Samoútok Lunterovcov

Čo sa pred dvoma rokmi vlastne stalo? Konkrétny 43-ročný obyvateľ Banskej Bystrice zjedol cícerovú nátierku, prišlo mu zle. Priateľ ho odviezol do Rooseweltovej nemocnice a tam mu diagnostikovali otravu botulotoxínom. Celkom 50 dní bol v kóme, neskôr na pľúcnej ventilácii. Hospitalizovaný bol 78 dní a liečba stála viac ako 15 tisíc eur, len sérum stálo vyše 8 600 eur. Dnes je na základe diagnózy banskobystrických lekárov a riadneho uznania Sociálnej poisťovne 55-percentným invalidom.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) so sídlom v Banskej Bystrici odobral vzorku z črievka, ktoré matka, vtedy už pacienta, odložila do igelitovej tašky určenej na separovaný odpad. Bola tam ešte jedna plastová PET fľaša. Tak vznikli hneď dve nepravdivé legendy, ktorých autorov sa dnes už nedá vypátrať. Vraj nátierku zjedol bezdomovec, ktorý ju dostal od charity. Druhá, vytiahli ju z odpadkov.

No, keby aj. Clostridium Botulinum typ A sa u nás voľne nevyskytuje. Je produktom chyby pri konzervovaní. Už spomínaný úrad vydal tlačovú správu, kde informoval o svojom náleze a o krokoch, ktoré sú v takýchto prípadoch nevyhnutné.

Ešte v decembri 2015 uverejnil Denník N rozhovor s Jánom Lunterom (v utorok 22. decembra 2015) v ktorom šéf  a majiteľ firmy Alfa – Bio povedal: „Spätne to hodnotíme, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici nepostupoval profesionálne, vyhodnocoval vzorku, hoci na to nemal certifikáciu a tak šíril poplašnú správu“.

Nuž Úrad verejného zdravotníctva má certifikovaný systém manažérstva kvality, dá sa nájsť na jeho stránke tu .

Ján Lunter ďalej pokračoval: „Sme členmi EÚ, ak Slovensko nemá potrebné pracovisko, mohli ho poslať napríklad do Česka“. I stalo sa. Aj keď nie do Čiech.

Správnosť vyhodnotenia vzorky nakoniec potvrdil Robert Koch Institut, Berlin. Tam zistili, že sa im do rúk dostal pre Európu netypický subtyp A3 . Zistili 99, 9 percentnú zhodu s kmeňom izolovaným v roku 1922 v Loch Maree (Škótsko). Kmeň zaevidovali a vložili do medzinárodnej databázy GenBank. Dostal meno „Banska Bystrica BoNT/A3“. Viac nájde na stránke National Center for Biotechnology Information.

V máji tohto roku bola v Banskej Bystrici konferencia Alimentárny botulizmus – staronová výzva pre verejné zdravotníctvo. Experti potvrdili, že baktéria pre ktorú ochorel muž na botulizmus sa na Slovensku nevyskytuje, ale obsahuje ho 67 percent argentínskej pôdy. A odtiaľ  (český) dodávateľ doviezol cícer.

Vzápätí bolo zverejnené stanovisko podpísané výkonným riaditeľom Alfa – Bio Jurajom Lunterom: RÚVZ BB vydal tlačovú správu, v ktorej opäť otvoril kauzu cícerová nátierka, tlačová správa však len interpretuje už doteraz známe fakty z roku 2015. Tieto vyjadrenia neberieme na ľahkú váhu, pretože bezpečnosť našich produktov je pre nás prioritou. Úrad verejného zdravotníctva SR už 12. novembra 2015 potvrdil, že všetky laboratórne výsledky originálnych balení cícerovej nátierky boli zdravotne bezpečné. Všetky informácie, ktoré spomína RÚVZ BB, sa týkali rozboru jedinej vzorky zo zvyškov obalov nájdených v odpadkoch, ktoré považujeme za irelevantné. Hoci sme už túto kauzu považovali za uzatvorenú, po opätovnej zavádzajúcej komunikácii úradu zvážime voči nemu právne kroky. Stanovisko zverejnila Tlačová agentúra SR.

Juraj Lunter niektoré fakty interpretuje voľne.  Potvrdil to aj článok v odbornom vedeckom časopise Eurosurveillance, ktorý je odborným časopisom zameraným na epidemiológiu, dohľad, prevenciu a kontrolu prenosných ochorení. Nie je možné si v ňom priestor kúpiť, ani zaplatiť si autorov. Preklad  tohto článku so súvislosťami bol publikovaný aj na stránke banskobystrického Regionálneho úradu verjejného zdravotníctva od autorov Maďarová, Dorner, Avdičová, Donáth, Klement.

Pred uverejnením texty prechádzajú prísnym recenzným posudzovaním. Zaoberá sa aj polemikou súvisiacou s testovaním neotvorených balení cícerovej nátierky rovnakej šarže s negatívnym výsledkom. Podľa autorov je takáto situácia pri komerčne vyrábaných produktoch bežným javom.

Stalo sa to aj pri ďalších troch prípadoch alimentárneho botulizmu v Európe v roku 2011. Kmene C. botulinum a BoNT boli identifikovateľné len z jedného alebo dvoch otvorených pohárov z domácností, ale nie z neotvorených balení produktov tej istej šarže. Pritom bolo testovaných 60 alebo 900 resp. 1836 balení.

Podľa zistení odborníkov u nás aj v zahraničí sa stala chyba, chyba ktorá sa stáva raz za 100 rokov (áno, Loch Maree, 1922) a doplatil na ňu jeden človek.  V rozhovore s Richardom Filipkom pre týždenník Život Ján Lunter (5. októbra 2015) povedal: „Každá aktivita, ktorú v živote robíte, prináša aj nejaké negatíva. Keď vyrábame potraviny, je prirodzené, že za 25 rokov môžu nejaké podozrenia vzniknúť. Musíme sa s tým popasovať. Nebezpečenstvo sa nedá úplne vylúčiť, dá sa minimalizovať. Správnym výrobným postupom, prísnou kontrolou. Po tejto afére je náš kvalitár spokojný, lebo proces bol preverený reálnym útokom“.

Nuž, bol to taký samoútok.

Príbeh Lunterovej firmy v slovenských médiách: