Ruské prezidentské voľby očami svetových i domácich médií
V Ruskej federácii sa včera 18. marca o 21. hodine (Kaliningrad) moskovského času zatvorili dvere posledných volebných okrskov z celkového počtu viac ako 97 tisíc. Vzhľadom na rozlohu krajiny boli okrsky na Ďalekom Východe zatvorené aj o 10 – 9 – 8 hodín skôr ako na opačnej strane krajiny.
Rusi si mohli vybrať z ôsmich kandidátov. Podľa slov predsedníčky Centrálnej volebnej komisie RF Elly Pamfilovej prezidentské voľby v Rusku sledovalo asi 15 tisíc novinárov z viac ako 3 tisíc médií. 99 z nich bolo zo zahraničia a priamo tu na mieste “činu” pre nich pracovalo takmer 3 000 novinárov. Celkový počet voličov bol 108,7 milióna, z ktorých 1,5 milióna hlasovalo za hranicami Ruska.
Centrálna volebná komisia (CIK – Centraľnaja izbirateľnaja komissija) spočítala 99% hlasov. Pri volebnej účasti 67 percent vyhral Vladimír Putin – 76,7% – to je viac ako 55 miliónov voličov. Za ním s priepastným odstupom kandidát komunistov Pavel Grudinin – 12%, potom veterán a „večný“ kandidát Vladimír Žirinovský – 5,7%. Opozičná kandidátka Xenija Sobčak len nepatrných 1,7%, ostatní ešte menej.
Tu sú prvé reakcie zahraničných a ruských médií
Denník Sobesednik: Prvýkrát Putinovi odovzdalo svoj hlas viac ako 50 miliónov voličov. (v r. 2000 to bolo 39,7 mil. (52,9%), v r. 2004 – 49,6 (71,31%), v r. 2012 – 45,6 (63,6%).
Le Monde: Opätovne zvolený prezident sa v nedeľu večer na krátko objavil na scéne, v blízkosti Kremľa, aby oslávil štyri roky pripojenia Krymu. Stručne poďakoval svojim podporovateľom. „Ide sa pracovať“ povedal.
The New York Times: Čísla sú pre 65-ročného Putina dostatočne vysoké, aby udržal silný mandát na ďalšie šesťročné obdobie, ktoré by podľa súčasných zákonov malo byť jeho posledným.
The Wall Street Journal: Po 18-tich rokoch vo funkcii Putin začne realizovať nový šesťročný mandát v čase prudko sa zhoršujúcich vzťahov so západnými protivníkmi, ktorí ho obviňujú z vojenskej avantúry na Ukrajine, v Sýrii a atentátu v Británii.
Die Welt: Voliči odhlasovali Putinovi ďalší termín v jeho polodiktatúre. Rusi boli úspešne zmobilizovaní vojnovou rétorikou a strachom z vojny. Voľby ako fraška sú stále lepšie ako žiadne voľby. Cár hlasoval, voliči sa pripojili a podľa jeho požiadavky mu dali 70% hlasov. Ozajstné alternatívy sa ani nepripustili a boli buď iba z polovice vážne, ako v prípade Xenie Sobčak, čo pripustila aj ona, alebo ako v prípade s Navaľnym, vyradené z hry.
The Guardian: Putinov štvrtý mandát ho necháva vládnuť až do roku 2024, čím sa stane prvým vodcom Kremľa od čias Josifa Stalina, ktorý bude pri moci viac ako dve desaťročia.
Denník Vedomosti: Líder LDPR (Liberálna demokratická strana/Liberaľno-demokratičeskaja partija) Žirinovský si mysli, že prezidentské voľby v roku 2018 boli v Rusku posledné. Predpovedá, že krajina sa vyberie čínskou cestou, kde predseda predseda Si Ťin-pchingn nedávno získal prakticky doživotný mandát.
Rossijskaja gazeta: Technické zabezpečenie volieb sa stalo zvláštnosťou prezidentskej kampane. Video prenos zo všetkých volebných okrskov v režime online sledovalo približne 1,5 milióna používateľov.
Značky: Putin, Rusko, voľby
Top comments