Hans Zimmer, kráľ filmových soundtrackov
Hans Zimmer v súčasnosti patrí k najuznávanejším skladateľom filmovej hudby. Aj keď ľudia možno nepoznajú jeho meno, zaručene počuli jeho hudbu.
Jeho hudbu nájdete napr. vo filmoch Gladiátor, Piráti z Karibiku či Interstellar. Hans Zimmer má na konte 1 Oscara (9 nominácií), 2 Zlaté glóbusy (12 nominácií) a 8 nominácií na cenu BAFTA. Svoju lásku k hudbe začal pestovať už ako šesťročný hrou na klavíri a syntetizátore.
Detstvo venoval svojím dvom najväčším vášňam – hudbe a technológiám. Ku kompozícii sa však dostal relatívne neskoro. Čakal kým technológia bude dostatočne sofistikovaná, aby mu umožnila zrealizovať jeho predstavu o veľkoleposti skladby, ktorú si vysníval. Už koncom 70-tych rokov prepisoval noty do kódov. O počítačoch tvrdí, že sú hudobným nástrojom našej doby, ako boli husle v dobe Mozarta.
Symfonický Monk
Svojím prístupom ku kompozícii a spoluprácou s hudobnými virtuózmi však dokazuje, že živý a autentický zvuk je pre neho nenahraditeľný a až s ním dokáže pomocou technológií vytvoriť majstrovské dielo. Aj napriek tomu, že má vo svojom štúdiu v Santa Monice k dispozícii nespočetné množstvo hudobných vzoriek, softvérov na ich spracovanie a pomocou pohybu myši by vedel napodobniť celý orchester, pri kompozícii uprednostňuje prácu so „živými“ muzikantmi a hudobnými telesami. Nesnaží sa im vštepiť vlastnú predstavu, ako by mala skladba vyzerať, ide mu skôr o to, vyvolať v nich emócie, ktoré cíti on sám.
Keby malo byť všetko počítačové, stratil by sa jedinečný emocionálny zážitok, ktorý sa dá dosiahnuť iba počúvaním a pozorovaním živého vystúpenia hudobníkov. Zmixované hudobné vzorky sú síce bezchybné, no práve to im uberá na originalite a určitej surovosti. To, že môžeme zájsť do filharmónie vychutnať si pôžitok zo živého orchestrálneho vystúpenia Hans pokladá za neoceniteľné. Sám je v tomto smere vyhláseným odborníkom. Povie vám na požiadanie, ktorý kto je dirigent, skladateľ, ktorý orchester hrá, kde, a dokonca aké mikrofóny používajú. ,,Prvá a posledná vec, na ktorú myslím, je hudba. Som ako Monk. Nevidím veľa denného svetla. Chodím von s muzikantmi a režisérmi a snažím sa investovať do hudby čo najväčšiu časť svojho života.’’
Skladateľ soundtrackov musí mať cit nielen pre hudbu, ale aj pre vizuál a schopnosť ich patrične skombinovať. Vo filmovej brandži sa tomu hovorí „spotting“, kedy režisér spoločne so skladateľom vyberajú hudbu k jednotlivým scénam. O Zimmerovi sa traduje, že je najlepší „spotter“ vôbec. Má nos na to vytvoriť kombináciu obrazu a zvuku, ktorá v divákovi zarezonuje.
Zrodenie veľkolepého soundtracku
Výnimočné veci nevznikajú bežným spôsobom, a to platí aj pri komponovaní podľa Hansa Zimmera. Ústredná melódia utópického sci-fi Christophera Nolana, Interstellar, sa zrodila dva roky predtým ako samotný film. Celé to začalo záhadným listom, ktorý poslal Nolan Zimmerovi. List bol napísaný na písacom stroji a obsahoval spomienky na ich spoločné rozhovory, ktoré viedli aj so svojimi rodinami. Zimmer bol priam posadnutý „zadaním“ a raz v noci zložil krátku 4-minútovú skladbu pre harmónium o tom, čo to znamená byť otcom. Nolan to komentoval slovami: ,,Našiel som srdce svojho príbehu,“ a až potom Zimmerovi vyrozprával neuveriteľný príbeh otca, cestujúceho vesmírom, čeliac neúprosnej časovej relativite, ktorú vo filme zhmotnil natoľko, že ak Einsteinovu časovú relativitu divák nepochopil na fyzike, tu ju pocítil na vlastnej koži. Hans tvrdí, že ho najviac desí vo svojej hudbe odhaliť srdce. My ostávame v nemom úžase, s akou gráciou pri Interstellari dokázal svoj strach prekonať.
Nevšedný zrod má za sebou aj hudba k filmu Temný rytier sa vracia. Punkový Bane opus sa Hansovi raz v noci prisnil. Po tomto živom sne Zimmer prišiel do štúdia Warner Bros so slovami: ,,Mám ideu, no neviem, či bude fungovať. Dôverujete mi natoľko, že ma necháte prenajať si na pár dní orchester v Londýne a keď to nesplní predstavy, nebudete mi vyčítať, že som minul polovicu rozpočtu?“ Tvorcovia mu na to prikývli a Hans opäť raz zabil klinec po hlavičke. Dal viac ako 100-člennému orchestru noty a priestor na sebarealizáciu. Bol zvedavý, čo s nimi dokážu urobiť. Skladateľ túto skúsenosť komentuje s úsmevom: ,,Pýtate sa, či sa dá džemovať so sto ľuďmi v miestnosti?“ A takto soundtrack k Temnému rytierovi, ktorým opäť posunul hranice. Hans sa snažil vytvoriť niečo tak provokatívne, aby to určitá skupina divákov mohla priam neznášať, ako aj hlavnú postavu sociopatického Jokera.
Možno ste si nikdy nevšimli, že ústredná pieseň ďalšej Nolanovej kultovky Počiatok má korene vo francúzskom šanzóne. Zimmer použil inšpiráciu z piesne Edit Piaf, ktorá vznikla na sklonku jej kariéri, Non, je ne regrette rien. Jedinečný zvuk vyvolal hrou na trubku do tela klavíra s nohou na pedále.
Filmová hudba mimo plátna kín
Hansovi sa už roky darí to, o čom mnohí filmoví skladatelia môžu len snívať. Miešanie štýlov a experimentovanie so zvukom z neho robia génia. Jeho soundtracky sú tak silné, že začnú žiť svojím životom aj mimo filmového plátna. To dokazuje aj úspech „Hans Zimmer Live on Tour“, ktorá začala v apríli 2016 v Londýne. So svojou šou precestoval svet s viac ako 70 hudobníkmi, vrátane 20-člennej štúdiovej kapely, orchestrom, zborom a mnohými talentovanými spevákmi. Vystúpenia boli silné nielen zvukovo, ale boli aj pastvou pre oči. S vizuálnym spracovaním mu pomáhal svetelný dizajnér Marco Brickman, ktorý spolupracoval napríklad s Pink Floyd, Barbarou Streisand a navrhol svetelnú kompozíciu na Empire State Building. „Koncertná šnúra“ zožala v Európe taký úspech, že si ju hneď dvakrát za sebou zopakoval. Na otázku, prečo sa rozhodol vyraziť so svojou hudbou na turné, Hans reagoval: ,,Chcel som vidieť, či moja hudba dokáže „stáť“ sama za sebou. To je impozantné pre každú kompozíciu, tobôž filmovú.“ Asi nebude prekvapením, že to dokázala s gráciou a potleskom. Na Zimmerove turné sa hrnuli davy fanúšikov aj napriek tomu, že sa nejedná o klasický koncertný zážitok. Soundtrack k Temnému rytierovi je arytmický a miestami až neznesiteľný, no aj v tom vidí Hans krásu: ,,Ponorili sme sa do hĺbky, čo v ľuďoch vyvolalo okamžitú emocionálnu odpoveď. Hudba sa dostáva do nervových zakončení a môže spôsobiť aj šialenstvo.“
V Bratislave odohral Hans Zimmer dve vystúpenia. Prvé na štadióne Ondreja Nepelu v 2016 a iba jemne upravenú verziu v roku 2017. Slovenským divákom predviedol prvotriedny 3-hodinový zážitok plný najväčších filmových soundtrackov prispôsobených živému vystúpeniu. Bolo plné Hansových sólo vstupov na klavíri, bassgitare dokonca na bendže, krásne huslistky a violončelistka hrajúca postojačky, veľa sa tancovalo a spievalo. V prvej časti performance zazneli jeho najslávnejšie soundtracky z filmov Gladiátor, Piráti z Karibiku, Leví Kráľ a veľa ďalších. Potom prišli na rad temnejšie, symfonickejšie melódie Interstellaru, Temného rytiera či Počiatku. Koncert u nás bol pre Hansa špeciálny v tom, že práve na Slovensku našiel inšpiráciu k Soundtracku do filmu Sherlock Holmes – Hra tieňov. Počul vystúpenie Sendreiovcov z Kokavy nad Rimavicou, a natoľko ho inšpirovali, že ich pozval na nahrávanie. Po skladbe im vrelo poďakoval a pridal aj zopár slovenských slovíčok, čo publikum veľmi potešilo. Najbližšie vystúpenia plánuje Hans vo svojom rodnom Nemecku.
Keď pracuje na projekte, doslova sa presťahuje do svojho Remote Control Studio v Californii, a to v akom štádiu sa nachádza, prezrádza dĺžka jeho brady. Proces kompozície Hans opisuje slovami: ,,Strach, panika, nápad, prokrastinácia, konverzácia, intenzívnejšia konverzácia s režisérom a kameramanom, čítanie enormného počtu kníh, viac pokrastinácie, viac strachu a viac deadlinov, až pokým mi niekto nevytrhne soundtrack z rúk s tým, že je hotový.’’
Na Hollywoodskom chodníku slávi leží od roku 2010 jeho hviezda. Venoval ju svojej publicistke a priateľke Ronni Chasen, ktorú zastrelili v Beverly Hills mesiac predtým.
Autor: Martina Ditrichová
Fotografie: dreamstime.com
Značky: hans zimmer
Top comments