Šnorchel Observer XI: Svet na baterky

Žijeme v dobe, že sa ľudia obnažujú. Myslím mentálne. „Aby sa na nich nezabudlo“, dávajú do bulváru a na sociálne siete o sebe všetko. Ako, kedy, s kým za koľko. Skôr, ako niekto minie eurofondy, aby zistil, prečo to je tak, malé vysvetlenie. Za všetko môže nabíjačka.

Milý Šnorchel, celkom presne si spomínam na svoje prvé hodinky, prvú vzduchovku, prvú dýku, prvý bicykel, lyže, auto. Ale mám rozpaky, keď si mám spomenúť na svoju prvú nabíjačku. A to zo všetkých predmetov, ktoré som spomenul, zmenila môj život asi najviac.

Lebo na čo Ti je mobil, počítač, foťák, auto – Tebe napríklad na diaľku ovládaný čln, ktorý si dostal od deda na piate narodeniny, keď nemáš nabíjačku. No nebudeme chodiť okolo studeného mobilu – na prd.

Nabíjačky sa stali úplne zásadnými predmetmi v našich životoch. Prišlo to nenápadne. Prvé mobilné telefóny mali tak do desať kíl a baterka výdrž štyri hodiny. Stáli skoro ako nové auto. Inak, a to by si ocenil, anténu mali ako taxík.

Na jej likvidáciu, súdiac podľa doterajších pokusov (anténa z člna skončila do pol hodinky), by si nemusel vyvinúť žiadne mimoriadne úsilie. Ale nezdvihol by si ho napriek akémukoľvek úsiliu. Vraj mobil… A to nevedel nič, len telefonovať. Ani sms. A platil si aj za prichádzajúce hovory.

Ale nabíjačky sa stali nevyhnutnosťou. Spomínal som, výdrž štyri hodiny.

Potom prišli iné telefóny, výdrž sa zvyšovala ale stále nič moc, potom prvé notebooky (tiež stáli ako auto), baterka ťažká, ale výdrž nič moc. Inak, niekedy si pripadám ako ten notebook spred dvadsiatich rokov, ale o tom inokedy…

A teraz zlom. Zlom sa volá google a sociálne siete. K nim počítačový algoritmus. Ľudia prestali vyhľadávať informácie, informácie si vyhľadávajú ľudí.

Všetci spolu potrebujú baterky a baterky potrebujú nabíjačky. Mnoho ľudí dnes funguje len vďaka baterkám. Vybijú sa im baterky, nenaštartujú google, nevedia kde sú, kto sú, prečo sú práve tam, keď ani nevedia, kde sú. Nemajú poštu, nevedia kto čo obedoval, s kým sa odfotil. Oni nemôžu fotiť. Tweetovať, instagramovať – jednoducho existovať.

Znie to banálne, tak banálne, že sa tým už začali zaoberať aj bruselské inštitúcie. Teda nie nabíjačkami ako takými, „len“ tým, že ich je veľa typov. Chcú ich zjednotiť. Aby ku každému mobilu nebol iný konektor. Určite sa im to podarí. Ale bude neskoro. Už dnes existujú nabíjačky bez konektorov. Áno, ako to už býva, aj baterková revolúcia požiera svoje deti – nabíjačky. A mľaská, lebo si myslí, že ďalšia revolúcia už nebude a preto nebude ani čo a koho požierať. Omyl. Ako napísal husacím brkom (!) Ľudovít Štúr: Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí!

Prečo Šnorchel Observer?

Môj najmladší syn ešte len spoznáva svet. Keď už bol, hoci ešte nebol na svete, dostal odo mňa prezývku ŠNORCHEL. Lebo tak som si nejak vysvetľoval, že v brušku dýcha. No a keď už mohol dýchať normálne, prezývka mu zostala. Ale už má päť a stáva sa z neho pozorovateľ – čiže OBSERVER. Tak mu píšem túto rubriku. A naivne sa teším, že v nej raz bude sám pokračovať…