Môžeme si za to sami, hovorí americký vedec o pandémii koronavírusu. Poukazuje na obchod so zvieratami
Za pandémiu ochorenia covid-19 môže rozsiahly nelegálny obchod s voľne žijúcimi zvieratami a prílišné prenikanie človeka do prírody. Tvrdí to (nielen) popredný americký vedec Thomas Lovejoy a dodáva: „Toto nie je pomsta prírody. Urobili sme si to sami,“ napísal britský spravodajský server The Guardian.
Vedci objavujú dva až štyri nové vírusy ročne, ktoré vznikajú v dôsledku ľudského prenikania do sveta prírody. A ktorýkoľvek z týchto vírusov sa podľa Lovejoya môže zmeniť na pandémiu.
„Táto pandémia je následkom nášho vytrvalého a neprimeraného prenikania do prírody a rozsiahlych trhov s voľne žijúcimi zvieratami v južnej Ázii a v Afrike. Bolo jen otázkou času, kým sa stane niečo podobné,“ uviedol Lovejoy, ktorý v 80. rokoch 20. storočia vytvoril termín „biologická diverzita“. V súčasnosti prednáša ekológiu na Univerzite George Masona v USA.
Jeho tvrdenia potvrdzuje aj nedávna štúdia vedcov z USA a Austrálie, ktorá dospela k záverom, že poľovníctvo, poľnohospodárstvo a globálny pohyb ľudí do miest viedli k masívnemu poklesu biodiverzity a zvýšili riziko nebezpečenstva rozšírenia vírusov ako Covid-19 zo zvierat na ľudí.
V Ázii a v Afrike sú bežné trhy zaisťujúce potravu miliónom ľudí, kde sa predávajú živé zvieratá – z chovov, aj voľne žijúce – spoločne s čerstvým ovocím, zeleninou a rybami, často vo veľmi nehygienických podmienkach. Predpokladá sa, že podobný trh v čínskom Wu-chane, kde sa predávali živé zvieratá vrátane líšok, krýs, veveričiek, vlčích mláďat aj mlokov, bol zdrojom nákazy koronavírusom. Čínska vláda sa v reakcii na prepuknutie choroby Covid-19 nedávno rozhodla zakázať lov, obchodovanie, transport, distribúciu a konzumáciu voľne žijúcich živočíchov. Úplné zákazy obchodovania s divokými zvieratami sú významné pri zabránení prenosu zoonóz, odborníci sa však obávajú, že môžu posilniť čierny trh, s ktorým sa bude dať iba ťažko vysporiadať. Navyše je tu aj ďalšia stránka problému. Ako hovoria viacerí predstavitelia afrických ekologických organizácií, zákaz obchodu so zvieratami žijúcimi vo voľnej prírode poškodí živobytie ľudí, pretože pre mnohé chudobné vidiecke komunity žijúce v odľahlom buši ide o jeden z mála zdrojov potravy. Pandémia v tomto roku bude podľa Svetového ekonomického fóra globálnu ekonomiku stáť bilión dolárov. Najtvrdší dopad bude mať na najzraniteľnejšie komunity – v Afrike môže viesť k strate až takmer polovice všetkých pracovných miest.
Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb odhaduje, že zo zvierat sa prenášajú tri štvrtiny nových chorôb postihujúcich ľudí. Spolu s expanziou civilizácie, výstavbou ciest a tovární, rozširovaním poľnohospodárskej pôdy, ničíme prirodzený priestor divých zvierat a zaháňame ich bližšie k ľudským obydliam. Práve to podľa niektorých vedcov zvyšuje pravdepodobnosť prenosu chorôb na človeka.
Situáciu ešte zhoršuje samotná klimatická zmena, ktorá premieňa ekosystémy, vyháňa živočíchov z ich prirodzeného prostredia, vytvára tropické podmienky na miestach, kde vládli miernejšia klimatické pomery. Teplejšie, vlhšie a premenlivejšie prostredie umožňuje ľahší prenos chorôb ako malária, žltá horúčka či lymská borelióza.
Ďalším faktorom je konzumácia mäsa, kvôli ktorej je celosvetovo utratených 80 miliárd zvierat. Väčšina dobytka pochádza z priemyselných chovov, v USA je to 99% , celosvetovo 74 %. V praxi to znamená, že tisíce zvierat musia žiť natesnané v desivých podmienkach, ideálnych na inkubáciu a prenos vírusov, ktoré sa s každým prenosom stávajú agresívnejšími. Zvieratá sú na priemyselných farmách dopované antibiotikami (podávajú sa im ako liečba ale aj preventívne na zrýchlenie rastu) a ich nadužívanie tak z fariem vytvára epicentrá nových, na antibiotiká rezistentných baktérií, ktoré sú ďalšou možnosťou nákaz. Utrpenie zvierat tak môže viesť k poškodeniu ľudí. Ak už nie silnejší etický dôvod, aspoň vlastný pud sebazáchovy by nás mal viesť k lepšiemu zaobchádzaniu so zvieratami.
V dôsledku zvyšujúceho sa chovu hospodárskych zvierat dochádza podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) za ostatných 5 rokov k zdvojnásobeniu emisií uhlíkových plynov v poľnohospodárstve. Metán, ktorý vyprodukuje 80 miliardové globálne stádo, tvorí asi 40 % poľnohospodárskych emisií, pričom jeho následky sú 25-krát významnejšie ako tie oxidu uhličitého.
So zvyšujúcim sa dopytom po mäse pokračuje aj odlesňovanie. Vďaka tomu sa problém skleníkových plynov zvýrazňuje. Každých 18 sekúnd zmizne kvôli chovu dobytka jeden hektár lesa. Len na produkciu hovädzieho mäsa sa spotrebuje až 8 % vody na svete, toto odvetvie je zároveň najväčším znečisťovateľom vody a pôdy. Ak by sme len 40 % pôdy, ktorú dnes využívame na pestovanie krmiva pre dobytok, využili na pestovanie plodín priamo pre ľudí, dokázali by sme nakŕmiť až deväť miliárd ľudí, nielen tých 7,5 miliardy, koľko je nás dnes. Varovania o deštruktívnom charaktere poľnohospodárstva sú prehliadané. Dôvodom je zrejme citlivosť ľudí, čo sa týka jedla, ich výberu a návykov. Tento problém totiž vyrieši len zníženie spotreby živočíšnych produktov. Zmeniť stravovacie návyky, jesť menej mäsa a živočíšnych produktov, je niečo celkom konkrétne, čím môže každý prispieť k zlepšeniu stavu nášho sveta.
Skutočnou tragédiou teda nie je to, za čo môže Čína, ale čo sme spôsobili planéte my všetci. A iba všetci spoločne to môžeme zmeniť.
Zdroj: The Guardian, Euractiv
Foto: freepik.com/
Značky: zvieratá, covid
Top comments