa a náhradného otca Jana Masaryka hrá v takmer nerozpoznateľnej úprave Oldřich Kaiser.

Masaryk junior bol kontroverznou postavou československých dejín, o ktorej sa dlho nemohlo hovoriť. A keď sa to už začiatkom 90. rokov minulého storočia dalo, na Slovensku sme si riešili iné postavy a príbehy.

Na mladom Jánovi Masarykovi by si psychológovia určite zgustli – chlapec z najlepšej rodiny, otecko ikona už za života, po smrti ešte väčšia, matka Američanka. Syn otcovi, prezidentovi, nesiahal ani po päty.  Vzdelaním, charakterom ani schopnosťami. Ale bol spoločenský, zábavný a bulvár ho miloval. Dlhodobo, od 20. rokov minulého storočia žil v zahraničí  a hoci bol nedovzdelaný, a rovnako ako všetky deti Tomáša a Charlotty Garrigue Masarykových psychicky labilný, pôsobil v diplomatických službách Československa. Bol veľvyslancom vo Veľkej Británii, vrátane obdobia exilovej Benešovej vlády počas okupácie Česka nemeckými  nacistami v rokoch 1939 až 1945. Po vojne bol ministrom zahraničných vecí Československej republiky.

Tajuplná náhla smrť

O jeho pôsobení hovorí aj kontroverzný fakt, že si ho ako ministra zahraničia ponechal vo vláde po februári ´48 aj Klement Gottwald. Ako jediný nepodal demisiu spolu s ostatnými nekomunistickými ministrami a podporil vládu výlučne komunistov. A dokonca poslúžil novej moci, keď sa nechal prezentovať pred západom, ako zdanlivý dôkaz úcty novej moci k demokratickým koreňom Československa.

Už o tri týždne neskôr v marci 1948 svoje ministerské kreslo uvoľnil, našli ho mŕtveho pod oknom na dlažbe Černínskeho paláca. Nie je dokázané, či ho k smrti doviedli depresie, alebo utekal pred votrelcami a spadol nechtiac, alebo ho niekto zavraždil. V prospech teórie o samovražde hovoria jeho psychické problémy, za vraždu okolnosti na mieste činu a politická situácia v ktorej sa ocitlo Československo. A hoci od jeho smrti  do súčasnej doby sa viedlo veľké vyšetrovanie, nie je jasné prečo zomrel.

Na titulnej fotografii Karel Roden ako Ján Masaryk. Foto: TASR