Robert Fico Štvrtý

Ešte pred dvoma týždňami bolo nepredstaviteľné, že do parlamentných lavíc vedľa seba zasadnú aj trojnásobný premiér Robert Fico aj “najlepší minister vnútra v dejinách” Robert Kaliňák a nahradia ich Peter Pellegrini a Tomáš Drucker. Stalo sa. Najmä premiéra dobehla karma. Môžeme oslavovať? Ťažko.

Pred týždňom som ako fantasy predložil verziu, že by Peter Pellegrini navrhol za ministra vnútra Gábora Grendela/Luciu Kurilovskú a nový minister/ministerka dosadil za policajného prezidenta Petra Vačoka/Jozefa Šáteka. Nestalo sa. Prekvapenie?
Tomáš Drucker, krízový manažér, ešte stále nevie, či vymení Tibora Gašpara, lebo nebude podliehať žiadnym tlakom a potrebuje viac informácií. Schopnosť odolávať tlakom novému ministrovi žičíme, ale to, že potrebuje informácie o Tiborovi Gašparovi a vedení polície, ho mierne diskvalifikuje. Ak ani z postov riaditeľa Slovenskej pošty a ministra zdravotníctva doteraz nevytušil (prípadne sa neohradil voči tomu), aký system tu zaviedli oligarchovia spolu s organizovanými skupinami a vedením bezpečnostných orgánov pod kuratelou špičiek Smeru-SD, tak je buď nekvalifikovaný, a nemožno od neho čakať veľa, alebo je prekvalifikovaný (teda súčasť systému), a nemožno od neho čakať takmer nič.
V Sobotných dialógoch na to nového ministra dvakrát upozorňoval poslanec Milan Krajniak – že kľúčové bude, ako sa dokáže vyrovnať s tlakom silných mužov z úzadia, ktorí ovládli bezpečnostné zložky. Moderátor Dobšinský však opäť zabral a túto podstatnú výmenu názorov ministra a jeho kritika ani nepripustil, odvlečúc debatu inam. Slúži mu síce ku cti, že použil aj argument kauzy “vlastnou hlavou”, toto však sekundárne vypovedá, aký veľký kaliber musel využiť, aby táto absolútne podstatná Krajniakova poznámka vyšumela do stratena.

Premaľovaná iba tabuľa

Po vypočutí Pellegriniho obhajoby programového vyhlásenia vlády a po prvých mediálnych výstupoch Tomáša Druckera možno s vysokou pravdepodobnosťou usudzovať, že systém má iba premaľovanú tabuľu nad vchodom – či parafrázujúc slová expremiéra Fica, postele dostali nové prestieradlá a dievčatá si vymenili izby. Bordel ostal, len jeho skutočné vedenie má nové pevné linky.
Na jednej strane je síce uznaniahodné, ako Tomáš Drucker bráni vlastnú integritu rozhodovania a vyhlasuje, že sa bude rozhodovať na základe vlastného poznania a nie mediálneho či straníckeho tlaku. Rozhodujúce však bude, či vyšetrovatelia a prokurátori budú mať voľnú ruku nielen pri vyšetrovaní dvojnásobnej vraždy, ale aj pri vyšetrovaní káuz, ktoré vedú k popredným politikom koaličných strán a ich sponzorov a spriaznených oligarchov… Podstatné bude, či z vedenia ministerstva a polície a prokuratúry zaznie, že nejestvuje žiadne meno s imunitou, či už ide o Roba, Strapatého, finančné skupiny, justičnú alebo taliansku mafiu… Bez tohto odhodlania zhora a iniciatívy zdola sa z “bordelu” nemôže stať ak už nie priamo nedeľná škola, tak aspoň skautský oddiel, kde vládnu férové pravidlá pre všetkých.
No dobre, aj sám vidím, ako neuveriteľne tento predchádzajúci text znie – ale ak sa krajina nereštartuje a nevyberie týmto smerom, všetka doterajšia energia na námestiach viedla k efemérnym výsledkom a odchod premiéra a ministra vnútra z exekutívy síce symbolicky potešil, ale v podstate bol len bábkovým divadlom pre štatistov v hľadisku.

Что делать? Ako ďalej?

Pellegriniho a Druckera bude možné brať vážne iba vtedy, ak sa pokúsia o becketovskú verziu premiéra a ministra vnútra. O niekoľko dní to však budeme vedieť naisto.
Od prezidenta sa nedá čakať viac, aj tak sa už pohyboval na hrane ústavnosti pri odmietnutí nominácie Ráža ml. na post ministra vnútra – hoci mimoriadna situácia si vyžadovala mimoriadne prostriedky, Kiska urobil asi pri riešení krízy maximum v hraniciach ústavy. Viac by som mu vyčítal unáhlený tajming – fakt nemusel tak rýchlo vymenovať Pellegriniho za premiéra a mohol nechať zaznieť námestia naplno ešte raz.
Tu zrejme neuvážene (?) postupovali aj organizátori bratislavského protestu. Ich argumentácia zrušenia bola nepresvedčivá a vyvoláva rôzne otázniky o skutočnej motivácii. Nebudem prikladať polienka do občas nechutnej diskusie, ale napokon vysoká účasť v Bratislave a ostatných mestách dostatočne jasne ukázala, že občania na námestiach nie sú so súčasným pseudoriešením spokojní a považujú ho za nedostatočné, ktoré nebude schopné odstrániť súčasný oligarchicko-mafiánsky system. Je možné, že mladí bratislavskí organizátori sa skutočne pokúsia o názorovú a možno neskôr aj politickú alternatívu voči súčasnej politickej ponuke. Pôvodné vysoké karty (za organizáciu troch piatkov si zaslúžia absolutórium) si však výrazne znehodnotili nedôveryhodným zrušením protestu v Bratislave.
Momentálne sa zdá ako maxima dohoda organizátorov, že ak Tomáš Drucker nevymení Tibora Gašpara, budú v organizovaní protestov pokračovať a založia „občiansku platformu Za slušné Slovensko, ktorej cieľom je motivovať ľudí, aby sa zapájali do verejného života, aktívne sa občiansky angažovali a nebáli sa nahlasovať korupciu”.

Založte stranu

Ak však protesty nebudú mať výrazne vyššiu účasť ako doteraz, len ťažko ovplyvnia koaličnú parlamentnú väčšinu. Hoci netreba podceňovať ani postupnú eróziu momentálnej väčšiny denne pribúdajúcimi textami investigatívnych novinárov, čoraz viac odhaľujúcich podstatu súčasného mafiánskeho systému. Či to však bude stačiť?
V opačnom prípade neostane nič iné – teraz nasleduje riskantná kacírska formulácia, ktorá zrejme nenájde pochopenie -, aby do politického života oveľa výraznejšie zasiahli tí, ktorí sú dlhodobo nespokojní so súčasnou politickou situáciou, ale štítia sa angažovať priamo v politických stranách. Zoznam signatárov a text petície Chceme opäť veriť  v štát by mohol byť slušnou štartovacou základňou a minimálnym programom. Snáď im stretnutie s novým premiérom pomôže sa ľahšie rozhodnúť.
Áno, na opozíciu mi tentoraz neostal priestor.

Foto: tasr.sk