Zachráni Trump svet proti svojej vôli?

Neoliberálni prívrženci voľného obchodu už najmenej tri desaťročia skloňujú vo všetkých pádoch dve zaklínadlá: „Odstráňme clá voči zahraničnej konkurencii a zrušme/znížme subvencovanie vlastných podnikateľov, najmä v poľnohospodárstve. Iba tak sa voľný obchod rozvinie globálne. V prospech nás všetkých.“

Trump

Tieto zásady však nedodržiavali a nedodržujú najmä tie štáty, ktoré ich najviac hlásali. Najviac škody narobili subvencie farmárom v rozvinutých (bohatých) krajinách. Štátom dotované produkty farmárov (i výrobcov potravín) zničili počas ostatných troch desaťročí existenciu miliónov drobných farmárov v rozvojovom svete… V Strednej a Južnej Amerike, v Afrike, ale veru aj stredovýchodnej Európe.

Neviditeľná ruka trhu ani v tomto prípade nedokázala voľný trh ubrániť. Ba zdá sa, že nezabráni ani rozpútaniu globálnej obchodnej vojny, ktorú pripravuje Donald Trump. Najprv zvýšil iba clá na čínske chladničky a solárne batérie. Minulý týždeň už aj clá na oceľ a hliník. V prvom prípade poškodil najmä Číňanov, v druhom aj Európu a perspektívne aj vlastných výrobcov. V USA zdražejú všetky výrobky spoliehajúce sa na tento dovoz. Čína už zvažuje najúčinnejšiu odvetu.

A čo na to Európa?

V Európskej komisii predbežne zvažujú uvalenie ciel na  americké pomarančové džúsy, kukuričnú whisky Bourbon a kultové motocykle Harley Davidson. Pascal Lamy, generálny tajomník Svetovej obchodnej organizácie (WTO) sa však tvári, akoby sa nechumelilo: „Svetový obchod je čoraz slobodnejší. Znižujú sa clá na služby. Obrat svetového obchodu sa zvyšuje. Napriek niektorým brzdám…“

Trump

Lamy za najvážnejšie prekážky voči voľnému obchodu považuje zákony na ochranu konzumentov. Vlastne ani nie konzumentov: podľa Lamyho sú tvorcami týchto zákonov lobisti podnikateľov. Tých podnikateľov, ktorí sa rizika na voľnom trhu boja. Preto žiadajú od svojich vlád ochranu.

Trump je, podľa Lamyho, psom, ktorý breše, ale nehryzie. Aj keď menoval za komisára pre obchod istého Lighthizera, ktorý sa inšpiruje starovekom. Pred tridsiatimi rokmi sa zviditeľnil obvinením Japonska z toho, že umelo znižuje ceny svojej ocele. Tento človek neznáša WTO. Podľa neho bol raj nad zemi za Reagana. V čase, keď ešte neplatila NAFTA, dohoda o voľnom obchode medzi USA, Kanadou a Mexikom. Trumpa naučil dookola omieľať vetu: „Musíme zvýšiť clá na tovary zo zahraničia, aby sme vyrovnali naše straty.“

Lamyho však rovnako ako zvyšovanie ciel v Amerike znepokojuje revanš Európy. Spomína výrok Merkelovej: „Zariadim, aby  v Berlíne nebehalo viac Chevroletov, ako vo Washingtone Mercedesov.“ Lamy taký postoj považuje za nezmyselný. Pripomína, že medzinárodná deľba práce je mimoriadne výhodná. Každý ponúka na trhu to, v čom je najlepší.

O tom kto, čo, komu a za koľko, by mal rozhodovať trh. Nie politici. Nemci nad Chevroletmi ohŕňajú nos. Amíci mercedesy kupujú vo veľkom. Najmä v metropolách. V staroveku o cenách tovarov rozhodovali panovníci. Vlastnoručne podpisovali dohody. Podľa Lamyho Trump zmýšľa rovnako ako faraóni. Verí však, že  poradcovia mu tento megalomanský blud vyhovoria. Zdá sa, že Trump na okamžitom zrušení dohody NAFTA už nenástojí.

Trump robí čoraz viac chýb

Nazdáva sa vari, že práčky a solárne panely predstavujú vrchol techniky? Že Amíci ich budú vyrábať výhodnejšie ako Japonci a Číňania? Nebudú. Lamy však upozorňuje, že ani Čína zatiaľ nie je bohvieako otvorenou spoločnosťou. Je však otvorenejšia ako ostatné rozvíjajúce sa krajiny.

Je však Čína ešte vždy rozvíjajúcou sa krajinou? Podľa Amíkov je Čína bohatou krajinou, v ktorej živorí veľa bedárov. Číňania si myslia, že obývajú chudobnú krajinu, ktorá má veľa zbohatlíkov.

Trump

Aj Číňania svoj export subvencujú. A investujú na všetkých kontinentoch. Z roka na rok ovládajú viac firiem. Svoj trh však žiarlivo chránia. (Najmä pokiaľ ide o verejný sektor.) Zatiaľ neuverili, že by neviditeľná ruka trhu (bez tých obmedzení) pracovala v ich prospech.

Lamy priznáva, že WTO počas ostatných desaťročí síce uľahčilo prístup na trh (najmä tlakom na znižovanie ciel) pre všetkých, ale nad subvenciami nadobro stratila kontrolu.

Trump vyrubovaním ciel voči Číňanom skôr či neskôr poškodí najmä americké hospodárstvo. Lamy varuje: ak zvýši o 40% clá na iPhony z Číny, americké hospodárstvo na to doplatí štyrikrát viac ako čínske. Ibaže: tento typ myslenia už dávnejšie vyšiel v Amerike z módy. Život v čoraz väčšej miere ovplyvňuje strategické, dokonca militaristické myslenie. Dokazuje to najmä zvýšenie ciel na oceľ a alumínium. Platí: ak nie sú oceľ a železo v našich rukách, ako môžeme viesť vojnu?

Napriek všetkému je dnes európsky trh ešte vždy väčší ako americký, či čínsky. Čo si však  Európa počne vo svete zvyšujúcich sa ciel a subvencií?

Európa by mala viesť dialóg

Na obe strany. Vo WTO hovoriť s tými, ktorí chcú, aby Amerika vo WTO zotrvala. A Američanom vysvetliť, že dodržiavanie pravidiel aj im prinesie osoh. Ak neuspeje, Amíci systém voľného obchodu nadobro rozvrátia.

Podľa Lamyho robia poprední európski politici čo môžu: momentálne upresňujú spoločný postup voči priamym investíciám zo zahraničia. Z iniciatívy Francúzska a Nemecka. Ostatných pätnásť štátov eurozóny však tento silný dvojzáprah nepodporuje.

Ďalší klin, ktorý by mohol Európu rozdeliť. Číňania a Amíci majú na  malé štáty Európy čoraz väčší vplyv. Hovoria im: budeme u vás investovať, keď nás podporíte v Bruseli. Lamy sa tejto plazivej subverzie obáva. Dlhé roky pôsobil v hlavnom meste Európy vo funkcii komisára pre obchod.

Najhoršie je, že dôveru voči voľnému obchodu strácajú aj prostí Európania. S dôsledkom: proeurópska agenda je pre politikov (najmä pred voľbami) čoraz riskantnejšia. Rastie nedôvera voči všetkému, čo prichádza spoza hraníc. Lamy pripomína „geniálny“ výrok George W. Busha, ktorý zľudovel: „Problém dovozu je v tom, že prichádza zo zahraničia.“

Je čoraz zrejmejšie, že voľný obchod najviac podporujú tie štáty, kde sa ešte nerozpadli sociálne istoty. Lamy: „Sme  svedkami toho, že pracovné príležitosti sa premiestňujú, nároky na rekvalifikáciu sa zvyšujú, zamestnanie je čoraz neistejšie a vzdelávacie i penzijné systémy sa dostávajú pod čoraz väčší tlak.“

V Amerike i vo Veľkej Británii sa počas ostatných desaťročí podarilo sociálny štát do takej miery rozložiť, že  sa z tohto podhubia zrodili Trump i brexit.

Svetom sa potuluje strašidlo protekcionizmu. Bohaté štáty svojich výrobcov subvencujú i chránia. Američania svetovú obchodnú organizáciu nechránia, lebo už neslúži ich záujmom. Podľa Lamyho by mali Európania budovať aliancie: s Brazíliou, Indonéziou, Japonskom, Švajčiarskom, Nórskom, s Austráliou či Južnou Kóreou. Všetky tieto krajiny uprednostňujú zlatú, strednú cestu. Všetci doplatia na to, že USA destabilizujú WTO. Preto by mali Amíkom povedať: „Máme plán B… WTO bez Ameriky. Pán Trump! Spamätajte sa! Skôr ako sa rozhodnete rozbiť WTO! Pretože keď Amerika vo WTO nebude, doplatíte na to najviac.

Záverom

Po dopísaní tohto článku som sa stretol s nezávislým (možno jediným) slovenským futurológom – Ivanom Klincom. Prekvapil ma. Tento v minulosti skôr ľavicovo zmýšľajúci vedec vyhlásil: „Trump môže zachrániť svet! Ako? Tým, že pribrzdí globalizáciu. Tým, že zastaví, alebo pribrzdí nezmyselný rast, obmedzí plytvanie i čerpanie zdrojov.  Tých obnoviteľných i tých druhých. Tým, že svet, možno aj proti jeho vôli, začne riešiť globálne problémy spoločne. Nie každý na svojom kolene. Nuž neviem…! Načrtol mi vari dozrievajúcu agendu novej európskej ľavice? Možno budem múdrejší po rozhovore s Ivanom Klincom. Ak naň pristúpi…

(Hlavné zdroje Gazeta Wyborcza a die Zeit)

Zdroj foto: dreamstime.com

Zďielať:
pošli na vybrali.sme.sk

Značky: ,

Súvisiace články
Vitajte!