Boom súkromných väzníc v Amerike

Zakladanie súkromných väzníc sa v Amerike vypláca. Ak väzňov pribúda, je to výhodný kšeft, lebo časť nákladov financuje štát. Napríklad zdravotnícku starostlivosť, prepravu väzňov (medzi väznicami, na súdy, na pracoviská), ale aj náklady spojené s čoraz častejšími útekmi. Za takýchto podmienok dokážu všetky súkromné väznice vykazovať zisk.

Prísne zákony, plné väznice

Prvé súkromné väznice zriadili v USA v polovici 80. rokov minulého storočia. Čoraz ostrejšie zákony, najmä proti drogovým mafiám a dílerom, spôsobili, že sa počet odsúdených rýchle zvyšoval. Štátne väznice už takú kapacitu nemali. Preto sa nápad zriaďovať súkromné väznice okamžite ujal. Pravdaže s podmienkou, že vďaka štátnym, aj skrytým subvenciám, budú fungovať so ziskom.

Väzenský biznis sa utešene rozvíja. Jedna z troch najväčších sietí väzníc, Core Civic má dnes 63 zariadení s vyše 70 tisíc väzňami. V minulom roku zarobili majitelia tejto superväznice 220 miliónov, pri obrate bezmála dve miliardy dolárov. Akcionári sú spokojní, ich dividendy sa zvyšujú.

Ako je možné, že sú súkromné väznice ziskové, keď štát na tie svoje dopláca? Z prieskumov neziskových organizácii zameraných na „priemysel väzníc“ sa dozvedáme, pomocou akých trikov možno na väzniciach zarábať.

Ako “fičí” biznis

Napríklad: polovicu dozorcov tvoria vytipovaní väzni, ktorí pracujú za tretinové mzdy. Rovnako odmeňovaní sú aj väzni – údržbári. Lacnú pracovnú silu prenajímajú súkromné väznice aj podnikateľom v okolí. Na tom všetkom zároveň šetria aj zarábajú. Falošné faktúry im pomáhajú, okrem iného, aj pri znižovaní daňového základu. Zarábajú aj na telefonovaní. Rozhovor väzňa normálnou linkou s rodinou USA ho stojí viac, ako rovnako dlhé spojenie mobilom s niekým v Mongolsku.

Zo správ aktivistov vyplýva, že vo väzniciach sa šetrí na strave, presnejšie na surovinách, z ktorých sa varí. Zväčša sa nakupuje (na falšované faktúry) aj tovar vyradený kontrolórmi zo supermarketov. Šetrí sa aj na nápojoch: namiesto mlieka prešli skoro všetky väznice na sladené „softdrinky“ Coca-Colu a Dr. Pepper. Vo väzniciach na severe, kde sú neraz kruté mrazy, sa šetrí na dekách. Každý väzeň má iba jednu. Šetrí sa na metráži toaletného papieru…

O pomeroch v štátnych väzniciach čosi vieme aj z amerických filmov. V porovnaní so súkromnými väznicami sú však štátne väznice hotovými sanatóriami: počet vrážd, znásilnení, ťažkých ublížení na tele, otrockých šikán je v súkromných väzniciach trikrát vyšší.

V roku 2016, ešte za prezdienta B. Obamu, sa americký štát rozhodol dohody so súkromnými väznicami postupne zrušiť. Cena akcií väzenského priemyslu (firmy Core Civic, Gei Group) sa okamžite znížila o 40 percent. Potom sa na scéne objavil Donald Trump. Ešte počas kampane vyhlásil, že súkromné väznice majú ešte veľké rezervy. Štátu by vraj mohli ušetriť 12 až 58 percent nákladov. Citoval zo štúdie, ktorú platili tri najväčšie väznice.

Obama chcel rušiť, Trump je proti

Podľa nezávislých štúdií súkromné väznice môžu vykazovať zisk iba na úkor väzňov, alebo v dôsledku neraz utajených, štátnych dotácií.

Podľa časopisu Prison Legal News (založila ho nezisková organizácia Human Rights Defens Center), odvetvie väzníc najviac prekvitá vtedy, keď má čoraz viac dlhodobých „klientov“. Preto najväčšie väznice kritizujú štát: „Dopyt po našich službách negatívne ovplyvňuje dekriminalizácia, snaha znižovať počet nepodmienečných trestov.“

V štátoch, kde sa tieto „rizikové faktory“ až tak neprejavujú, počet zadržaných a odsúdených vo väzniciach z roka na rok narastá. Najväčšie väznice úspešne oslabujú „rizikové faktory“ aj výdatným lobingom na lokálnej, štátnej i federálnej úrovni. Sieť väzníc Core Civic vydala pred dvomi rokmi na tieto účely 1,48 milióna dolárov, Geo Group 3,6 milióna dolárov a Management and Training Corporation (MTC) 480 tisíc dolárov.

Podľa organizácie Centrum pre zodpovednú politiku si súkromné väznice aj takto zabezpečujú tvrdšie tresty a ostrejšie zákony. Za prezidenta Obamu sa im až tak nedarilo, zato Trump oživil ich nádeje už počas predvolebnej kampane.

V relácii 60 minút (CBS) vyhlásil, že za mreže patrí vyše milióna nelegálnych prisťahovalcov. Už vtedy sedelo vo väzniciach pred vyhostením asi 4 tisíc migrantov. Od tých čias sa ich počet mnohonásobne zvýšil. Vyše polovice trestných pokračovaní pripadá dnes v USA na procesy, súvisiace s porušením zákona a prisťahovalectve. Drogová kriminalita sa ocitla až na druhom mieste.

Preto majitelia súkromných väzníc už na Ministerstve spravodlivosti toľko nelobujú. Oveľa výhodnejšie je mať spojencov na Ministerstve pre ochranu vlasti, ktoré spolupracuje s colnými úradmi. V súčasnosti vyše 60 percent vyhostených migrantov sedí v súkromných väzniciach.