Prečo sa legendárny kapitán rybích prstov stal zlým hrdinom EÚ

Nájazdy slovenských gazdín do Rakúska za „lepšími pracími práškami“, prípadne skutočne mäsovými či mliečnymi výrobkami sú bežnou súčasťou života v Bratislave aj jej okolí už niekoľko rokov. Dôvody? Podľa vyjadrení spotrebiteľov z bežných a nie reprezentatívnych ankiet: lebo mnohé výrobky sú v Rakúsku kvalitnejšie a iné, pri porovnateľnej kvalite, lacnejšie. Či ide len o predsudky spojené s dlhodobým porovnávaním rakúskej a slovenskej kvality života alebo o skutočné zmerané výsledky, nikto nikdy neriešil.

Slovenskí spotrebitelia sú síce na európske pomery menej uvedomelí, ale zrejme vedia posúdiť, čo im pri nedeľnom obede chutí viac. Preto rakúski obchodníci prijali slovenské predavačky a tešili sa z rastúcich tržieb. Tí slovenskí zasa zdolávali problém nízkej kúpyschopnosti väčšiny, ktorá má ťažkosti z výplaty pokryť mesačné výdavky na kvalitnejšie jedlo.

Kvalita potravín je večná téma

Kvalita potravín je témou pre slovenských spotrebiteľov už roky. Až do vlaňajška sa však veľa nedialo. Obmedzovala sa na porovnania produktov rôznych výrobcov navzájom, prípadne na občasné kauzy okolo obchodníkov predávajúcich „béčkový“ tovar. Zaoberali sa ňou takmer výlučne spotrebiteľské združenia. A občas veterinári poukázali na nekvalitné mäso vo veľkých obchodných reťazcoch.

Tento rok sa témy chopili politici, slovenský premiér Robert Fico (SMER) a ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (SNS). Vybrali si čiastkový problém – rozdiel v kvalite konkrétnych potravinových výrobkov a drogérie v krajinách „starej“ západnej Európy a na trhoch chudobnejších nováčikov.

Podkladom bol pre nich slovenský test 22 z niekoľko sto tisíc výrobkov, ktorý potvrdil, že slovenskí zákazníci dostávajú druhoradé potraviny. K testovaniu sa pridali aj Česko, Maďarsko a Poľsko s obdobnými výsledkami. V priebehu niekoľkých mesiacov krajiny Vyšehradskej štvorky spravili z témy stredoeurópsky, ba až celoúniový politický problém.

Téma totiž zafungovala. Centrála EÚ na tlak krajín V4 nakoniec zareagovala a začala situáciu riešiť. Light motívom problematiky sa stali rybie prsty, nielen od značkového kapitána Iglo. Tie opakovane v testoch neobstáli, v Rakúsku boli „viac rybacie“ ako na Slovensku.

Dôležitý test číslo 2

Po veľkom mediálnom úspechu testu potravín číslo jeden vo februári tohto roka, Štátna veterinárna správa urobila druhý test. Vybrala 33 rôznych výrobkov, ktoré sa predávajú na oboch trhoch v rovnakom veľkom aj dizajnovanom balení. A tento raz sa inšpektori rozbehli nakupovať rovnaké potraviny hlbšie do vnútrozemia – v Rakúsku do Viedne, na Slovensku do Senca či Bratislavy.

Podľa riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR Jozefa Bíreša „je výsledok ešte horší ako v prvom teste na jar“. V regáloch slovenských obchodov ležia zdanlivo rovnaké značkové potraviny ako v rakúskych, ich kvalita je pri viac ako polovici produktov horšia.

Z testovaných dvojíc výrobkov len jeden bol na Slovensku kvalitnejší – balenie vlašských orechov. Súčasne 5 potravinových produktov bolo na oboch trhoch totožných. V porovnaní obstáli mozarella, vanilkový smotanový puding, prírodný syr z Cypru a energetický nápoj či hlbokozmrazené rybie prsty z aljašskej tresky.

Ale pri 11. výrobkoch sa potvrdili malé a pri 16. výrobkoch podstatné rozdiely v zložení potravín v neprospech slovenského trhu.

Menej mäsa a viac soli

Napríklad šunka zo slovenských obchodov mala nižší podiel mäsa, viac soli a menej bielkovín. Rakúska pizza mala bohatšiu oblohu. V sladených nápojoch zo SR bol namiesto cukru glukózo – fruktózový sirup.

Opäť sa potvrdil menší obsah rybaciny v známych rybích prstoch kupovaných na Slovensku, v kakaovom prášku bolo menej kakaa, syr ementál obsahoval „navyše“ zemiakový škrob.

V teste sa hodnotila vôňa, chuť, farba, konzistencia, a celkový vzhľad. Inšpektori kontrolovali aj etikety – či pravdivo informujú o zložení, teda či uvádzajú všetky zložky a s pravdivými hodnotami (výživové ukazovatele, alergény a pod.). V certifikovaných laboratóriách sa analyzoval napríklad skutočný obsah mäsa, bielkovín a tuku v mliečnych výrobkoch i prítomnosť konzervačný látok, sladidiel či farbív. Celkové výsledky k jednotlivým výsledkom druhého testu sú TU.

Tresty pre výrobcov

Premiér Robert Fico pred časom k problému uviedol, že ide o typický príklad rozdeľovania Európanov na občanov prvej a druhej kategórie. „Možno to spôsobí nervozitu u niektorých predstaviteľov Európskej komisie, že sa nebudú zaoberať kečupom, a ja na to odpovedám, že tento problém je viac politický ako technický. Je to o dôveryhodnosti EÚ ako o inštitúcii,“ povedal premiér Fico doslova. Následne vyzval Brusel prijať účinné opatrenia. Nedávno do Bruselu odkázal, že sa nebude pozerať len „na zbieranie testov“.

Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná zasa opakovane zdôrazňovala, že Slováci „určite neočakávajú, že dostanú umelé sladidlá, farbivá, viac éčok či menej mäsa“. Odmietla argument, že spotrebitelia v strednej Európe si vyberajú „iné“ chute, či iné účinky práškov na pranie.

Ak nezakročíte, obmedzíme dovoz

Vyjadrenia slovenských politikov k téme postupne zvyšujú razanciu. Ak nezačne EK tento problém vážne riešiť, prijmú vraj protiopatrenia – obmedzia zahraničné potraviny na domácom trhu. Väčšinou ide o vágne a všeobecné vyjadrenia. Veľmi dobre si uvedomujú, že siahajú na jedno zo základných pravidiel EÚ  – slobodný nediskriminačný voľný pohyb tovaru.

A takisto vedia, že nie je možné obmedzovať dovoz potravín ani  administratívnymi (množstevnými) ani „poplatkovými“ (clá či ich ekvivalenty) opatreniami.  Napriek tomu Robert Fico pohrozil polročným obmedzením iných, ako domácich výrobkov, v zariadeniach verejného stravovania na Slovensku.

V praxi by tak rôzne vývarovne, reštaurácie ale aj jedálne úradov či škôl mohli nakupovať len slovenské ovocie, mäso, mliečne výrobky či zeleninu. Samozrejme premiér neuviedol ako to chce zrealizovať v praxi, ani ako by v Bruseli  vysvetlil paušálny postih aj voči „poctivým“ výrobcom europotravín.

Tibor Bernaťák a Eva Antošová, poslanci vládnej SNS, pri medializácii ostatných testoch spomínali – úplný zákaz takýchto výrobkov „dvojitej kvality“ na slovenskom trhu, či vysoké pokuty voči výrobcom, ktorí dodávajú dve či viac kvalitatívnych modifikácii na prvý pohľad rovnakého výrobku.

Väčšina týchto vyhrážok bola určená slovenskému voličovi a nie Bruselu. Je otázne do akej miery je reálne vôbec zaviesť nejaké potravinové „trucpodniky“ zjavne odporujúce princípom, na ktorých bola Európska únia založená.

Reakcie dotknutých firiem

Výsledky testov sa nepríjemne dotýkajú produktov veľkých globálnych výrobcov potravín a významných, často nadnárodných, značiek. Ich manažéri v reakciách najčastejšie uvádzali, že platné predpisy dodržiavajú – žiadny nezakazuje výrobky v „inom zložení“ pre rôzne krajiny, ak sa na obaloch uvádzajú pravdivé informácie o produkte. Podľa nich aj tie menej kvalitné potraviny sú zdravotne vyhovujúce, nie škodlivé.

Záhada odlišnosti chuti rakúskej a slovenskej Coca Coly či iných nealko nápojov patriacich pod značku bola odhalená už dávnejšie. Tá rakúska je dosladená cukrom, slovenská kukuričným fruktózo – glukózovým sirupom. Oboje je podľa zákonov možné a podľa výrobcu chuťovo nerozoznateľné.

Lidl zasa po prvom teste, upozornil, že kontrolóri neporovnávali identický výrobok. V Rakúsku kúpili výrobok „Dusená šunka – údená‘ na Slovensku inú „Varenú šunku“.
Aj rakúska rodinná firma vyrábajúca 120 rokov cukrovinky Josef Manner & Comp. sa bránila, že „receptúra rezov Manner Neapolitaner sa už po mnoho rokov nemení nezávisle od cieľového trhu, krajiny a klienta.“ A rovnako žiadala výsledky testov, aby vedeli reagovať, prečo rakúske plnené oplátky chutia na Slovensku inak.

Hrušky s jablkami

Rakúska Billa zasa uviedla, že testovaný produkt vlastnej značky Clever pomarančová limonáda predstavuje v zásade odlišný produkt na rôznych trhoch. Na Slovensku je to sýtený nápoj (bublinkový) s arómou a sladidlami v Rakúsku limonáda miešaná z pomarančovej šťavy so zníženým obsahom cukru. A v každej krajine vyrába tento nealko nápoj iný výrobca. Rakúska a slovenská fľaša možno pôsobia na prvý pohľad rovnako, ale texty v danej krajine sa líšia a pravdivo uvádzajú informácie o výrobku.

Nestlé tiež po zverejnení českých testov bránila svoje cereálie Nesquik a čaj Nestea. Cereálie sa vraj líšia len v Nemecku, kde je zakázané pridávať vitamín D, železo a zinok. V iných 18. európskych krajinách, kde sú doplnkové vitamíny prípustné, je vraj zloženie „rovnaké.“ Slovenský ľadový čaj je podľa zástupcov firmy dokonca zdravší, používa sladidlo zo stévie, kým ten nemecký obsahuje cukor.

Opačný postup zvolil nemecký výrobca Bahlsen, ktorému vytýkali rozdiel v sušienkach na českom trhu. Uviedol, že od júla do výrobkov určených pre východoeurópske krajiny pridáva podľa pôvodnej receptúry len maslo a už nie lacnejší palmový olej.

 EÚ už berie problém vážne

Po tlaku krajín vyšehradskej štvorky sa EK začala problémom skutočne zaoberať. Šéf Európskej komisie Jean – Claude Juncker v Správe o stave únie upozornil, „že nebude tolerovať, aby sa v niektorých častiach Európy občanom predávali potraviny nižšej kvality ako v iných krajinách, napriek tomu, že ich obal a označenie sú totožné.“ Následne EK informovala, že uvoľní 2 milióny euro, ktoré sa majú použiť na skutočné zmapovanie situácie.

Milión pôjde na testovanie, teda financovanie štúdií či opatrení v oblasti presadzovania práva v jednotlivých krajinách. Druhý milión je určený na vytvorenie jednotnej metodiky testovania. Vypracuje ju Spoločné výskumné centrum (JRC). Jediným problémom je, že nie je jasné, či sa tieto milióny nájdu v tohtoročnom rozpočte únie alebo až v tom budúcoročnom.

 Najprv dôkazy, až potom zmena zákonov

Brusel však zatiaľ odmieta upravovať existujúce právne predpisy. Tvrdí, že postačia existujúce. K dvom najdôležitejším euroúradníci vydali usmernenia. Ide v podstate o výklad alebo návod k Nariadeniu o poskytovaní informácií o potravinách. Vysvetľuje najmä, čo chápať ako pravdivé a dostatočné informovanie spotrebiteľa.

Súčasne EK poskytla výklad k „Smernici o nekalých obchodných praktikách“. Tá zakazuje uvádzanie rovnako označených výrobkov na trh spôsobom, ktorý môže zavádzať spotrebiteľa.

Aj eurokomisárka pre spravodlivosť, ochranu spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová, pripustila, že dochádza k zásadnej zmene. Predaj dvojakej kvality tovarov pod rovnakou značkou sa po novom môže chápať ako neférová obchodná praktika. Výrobcovia a združenia výrobcov jej navyše po sérii stretnutí za posledný mesiac prisľúbili nový „kódex správania“.

A nakoniec by mala čoskoro, pod slovenskou gesciou, začať fungovať web stránka, na ktorej budú zverejňovať mená firiem a ich výrobkov, ak budú aj naďalej predávať v Nemecku či Rakúsku potraviny v inom zložení, ako napríklad na Slovensku či v Česku.