Coco Chanel: Luxus musí byť pohodlný, inak to nie je luxus

Vyčnievala práve tým, že pôsobila nenápadne. Francúzske ženy z vyššej spoločnosti 20-tych rokov sa predbiehali v tom, ktorá bude mať na sebe tesnejší korzet, viac ozdôb a pier v klobúku. Coco Chanel bola svojím šibalským, no zároveň striktným štýlom obliekania, v ktorom dominovala čierna farba, najprv päsťou na oko, potom módnou ikonou… dnes legendou.

Okrem vycibreného vkusu oplývala podnikavým duchom. Svojou odlišnosťou a jedinečnosťou si získala srdcia mnohých mužov, ktorí jej pomohli pri výstupe na piedestál. Jej životný príbeh je natoľko fascinujúci, že sa stal inšpiráciou kníh, filmov, hry na Brodwayi aj nášho prvého článku v rubrike Veľké ženy v malom svete.

Krivolaká cesta za slávou

V roku 1883 sa v meste Saumur vo Francúzsku narodilo dievčatko Gabrielle Bonheur Chanel. Keď jej ako malej zomrela matka, otec ju dal do kláštora vychovávať mníškam. Detstvo v kláštore jej dalo jednu podstatnú zručnosť, ktorá ju sprevádzala celý život. Naučila sa tu krásne šiť. ,,Život mi nepožehnal, tak som si vytvorila vlastný,” komentovala svoje začiatky Chanel.

V jednom mala Gabrielle jasno – túžila stať sa slávnou. Svoju hviezdnu kariéru pôvodne plánovala začať ako speváčka šanzónu, no nedopadla veľmi slávne. Svoj pseudonym Coco získala práve v tomto období v kluboch Vichy či Moulins. Je to skratka francúzskeho “cocotte”, čo v preklade znamená udržiavaná žena. Okrem prezývky si tu získala aj srdce solventného džentlmena Ettiena Balsama, s ktorým odišla žiť do Paríža.

Prvý úspech v doprovode džentlmena

Coco vedela využiť ženský šarm vo svoj prospech. Balsam ju dostal do spoločnosti parížskej smotánky, kde medzi ostatnými ženami z vyššej vrstvy vyčnievala svojou jednoduchosťou a nenápadným štýlom obliekania. Ostatné dámy chodili ovešané množstvo ozdôb na čo najvýraznejších šatách. Onedlho svojho hostiteľa opustila kvôli ešte bohatšiemu priateľovi Arthurovi Capelovi s prezývkou “Boy”. Obaja boli sponzormi v založení prvého obchodu na Rue Cambon v roku 1910, kde Coco Chanel predávala výlučne klobúky. Neskôr expandovala do Deauville a Biarritz a začala vyrábať aj jedinečné modely šiat, ktoré pôsobili v tej dobe jednoducho až stroho, no na druhej strane zvodne a provokatívne. Pri návrhoch sa riadila svojím večným výrokom, “Luxus musí byť pohodlný, inak to nie je luxus.”

Najzaujímavejšie na týchto nevídaných šatách bol však materiál, z ktorého boli vyrobené. Coco Chanel bola známa aj ako “jersey girl”, pretože na šaty na voľný čas používala tričkovinu – jersey. Dámska klientela, verná saténu a hodvábu, si mala obliecť niečo, z čoho sa šila spodná bielizeň pre pánov. Bolo to pohodlné, poburujúce, výstredné a všedné zároveň. Chanel si z toho nerobila ťažkú hlavu a vo výbere materiálu mala jasno: ,,Vytváram modely, v ktorých môžu ženy žiť, dýchať, cítiť sa pohodlne a vyzerať mladšie.”

Vôňa úspechu

V roku 1921 Chanel posunula svoje podnikanie na novú úroveň v podobe parfumu Chanel No⁰5. Podľa návrhárky mal ešte viac zvýrazniť jej modely: ,,Parfém je neviditeľným, nezabudnuteľným a konečným doplnkom módy, ktorý oznamuje váš príchod a predlžuje odchod.” Keď sa jej pýtali, kam sa má vôňa aplikovať, odpovedala záhadne ,,na mieste, kde chcete, aby vás bozkávali.”

Chanel No⁰5 sa stal najpredávanejším parfumom vôbec. Flakón definujú čisté línie a sila čiernej na bielom podklade. Dodnes zostal prakticky nezmenený. Na začiatku vôňu podporil majiteľ obchodného domu Théophile Bader a podnikatelia Pierre a Paul Wertheimer, pričom pri Pierrovi Chanel opäť použila svoje ženské zbrane. Dohoda o zisku zo Chanel No⁰5 bola, že podnik Wertheimer by získal 70%, pretože výroba parfumu sa odohrávala v ich továrňach, obchodný dom dostal 20% zo zisku a Chanel iba 10. Po rokoch keď parfum začal prinášať masívny zisk sa opätovne súdila, aby boli podmienky zmluvy zmenené.

Módna revolucionárka

20-te roky boli pre Chanel mimoriadne úspešné. V roku 1925 prišla so svojím slávnym oblekom pre ženy (Chanel suit). Mužské elementy zdôrazňujúce komfort namiesto ženských kriviek boli v tej dobe revolučné. Onedlho na to prišla s ikonickými “malými čiernymi” (Little black dress), ktoré dali nadobro zbohom nepohodlným korzetom. Jej módu nosili umelci a spisovatelia, parížska smotánka a Coco medzi nimi bola ako ryba vo vode. Priatelila sa s Pablom Picassom či Cocteauom a mala pomer so skladateľom Igorom Stravinskym.

Najdlhší vzťah, ktorý trval viac dekád, prežila s bohatým vojvodom z Westminsteru. Nikdy sa však nevydala, jej reakcia na svadbu s anglickým šlachticom hovorila za všetko. ,,Môže byť viacero vojvodov z Westminstra, no je tu len jedna jediná Chanel!” Vtedy bola jej nezávislosť len ďalšou výraznou črtou, ktorou sa odlišovala od ostatných žien.

Ťažké časy

Medzinárodná ekonomická kríza v 30-tych rokoch zasiahla aj Coco Chanel. S vypuknutím 2. svetovej vojny musela zavrieť svoje podniky a prepustiť zamestnancov. Počas nemeckej okupácie Francúzska sa zaplietla s nemeckým vojenským dôstojníkom Hansom Gunther von Dincklage. Predpokladáme, že ženskými zbraňami nacistického vojaka prinútila, aby získala špeciálne povolenie zostať v Hoteli Ritz. Po skončení vojny bola kvôli priateľským stykom s nacistami vypočúvaná a niektorí špelulanti tvrdia, že len vďaka “priateľovi” Winstonovi Churchillovi nebola obvinená zo špionáže. Aj napriek tomu francúzska spoločnosť videla jej vzťah s nacistickým dôstojníkom ako zradu krajiny, a tak sa Gabrielle Chanel rozhodla opustiť Paríž a niekoľko rokov strávila “vo vyhnanstve” vo Švajčiarsku.

Nadčasová jednoduchosť

V roku 1954 vo svojich 70-tich rokoch sa triumfálne vrátila do módneho sveta a znovu otvorila svoj legendárny House of Chanel. Aj napriek negatívnej recenzii od kritikov zožala jej nová kolekcia úžasný úspech u zákazníčok na celom svete. Chanel sa stal synonymom prestíže a elegancie. Svojej priateľke, herečke Marlene Dietrich, sa zdôverila, že sa musela vrátiť do práce, pretože “umierala od nudy”.

Muzikál Coco, inšpirovaný jej životným príbehom, mal na Brodwayi premiéru dva roky pred jej smrťou. Slávnu návrhárku stvárnila ďalšia výrazná žena, herečka Katharine Hepburn. Coco Chanel zomrela v roku 1971 vo svojom byte v hoteli Ritz.

Po dekáde stagnácie sa nesmrteľnej značky Chanel ujal známy návrhár Karl Lagerfeld. Začal ju úspešne rozvíjať a pracoval na tom, aby zaujal aj mladšie publikum. Lagerfeld je stále hlavným kreatívnym riaditeľom House of Chanel. Po celom svete sa nachádza 120 predajní Chanel a produkty značky ponúkajú tí najprestížnejší predajcovia. Spoločnosť je vo vlastníctve rodiny Wertheimer a má v súčasnosti hodnotu približne 7 miliárd dolárov. Svoje modely dodnes stavia na jednoduchosti a komforte.