Príbeh Titanicu čítali ľudia roky pred jeho zostrojením a potopením

Keď si lodná spoločnosť White Star Line 17. septembra 1908 objednala najväčší parník sveta, rozbehla jeden z najzaujímavejších príbehov a tragédií 20. storočia s názvom Titanic. Zaujímavosťou je, že už 10 rokov pred touto objednávkou bola na svete kniha s popisom potopenia lode Titan. Detaily jej príbehu majú s Titanicom neuveriteľne veľa zhodných skutočností.

Titanic

Od potopenia zaoceánskeho parníka Titanic uplynulo už 105 rokov, no téma rýchleho a tragického konca tejto lodnej legendy neutícha, príbeh fascinuje nové a nové generácie. Málokto však vie, že jednu z najznámejších katastrof lodnej dopravy 20. storočia z apríla 1912 predpovedal americký spisovateľ Morgan Andrew Robertson ešte v roku 1898. O potopení veľkej lode písal vo svojej poviedke Futility s podnázvom The Wreck of the Titan (v preklade Márnosť s podnadpisom Vrak Titanu). Poviedkový príbeh sa neuveriteľne podobá reálnemu osudu Titanicu.

Autor poviedky Morgan Robertson bol synom lodného kapitána a v rannej mladosti dlhé roky námorníkom, ktorý sa venoval aj špiritizmu. V novinových rozhovoroch niekoľkokrát tvrdil, že príbeh Titanu nie je fikcia, ale že ide o zápisy hlasov, ktoré mu príbeh priniesli. Záhadná podobnosť  knihy a legendy reálnych lodných dejín bola sfilmovaná aj v známej americkej relácii Beyond Belief: Fact or Fiction (Verte Neverte) s názvom Titan (6. časť 2. série).

Podobný osudu Titanu (1898) a Titanicu (1912)

V čom boli teda fiktívna poviedka a reálna udalosť podobné? A mal Robertson prorocké schopnosti? Podobností je veľa. Samotné názvy anglických lodí Titan a Titanic sú takmer totožné. Lode boli približne rovnako rýchle a veľké. Titanic bol len o 20 metrov dlhší než Titan. V oboch prípadoch išlo o zrážku s ľadovcom. Obe tragédie sa odohrali počas aprílovej noci,  vraky oboch lodí skončili asi 400 námorných míľ od Newfoundlandu. V oboch prípadoch zohral dôležitú úlohu nedostatok záchranných člnov, ktoré dokázali pokryť sotva polovicu pasažierov lode. Ich nedostatok odôvodňovali konštruktéri v poviedke aj pri reálnom uvedení lode tým, že parníky sú nepotopiteľné.

Titanic
Interiér lode Titanic bol inšpirovaný hotelom The Ritz London ( FOTO: www.time.com, www.theritzlondon.com )

Nie záhada, ale skúsenosť

Pri dnešnej miere poznania môžeme tvrdiť, že „tajomné hlasy predpovedajúce nešťastie“, bol iba dobrý marketingový ťah autora, zodpovedajúci trendom doby. Špiritizmus bol v Amerike na začiatku 20. storočia veľmi populárny. Podľa profesora na Univerzite Wilfrida Lauriera Paula Heyera je pravdepodobnejšie, že autor vedel predpovedať potopu lode, pretože bol skúseným námorníkom a mal znalosti o stavbách lodí a námorných postupoch. Na základe svojich životných skúseností a vedomostí o trendoch v osobnej lodnej doprave vedel, že koncom 90. rokov 19. storočia sa parníky stále zväčšovali a zrýchľovali.

A stále väčším a väčším rizikom pre ne sa stávali ľadovce. Aj podobnosť miesta tragédie nie je záhadou. Išlo o najvyužívanejší transatlantický lodný koridor. Súčasne Newfoundland bol miestom s najväčším množstvom výskytu plávajúcich ľadovcov. Apríl je  zasa mesiac, kedy sa začína otepľovať planéta a  začínajú sa odlamovať veľké kryhy ľadu plávajúce smerom na juh.

Aj výber mena pre najväčšiu loď sveta je limitovaný. V gréckej mytológii bol Titan jeden z obrovských synov Urána (boha neba) a Gey (bohyne zeme), pričom do súčasnosti sa používa prídavné meno titanský v zmysle obrovský, nadľudský. Pre objektívnosť treba uviesť aj skutočnosť, že verzia literárneho diela vydaná v knižnej pdoobe až po potopení Titanicu, bola upravená. Aby sa viac približovala priebehu tragédie. Ale aj v prvej verzii  z roku 1989 je až priveľa podobností a zhôd. (Poviedku si môžete prečítať online v angličtine tu: Futility, The Wreck of the Titan)

Zdroj foto: www.titanic.wikia.com

Autor Morgan Robertson mal skutočne talent na vizionárske príbehy. V roku 1914 vydal poviedku s názvom Beyond the Spectrum, v ktorej došlo k vojne medzi USA a Japonskom. Rozhodujúcu rolu v nej mala zbraň pripomínajúca atómovú bombu. Na rozdiel od skutočnosti ju však vlastnili Japonci.

Ďalšie vizionárske diela:

  1. Jules Verne v roku 1865 v poviedke Cesta na Mesiac predpovedal pristátie Apolla na Mesiaci.
  2. G. Wells ako prvý v roku 1914 opísal v románe The World Set Free (v preklade Oslobodený svet) použitie atómovej bomby.
  3. Isaac Asimov v roku 1964 predstavil v diele Visit to the World´s Fair of 2014 (v preklade Návšteva svetového veľtrhu v roku 2014) výdobytky najmodernejšej techniky, ktoré sa dnes bežne používajú ale v tej dobe o nich ešte nik nechyroval.
Zďielať:
pošli na vybrali.sme.sk

Značky:

Súvisiace články
Vitajte!