O Ficovi rozhodne Pellegrini

Zároveň je do istej miery symbolické, že sú obaja homo politicus. Keďže Robert Fico je od Petra Pellegriniho o 11 rokov starší, logicky toho stihol predsa len o niečo viac. Ako veľmi ambiciózny študent práva chcel byť sudcom no záveň sa na vtedajšom Ústave štátu a práva SAV pripravoval na veľký doktorát. Spracoval tému trestu smrti v Československu. Už v socializme, kde bol trest smrti realitou, publikoval články o tom, že ho je potrebné zrušiť. Odvážny mladý muž – povedali by ste si. Keď sme trest smrti zrušili, vystupoval za jeho obnovenie. Odbornosť, na ktorej postavil dizertáciu i docentúru, prehlušil začínajúci sa populizmus.

Peter Pellegrini je Bystričan, tam vyštudoval, stal sa inžinierom. Svoju kariéru začínal v roku 2002 ako poslanecký asistent Ľubomíra Vážneho. V roku 2006 už kandidoval za poslanca a zvolili ho. Odvtedy bol poslancom, predsedom NR SR, ministrom i podpredsedom vlády. Jeho politická kariéra je priamočiara, pre verejnosť príjemný sympaťák, asi si nepamätáme nič z toho čo povedal, keď nenadchol, aspoň nerozčúlil.

Robert Fico má za sebou niekoľko zapamätateľných okamihov. Prvý je ten, že počas pamätnej noci z 3. na 4. novembra 1994, ktorá sa dostala do dejín Slovenska ako Noc dlhých nožov, ako jediný opozičný poslanec sedel v lavici (ostatní na protest odišli) a hlasoval proti všetkým Mečiarom, Slotom a Ľuptákom predloženým zákonom a personálnym nomináciám. Stal sa miláčikom médií – hoci bol v tej chvíli vlasnte jedináčikom opozície. V roku 1996 ho odchádzajúci predseda SDĽ Peter Weiss označil za svojho nástupcu, už na sneme, tesne pred voľbou sa vzdal kandidatúry v prospech Ľubomíra Fogaša. Zvíťazil neznámy Jozef Migaš a začal sa pád strany. Po voľbách v roku 1998 sa pokúšal stať generálnym prokurátorom. Ale nespĺňal vekový limit a musela by sa kvôli nemu meniť ústava. V deň svojich narodenín 15. septembra 1999, založil stranu SMER – tretia cesta. Novinári nestáli na chodníku, pozval ich na pohárik a s každým si štrngol… Založenie strany si mohol dovoliť z dvoch dôvodov. V predchádzajúcich parlamentných voľbách získal najviac preferenčných hlasov zo všetkých politikov SDĽ. A sponzori upadajúceho Vladimíra Mečiara sa obzerali po niekom inom. Robert Fico sa zdal ako dobrá voľba a hoci bol favoritom volieb v roku 2002, nepodarilo sa mu stranu dostať do vlády. Fedor Flašík viedol tak agrasívnu kampaň, že mu to ostatné politické strany spočítali. Doplatili na to Flašíkovi ľudia na kandidátke (okrem Martina Glaváča) a, samozrejme, aj jeho manželka Monika.

V roku 2004 sa mu podarilo pohltiť Stranu demokratickej ľavice, Sociálno – demokratickú alternatívu, ktorá vznikla odštiepením od SDĽ a Sociálno demokratickú stranu Slovenska. Po SDĽ získal majetok, od sociálnych demokratov vyženil skratku SD, ktorou nahradil tretiu cestu.

Od roku 2006, teda od roku keď bol Peter Pellegrini prvýkrát zvolený do parlamentu, je slovenským premiérom, s krátkou prestávkou vlády Ivety Radičovej.

Takže politická skúsenosť oboch je neporovnateľná, to ale neznamená, že Pellegrini sa nemôže (ó, aké dnes moderné slovo v doprave), správať autonómne.

Je priveľmi krátka doba na to, aby sme vedeli hodnotiť Petra Pellegriniho ako premiéra.  Ale vládu dokázal postaviť v rekordne krátkom čase, aj keď na niektorých postoch, písali sme o tom tu, aj za cenu veľkých personálnych kompromisov. Ak sa Tomášovi Druckerovi podarí do piatkových protestov vymeniť policajného prezidenta, tak to by bolo prvé milé prekvapenie tejto zostavy, ktorej primárnou úlohou je, napriek všetkým opodstatneným výhradám, preliezť parlamentnou dôverou.

Pointu? Ak má Peter Pellegrini dobrý politický inštinkt, tak pôjde do tandemu s Andrejom Kiskom. Ak ho nemá, nechá sa stiahnuť na dno preferencií a dôveryhodnosti Robertom Ficom. Kto by si pred mesiacom dovolil povedať, že o Ficovej budúcnosti bude rozhodovať Pellegrini?

P.S. Týchto niekoľko riadkov som sa rozhodol venovať prvému ponovembrovému ministrovi spravodlivosti Ladislavovi Košťovi, ktorý zohral kľúčovú úlohu v slovenskom parlamentarizme a dejinách Slovenska.

Keď v roku 1960 prepustili Gustáva Husáka z väzenia, pracoval ako robotník – skladník. Ladislav Košťa ho, ako riaditeľ Ústavu štátu a práva SAV, zamestnal. Hádajte, kto ho vyhodil v čase normalizácie? Áno, Gustáv Husák.

Keď sa Ladislav Košťa stal ministrom, stretol na Ústave štátu a práva SAV mladého ambiciózneho právnika Roberta Fica. Zamestnal ho u seba na Právnickom inštitúte a poslal na stáž do zahraničia, aby sa naučil, napríklad, angličtinu.

Ladislav Košťa odišiel z ministerského postu po tom, ako nechal svoju poslaneckú kartičku v hlasovacom zariadení a jeho kolega hlasoval za neho (vtedy ešte ministrom zostával poslanecký mandát). Bol tak prvým ministrom a poslancom, ktorý si priznal chybu a odstúpil. Stal sa advokátom, nik mu už nikdy nič neponúkol.

Foto: tasr.sk