Zlý novinársky sen
Mal som sen. Poslali mi zmluvu z renomovanej (takže zahraničnej) agentúry a ako prvý džob chceli, aby som im poslal report o slovenskej vládnej kríze. Som v štádiu, že sa v spánku už nepomočujem, ale zároveň ma to už čaká. Ale ten čas sa po prijatí tejto objednávky začal krátiť.
Mám konferenčný hovor s novým šéfom.
„Who is Andrej Danko?“.
„Právnik, lawyer“ – odpovedám. Pochopil som, skúšal ma z angličtiny. V zásade ale šéf, syn imigrantov – emigrantov vyrastal na slovenskej rozprávke Danka a Janka. Ako dyslektik to pochopil ako Danko a Janko (Slota).
„A kde vzal capital?“ – spýtal sa. „V Slaviacapital“ – odpovedám, nech dá pokoj. „Ale predsa, je tam taký kvietok, kvietik, má plné gučíky peňazí, tak sa rozhodli podnikať v politike“ – hrám insidera. „Aha“ – povie šéf.
„A aké sú jeho next steps?“.
„No, najskôr bol na dovolenke s frajerkou, potom urobil tlačovku, povedal, že ide na ďalšiu dovolenku so synmi, vraj sa rozhodne ako ďalej a teraz zakázal ministrom účasť na vláde“ – hovorím.
„Aha, má rukojemníkov“ – hovorí šéf. „A u vás sa s rukojemníkmi vyjednáva?“ – pýta sa s klesajúcim záujmom o tému. Cítim to, prichádzam o džob. „Nie, on nie je terorista, on je koaličný partner“ – a tým definitívne strácam pôdu pod nohami.
„O. K. A čo na to premiér?“ – dodá zo zdvorilosti šéf. „Vyjednáva“ – a som v prdeli.
Fico, Danko a Bugár majú svoj džob, ja som sa zobudil mokrý a (zatiaľ) nepomočený. A spomenul som si na vtip, ktorý rád opakujem tým, ktorí sú nepoučiteľní.
Stretnú sa dvaja novinári. „Počúvaj, nerozumiem tomu, čo sa stalo v slovenskej vláde“. „Ja ti to vysvetlím, hovorí druhý“. „O.K. vysvetliť, to viem ja aj, len tomu nerozumiem“.
Top comments