Tajomstvá Kremľa: Diamantový fond 2

Konečnú úpravu zverili jednému z najvýznamnejších brusičov diamantov tej doby – Francúzovi Jérémiovi Pauzié (1716 – 1779) a svoj podiel má aj nemenej známy klenotník Georg Friedrich Eckardt (1708 – 1765). Všetko museli stihnúť za dva mesiace (august – september 1762), lebo nemecká princezná sa ponáhľala s korunováciou, pretože len pred tromi mesiacmi s pomocou Ruskej gardy zvrhla ruského cára, vlastného manžela Petra III. a chcela si upevniť svoju moc týmto formálnym aktom.

Nanovo sa musela vyrobiť aj konštrukcia, pretože starú, Alžbetínsku, roztavili. Eckardt ju vyrobil za dva týždne. Použil na to 465,11 gramov zlata, 305 gramov striebra a 1370 diamantov s hmotnosťou 221,34 karátov. Svoju konečnú podobu nadobudla za panovania syna Kataríny II. Veľkej, Pavla I. Pod kríž umiestnili cejlónsky zafír (200 karátov) a uprostred diamantových pásov veľký diamant (46,92 karátov).

Diamant Orlov

Žezlo zo zlata je dlhé 59,6 cm, má hmotnosť 604,12 gramov a 193 diamantov s hmotnosťou 53,2 karátov. Vyrobili ho rakúsky majster Leopold Pfisterer a ruský majster Leonovič v roku 1773. O rok neskôr do žezla vsadili svetoznámy diamant Orlov (189,6 karátov), najväčší zo siedmich historických drahokamov Diamantového fondu. Podľa jednej verzie dvojča takisto svetoznámeho Koh-i-Noora (105,6 karátov), ktorý zdobí britskú korunu. Tieto dva diamanty boli údajne súčasťou obrovitého (400 karátov) surového diamantu Veľký Mogul. Niektorí odborníci sa však domnievajú, že dvojčaťom je diamant Šach.

Cesta tohto vzácneho kameňa z Indie do Ruska bola veľmi zaujímavá a dodnes je plná tajomstiev. Gróf Grigorij Orlov kúpil (podľa všetkého na želanie samotnej Kataríny, veľkej milovníčky drahokamov) tento diamant v Amsterdame za 400 tisíc vtedajších rubľov (dnes približne 3,2 mil. eur). To bola obrovská suma aj pre cárovnú takej obrovskej krajiny. Aj preto ho kúpili na sedemročné splátky.

Malú korunu vyrobil podľa vzoru veľkej v roku 1856 dvorný klenotník Peter Karlovič Zeftigen (1821–1888) na korunováciu manželky Alexandra II. Je zo striebra a zdobí ju 48 veľkých (od 2 do 9 karátov) a 200 menších diamantov s celkovou hmotnosťou 378 g.

Monomachova zlatá čiapka

Najznámejšia cárska korunovačná čiapka z prelomu XIII. a XIV. storočia sa používala až do konca XVII. storočia. Posledným cárom, ktorého korunovali touto posvätnou pokrývkou, bol cár Peter I. v júni 1682. Čiapku cár mohol nosiť len raz, a to v deň korunovácie. Bola vyrobená majstrami z Buchary (dnešný Uzbekistan) ako dar vtedajšieho vládcu Zlatej hordy Uzbek Kchana moskovskému veľkokniežaťu Ivanovi Kalite. Vrch zo zlatého fligránu lemuje kožušina drahocenného sibírskeho sobola. Čiapku zdobia zafíry, rubíny, smaragdy, spinely a 32 indických perál. Celková hmotnosť čiapky je 993,66 kg. A prečo Monomachova? V XV. storočí sa Moskva oslobodila od Zlatej hordy a ruskí vládcovia potrebovali zdôrazniť svoju samostatnosť v duchu koncepcie Moskva – Tretí Rím, preto sa zrodila legenda, že čiapku dostal do daru od byzantského cisára Konštantína IX. Monomacha jeho vnuk Vladimír Monomach. Tým sa zdôrazňoval fakt, že ruskí cári boli priamymi nasledovníkmi byzantských cisárov.

Kde a kto vyrobil čiapku nevieme. Historici sa len domnievajú, že autormi sú zlatníci z dobytej Kazane. Je zo zlata a striebra, lemuje ju sobolia kožušina, zdobia perly, 12 rubínov, 14 turmalínov, 38 tyrkysov a vyníma sa na nej vzácny 90-karátový žltý zafír. Váži 1,66 kg.

Čiapku vytvoril kremeľský zlatník Jefim Telepniov podľa čiapky Monomacha s renesančným dekorom. Zdobí ju 177 väčších a menších drahokamov (45 diamantov, rubíny, zafíry, perly). Súčasnú podobu má od roku 1730, keď niektoré diamanty použili na výrobu diamantovej koruny pre cisárovnú Annu Loanovnu (1693 – 1740). Až do polovice XIX. storočia používali drahokamy zo starších insignií na výrobu nových. Aj v tomto prípade veľký rubín z návršia čiapky premiestnili na korunu Anny Loanovny a namiesto neho vložili zafír. Váži okolo 1,5 kg.

Diamant Šach

Vzácny čistý surový indický diamant má 88,7 karátov. Pravdepodobne ho našli v polovici XV. storočia v známom diamantovom ložisku Golkonda (štát Andhra Pradesh na východe Indie), odkiaľ pochádzajú Orlov a Koh-i-Noor.

Podľa legendy bol diamant „poplatkom za krv“ Alexandra Gribojedova, ruského diplomata a dramatika, autora veršovanej komédie Útrapy z rozumu, ktorého v januári 1830 v Teheráne ubil na smrť dav fanatikov búriacich sa proti rusko-perzskej mierovej zmluve (1828), zaväzujúcej Perziu k vyplateniu obrovskej kontribúcie 20 miliónov rubľov (veľmi približne súčasných 480 mil. eur). Skutočnosť ako vždy bola oveľa prozaickejšia. Do roku 1829 perzská vláda zaplatila vyše dvoch tretín kontribúcie, zvyšok bol uhradený v roku 1829 v „naturáliách“ – boli to zlaté ingoty, vzácne manuskripty, arabské plnokrvné kone, kašmírové koberce a množstvo vzácnych drahokamov. Časť z nich, spolu so Šachom, zdobia výklady fondu.

Na fazetách Šachu sú vyryté tri nápisy s menami panovníkov a dátumom podľa moslimského kalendára: Bur Khan Nizam Shach 1000 (r. 1591), Jahan Šach 1051 (1642) a Kadžar Fath´Ali Šach Sultan 1242 (1727).

Prvú časť článku o Diamantovom fonde nájdete TU.