Domenico Pangallo: Aj olej z oregana zachráni historickú fotografiu, digitalizácia nie je všeliek

Je talianskym vedcom, ktorý sa snaží o záchranu slovenských pamiatok. Laboratórium environmentálnej a potravinovej mikrobiológie na Ústave molekulárnej biológie SAV sa pod jeho vedením dostalo do pozornosti médií pri výskume múmie Žofie Šerédy.

slovenské pamiatky

Ako hovorí, aj to len vďaka veľmi schopnému riaditeľovi múzea Betliar, ktorý sa vie zviditeľniť. Dr. Domenico Pangallo má však nápadov a chuti, ako zachraňovať slovenské pamiatky viac. Rozčuľuje ho, keď vidí, ako zbytočne slovenské pamiatky chátrajú.

Taliansky vedec v Slovenskej akadémii vied. Ako ste sa sem dostali?

L´amore. Spoznal som sa so slovenskou ženou, zaľúbil sa, oženil a prisťahoval sa na Slovensko.

Už ako hotový vedec?

Od skončenia štúdia biológie na talianskej univerzite som sa sústreďoval na potravinovú mikrobiológiu. Na Slovensku som začal pracovať vo výskumnom ústave potravinárskom, v rokoch 2001 až 2003 som načas pôsobil vo Viedni, kde som sa venoval prenosu génov medzi GMO potravinami a črevnou mikroflórou. Po návrate na Slovensko som sa začal venovať kultúrnemu dedičstvu v súvislosti s mikrobiológiou. Bola to totiž aj téma mojej diplomovej práce (v Taliansku) pod vedením prof. Clara Urzí, ktorý patril k ´pionierskym´ vedcom zaoberajúcim sa biodeterioráciou kultúrneho dedičstva. Od roku 2005 sa už intenzívne venujem výskumu problematickej mikroflóry, ktorá môže poškodiť pamiatky. Celý život ma zaujímali dejiny a umenie. V Taliansku sa im pri štúdiách na gymnáziu nevyhnete a to je veľmi dobre.

Máte s takýmto výskumom úspechy? Nie je totiž veľmi preferovaný…

Myslím, že áno. Každý rok sa nám darí publikovať štúdiu. Vo svete naše výsledky poznajú.

Vedecká práca je na Slovensku nedocenená. Je rozdiel byť vedec v Taliansku a na Slovensku?

Plus-mínus sú už platové podmienky rovnaké. Dokonca za naše laboratórium môžem povedať, že aj financie na výskum máme a dobré je aj prístrojové vybavenie. Skôr nám chýbajú ľudia. Podľa mňa Slovensko a Taliansko s takýmito podmienkami nie sú vedecky atraktívne. Čiastočne v SAV tomu pomáha program SASPRO, ale prekážky, ktoré kladie cudzinecká polícia vedcom, hlavne z mimo EÚ, odrádzajú.

Nie je to tak dávno, čo ste vyšli s teóriou záchrany pamiatok esenciálnymi olejmi. Za tento výskum ste dostali aj Cenu SAV. Ako môžu pomôcť oleje z rastlín záchrane napríklad písomnosti?

Treba povedať, že Cenu SAV dostal kolektív (s Máriou Bučkovou, Luciou Krakovou a Andreou Puškárovou) za výsledky vedeckovýskumnej práce Deteriorácia kultúrneho dedičstva a kvalita tradičných slovenských potravín: štúdium ich mikrobiálnych komunít. Nebola to teória, ale nápad mojich kolegýň Andrey Puškárovej a Márie Bučkovej. Zistili sme, že esenciálne oleje dezinfikujú staré dokumenty a zabíjajú plesne, ktoré ich ničia. Veľmi účinné sú najmä oregano a tymian. Účinok esenciálnych olejov sme skúmali napríklad pri fotografiách. Celý proces sa koná tak, že v jednej banke sa nachádza snímka, v druhej esenciálny olej napríklad z oregana. Po zapnutí prístroja sa olej dostane k fotke, aby zabil plesne. Potom sa olej odvedie do tretej banky s aktívnym uhlím a to ho neutralizuje. Zároveň odvádza aj ´vôňu pizzerie´, ktorú by sme inak v laboratóriu mali.

slovenské pamiatky

Špeciálne ste sa v tomto výskume zamerali na fotografie?

Naša skupina ako prvý krok skúma mikrobiálne spoločenstvá (baktérie, plesne atď.) rôznych vzoriek, environmentálnych aj potravinových. V rámci ochrany kultúrneho dedičstva vieme identifikovať tie ´patogény´, ktoré ohrozujú naše historické objekty. Sám mám rád fotografie, lebo na jednom obraze sa skrýva veľa detailov konkrétneho obdobia. Pri záchrane fotografií musíme prihliadať na to, na čom je zhotovená fotka – tých materiálov je oveľa viac ako len obyčajný papier, momentálne skúmame fotky vyrobené na bielku z vajec (albumíne), na ktorom sa robili mnohé fotografie na prelome 19. a 20. storočia. Fotografia sa po dezinfekcii archivuje alebo reštauruje. Musíme tiež dbať na to,  pri akej koncentrácii je olej efektívny, či nepoškodzuje ľudské zdravie a v neposlednom rade, či nefarbí – to napríklad robí olej z levandule.

Pred časom sa objavila správa, že vytvárame „digitálny temný vek“. Veľká časť našich súčasných digitálnych informácií je vraj do budúcna vystavená riziku úplného zmiznutia. Znepokojuje to hlavne archivárov a archeológov. Vy sám ste na to upozorňovali už dávnejšie. Tvrdíte, že digitalizácia pamiatok nie je riešenie.

Je to tak, som proti digitalizácii kultúrneho dedičstva v štádiu, v akom sa teraz používa a propaguje. Pamiatka sa musí najprv zreštaurovať a konzervovať. Kompetentní – a tým mám na mysli historikov, pamiatkárov… – však musia zvoliť nejakú stratégiu, ako pri záchrane pamiatok postupovať step by step. V prvom rade, čo je nevyhnutné zreštaurovať a zachovať pre budúce generácie. Netreba všetko. A až potom, ak je pamiatka zrekonštruovaná, pekná, čistá, potom ju môžeme zdigitalizovať. Na Slovensku však chýba systém, ak sa niečo digitalizuje, tak bez koncepcie. Načo digitalizovať bez nejakého rozumného ochranného systému? Treba sa starať predovšetkým o originál a nie len digitalizovať.

Na Slovensku je množstvo pamiatok, ktoré sú v zúfalom stave. Oslovuje vás niekto, aby ste im pre reštaurovaní pomohli? Prvoplánovo sa nezdá, že by mikrobiológovia mohli byť až takí nápomocní.

V Taliansku pochopili, že každá umelecká škola sa nezaobíde bez štúdia mikrobiológie. Každá Accademia delle Belli Arti (niečo ako na Slovensku Vysoká škola výtvarného umenia) má predmet, ktorý sa zaoberá biológiou. A nie je to len štúdium mikrobiológie. Aj rastliny môžu ´pokaziť´ kultúrne dedičstvo, architektúru… Mikrobiológia je všade, no nevenuje sa jej pozornosť, akú si zaslúži. Dnešní študenti nepoznajú rozdiel medzi hubami a baktériami, či kvasinkami. Chýba práca s mikroskopom, skúma sa len cez počítač. Už tu vidno, ako digitálny svet ´ničí´ výskum.

Spomenuli ste, že kaštieľ v Betliari vás oslovil len preto, že majú akčného riaditeľa. Neoslovila vás žiadna iná inštitúcia?

Už pred pár rokmi sme sa snažili o spoluprácu s viacerými inštitúciami počnúc ministerstvom kultúry (MK) cez Pamiatkový úrad SR, štátny archív až po vysoké školy. S MK sme začali nedávno pomaly komunikovať, ale to som musel poslať asi desať mailov – od ministra, štátneho tajomníka až po riaditeľa sekcie kultúrneho dedičstva. MK však, ak som pochopil dobre, nemá vyčlenené peniaze na výskum pre zachovanie pamiatok, má peniaze len na nejaké reštaurátorské veci pre celé Slovensko a tie musí rozdeliť. To znamená, že ich dá takmer všade, kde si časť zoberú. V podstate to znamená, že žiadnej z vytypovaných pamiatok sa nedá venovať dôsledne. A to je tá chýbajúca koncepcia, stratégia ochrany.

Viem, že ste pracovali aj na záchrane dokumentov v Slovenskom národnom archíve. Darí sa aspoň tam postupovať koncepčne? Predsa len – je to štátny archív s množstvom významných dokumentov.

Na záchranu pamiatok musia byť vhodné podmienky. Vlhkosť, teplota, to všetko treba sledovať. Mikročastíc je okolo nás nekonečne veľa. Už len v samotnom klimatizátore, ktorý udržuje podmienky, sú ich milióny. My môžeme zachraňovať dokumenty, ale zoberte si, ako sú skladované. Napríklad v depozitári v Devínskej Novej Vsi (Bratislavské mestské múzeum) pred časom zistili, že uskladnené obrazy napadli plesne. Poslal som im mail, že im vieme s tým pomôcť. Odpoveď žiadna. Od roku 2007 sa snažíme o propagáciu našich služieb, uplatnenie nášho výskumu v praxi. Nezmenilo sa nič. Sme renomovaní vonku, pozývajú nás všade, kde chcú vedieť o záchrane kultúrneho dedičstva. A všade sa nás pýtajú, čo robíme tu.

A čo vlastne robíte tu, na Slovensku?

Výskum, ktorý niekedy akoby sme robili sami pre seba. Ponúkame služby, ktoré nikto na Slovensku nechce a hlavne nepotrebuje, lebo mikrobiologická analýza objektov a prostredia, kde sú historické diela umiestnené, nie je povinná. Reštaurátor alebo konzervátor sa rozhoduje, či je potrebná alebo nie, to mu umožňuje zákon. Otázka je, ako je možné, že jeden reštaurátor alebo konzervátor môže rozhodnúť o takejto veci, pričom on v rámci svojho štúdia nemal ani jeden predmet o mikrobiológii? Študovali len humanitné vedy a chémiu, na riešenie problémov o ochrane kultúrneho dedičstva je potrebný MULTIDISCIPLINÁRNY postup. Len zopakujem, vo svete nás poznajú, napríklad nedávno nás oslovil americký vedec z Harvardu (prof. Ralph Mitchell), aby sme urobili kapitolu v jednej ich knihe. Týka sa záchrany fotografie – podľa ich typu, ako ich ošetriť, zachovať.

Prečo je to v Taliansku inak?

To sa nedá porovnať. V Taliansku je nekonečné množstvo pamiatok. Čo však možno porovnať – je vzťah k ich uchovávaniu, vzťah k umeniu, ku kultúrnemu dedičstvu. Keď som sa minule po prednáške v jednej zo slovenských stredných škôl opýtal, čo je kultúrne dedičstvo, nevedel to zadefinovať nikto zo žiakov. Nevedeli mi povedať jedného významného slovenského maliara alebo sochára. Nemožno povedať, že Taliani to majú v krvi, no UČIA sa to. To všetko, vzťah k národnému dedičstvu sa dá v škole naučiť a tam treba začať. Učiť sa dejiny umenia a aj nejaký rešpekt voči našej minulosti a historickým predmetom.

U nás si teda históriu nevážime?

V slovenských televíziách a už vôbec vo verejnoprávnej RTVS som nikde nenašiel nejaký program, ktorý by vedel pekne a populárne vysvetliť vedu, v rámci toho aj kultúru. Málo sa popularizuje, čo máme na Slovensku. Chýba hrdosť na to, čo tu je. Talianska verejnoprávna RAI urobila niekoľkodielny program, ktorý v prime time vysielala – volalo sa to Meraviglie (Úžasy). Tam som napríklad sám zistil, že Taliansko má 53 UNESCO pamiatok, veľa z nich podrobne predstavili. Trvalo to aj do polnoci, malo to nesmiernu sledovanosť a neskutočne sa potom zvýšila návšteva týchto pamiatok. Diváci sa po odvysielaní pýtali, načo majú Taliani niekam chodiť? (Pre porovnanie Čína má 52 takýchto pamiatok a je to niekoľkotisícročná kultúra). Na tom programe však pracoval celý tím, a iste, stálo to aj peniaze.

Prečo sa teda Taliani vedia starať o pamiatky, vážiť si ich viac ako Slováci? Všetko predsa nemôže byť o učení v škole.

…toľko materiálu, koľko je v Taliansku – tam sa naozaj dá zakopnúť na každom kroku o pamiatku. Ale nevieme sa ani tam starať o všetko. Vy sa tu môžete o to starať, nemáte toho toľko, ale robí sa pre to málo. A vašim inštitúciám podľa mňa chýba nejaká rozumná stratégia o ochrane kultúrneho dedičstva, a čo je ešte horšie, chýba záujem.

Jeden príklad: na začiatku marca Slovenska technická univerzita Bratislava a Slovenské národné múzeum organizovali zaujímavú konferenciu (Vedeckú konferenciu CSTI, Conservation Science, Technology and Industry), mal som tam prednášku o mikrobiológii. Provokatívne som začal s otázkou, či je tam nejaký riaditeľ alebo manažér nejakého múzea, alebo úradník z ministerstva kultúry. „Prekvapujúco“ nebol tam nikto z nich. Chápete, bola to konferencia, kde by sa nejaký manažér mohol naučiť niečo a nebol tam! Dúfam, že za ten čas aspoň zachránil nejakú pamiatku… 🙂 Vedia o nás v Taliansku, Rakúsku, Poľsku…, a tu sme pre kompetentných ako vzduch, ba možno ešte horšie, lebo sme otravní. Slovenská stratégia na ochranu kultúrneho dedičstva je na jednej strane „to vydrží“, na druhej strane chýbajú, samozrejme, vízia a peniaze.

Tak to zhnije?

V moje kariére som videl veľa nepochopiteľných vecí aj mnohé poškodené dokumenty napríklad od Ľudovíta Štúra. Nie digitalizovať ich, treba ich zreštaurovať, „opraviť“. Ani esenciálne oleje alebo mikrobiálna analýza nie sú jediným riešením, ale sú záchranou aspoň pre niektoré objekty a prostredie, aspoň sme priniesli trochu inovácie. Hlavná vec je, opakujem ešte raz, nájsť nejakú multidisciplinárnu ochrannú stratégiu.

Dr. Domenico Pangallo, DrSc., je vedúcim Laboratória environmentálnej a potravinovej mikrobiológie Ústavu molekulárnej mikrobiológie SAV. Venuje sa ochrane kultúrneho dedičstva pomocou analýz rozmanitých mikrobiologických agensov. Snaží sa o zachovanie a ochranu poznatkov a vedomostí (uložených v historických knihách, pergamenoch a dokumentoch), spomienok (fotografií a filmov) a krásy (umelecké predmety). Zaslúžil sa o vznik prvého laboratória na Slovensku schopného analyzovať mikrobiálne komunity zodpovedné za biodeterioráciu kultúrneho dedičstva.

Snímky: Ján Lörincz

Zďielať:
pošli na vybrali.sme.sk

Značky: ,

Súvisiace články
Vitajte!