Za Mariánom Vargom

Niekedy v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, mi môj bratranec Milan, ktorý chcel byť hudobníkom, púšťal Mariána Vargu. Mne, ktorý som nikdy nepochopil, ako fungujú noty. Milan sa hudobníkom nikdy nestal, ale predával platne a CD. A ja píšem o Mariánovi Vargovi. Matka príroda sa s nami zahráva…

Je málo spisovateľov, filmárov, výtvarníkov, sochárov, hudobníkov, ktorí vás sprevádzajú počas väčšiny života. O Mariánovi Vargovi to viem povedať bez výhrad. Na nikoho sa nepodobal a možno ani nechcel podobať.

Raz, podľa archívneho článku vo vtedy populárnom týždenníku Populár, sa mu niekde na festivale v Poľsku, začiatkom osemdesiatych rokov prihodilo, že si ho pomýlili s Keithom Emersonom (1944 – 2016). „Kým by som im vysvetlil, že nie som Emerson, tak som im radšej nejakého Emersona zahral“ – povedal. Tak to bola tá výnimka.

FOTO TASR: Vladimír Benko

Marián Varga sa vždy pohyboval na hrane bývalého systému, ktorý ho toleroval a niekedy mu slúžil ako dôkaz toho, že u nás je sloboda aj pre tých, ktorí sa nechcú prispôsobiť.

Ochrannú ruku nad ním držal aj vtedajší minister kultúry Miroslav Válek, ale nebolo to preto, že zhudobnil niektoré jeho básne, ako tvrdia menej talentovaní a preto zakomplexovaní neprajníci.

Peter Uličný vo svojej knihe o Mariánovi Vargovi opísal aj peknú príhodu zo spoločného stretnutia Vargu s Válkom kdesi na ulici. Válek sa ho spýtal, či pije. „Áno pijem“, povedal popravde Varga. „Aj ja pijem“, povedal Válek, „ale pijem doma“. „Aj ja pijem doma, ale potom musím ísť von“ – odvetil Varga.

Som vďačný spisovateľovi, scenáristovi a môjmu prvého ozajstnému šéfovi Jožkovi Puškášovi, že ma občas priviedol na stretnutia s Mariánom Vargom, kde som bol len také ucho. Zbytočné ucho, niekedy sa tam najmä nádherne mlčalo.

Teraz sa núka sentimentálny záver, akože umrel a bude to ticho pokračovať. Blbosť. Navždy si budem pamätať taký jemne surrealistický záber, ako v rannom opare odchádza Marián Varga v sprievode Pavla Hammela z V – klubu, ľudia sa už ponáhľajú do práce a oni, kryjúc sa kapucňami, idú, jemne si pomáhajúc, do dnes už neexistujúceho domu na Kozej ulici v Bratislave.

Smutná ranná električka, vtedy aj dnes dostala košom.

Hlavná FOTO: Marián Varga počas jubilejného  koncertu „70 rokov s Mariánom Vargom“ v Bratislave  v apríli 2017. TASR: Dano Veselský

Marián Varga, rodák zo Skalice vyštudoval klavír na Bratislavskom konzervatóriu. Od roku 1967 sa stal čelnom skupiny Prúdy, s ktorou nahral  kultový album Zvonky, zvoňte ( je autorom 9 skladieb). Na jeseň 1969 založil prvú artrockovú kapelu v Československu, Collegium Musicum. Legendami sa stali hneď prvé skladby Hommage á J. S. Bach a Ulica plná plášťov do dažďa. Nahrávky štúdia rozhlasu v Brne vyšli vo vydavateľstve Panton ako prvá EP platňa. Neskôr roku vydali ako prvú LP platňu Collegium Musicum (1971).  Repertoár skupiny pozostával prevažne z inštrumentálnych kompozícií – interpretácií skladieb klasickej hudby autorov a vlastných skladieb M. Vargu. V rovnakom roku nahrali dvojalbum Konvergencie. S Pavlom Hammelom vydal päť albumov, medzi nimi Zelená pošta (1972) a Na druhom programe sna (1977) a zložili hudbu do prvého slovenského muzikálu Cyrano z predmestia (1977). Varga je autorom scénickej hudby k niekoľkým televíznym a divadelným inscenáciám. Je autorom hudby k filmom Dušana Trančíka Amulet, Iná láska, Štvrtý rozmer, Víkend za milión.
Po rozpade v roku 1979 si zvolil sólovú dráhu. V poslednom období je známa jeho spolupráca aj koncertná činnosť s Moyzesovým kvartetom. Po roku 2000 vydal ešte 5 albumov.
Prezident udelil M. Vargovi vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za prínos pre slovenskú kultúru v oblasti hudobného umenia. Za celoživotné dielo získal pred časom Krištáľové krídlo. Na jar tohto roka sa v Bratislave uskutočnil veľký koncert k jeho 70. narodeninám, kde účinkovali mnohí slovenskí a českí hudobníci niekoľkých generácií.

Zďielať:
pošli na vybrali.sme.sk


Súvisiace články
Vitajte!