Víťazné čučche s jadrovou palicou alebo kam z konopí

Severokórejský program budovania vlastného jadrového potenciálu pokračuje už viac ako 30 rokov. Zatiaľ posledný štart balistickej rakety Hwasong-12 (podľa klasifikácie NATO – KN17 IRBM) 29. augusta tohto roku, ktorá preletela 2700 km nad Japonským morom a spadla do oceánu neďaleko ostrova Hokkaido zmenili situáciu. Režim jadrového zadržiavania sa ocitol len o krôčik od zrútenia.

Teraz už nie je podstatné od koho severokórejský režim dostal technológie na výrobu rakiet so stredným a medzikontinentálnym doletom. Moskva a Kyjev sa obviňujú navzájom, niekto spomína Kazachstan, kde ešte z čias ZSSR zostali ťažké balistické R-36, označované na Západe ako Satan (SS-9 Scarp).

Dnes severokórejský priemysel vyrába aj motory, aj rakety, aj palivo k nim, inak prudko jedovatý heptyl. A nielen vyrába. Už v osedemdesiatych rokoch Severná Kórea predávala odľahčené kópie sovietskych R-17, známych ako Scud-C, na Blízky Východ a režimu Saddáma Husajna, ktorý v roku 1991 týmito raketami ostreľoval Izrael a Saudskú Arábiu. V deväťdesiatych rokoch severokórejci predali zmodernizované rakety Nodon Iránu a pomohli mu začať ich výrobu pod označením Shachab-3. Majú dostrel na celý Izrael, južné územia bývalého Sovietskeho zväzu a Balkán.

V rukách kórejského trpaslíka sa ocitla mimoriadne nebezpečná zbraň, ktorou on smelo vydiera svetových gigantov. Je jasné, že Pchjongjang sa nechystá začať vojnu, ale chce prinútiť svet k ústupkom voči režimu výmenou za zmrazenie jadrového programu. Severná Kórea očakáva, že svet jej dodá potraviny, suroviny, poskytne bezpečnostné garancie a investície.

Situácia je veľmi nebezpečná, pretože severokórejský režim bude bez váhania legálne aj nelegálne dodávať rakety každému, kto je schopný zaplatiť. V prípade, že mu svet nevyjde v ústrety!

Vojenskí experti upozorňujú, že v dohľadnej dobe pomerne spoľahlivé medzikontinentálne balistické rakety (a aj rakety stredného a krátkeho doletu) začnú vyrábať Alžírsko, Egypt, Japonsko, Južná Kórea, Irán, Pakistan, Taiwan, Turecko alebo Vietnam. Niektorí si technológie kúpia od KĽDR, ďalší sú schopní vyrábať takéto zbrane samostatne. Politika zákazu šírenia jadrových zbraní zostane v troskách. Riziká takejto katastrofy znásobuje možnosť, že sa k týmto ničivým zbraniam dostanú radikálni islamisti.

Aké sú možnosti riešenia situácie? Je len jedna – úplná a bezpodmienečná likvidácia zbraní hromadného ničenia, spolu s jeho priemyslom, pod kontrolou Číny, Ruska a USA, ako štátov schopných reálne prinútiť severokórejský režim k tomuto kroku. Ale pri súčasných napätých vzťahoch Ruska a USA a vlažného postoja Číny je táto možnosť menej ako pravdepodobná. Práve s týmto počíta Kim Čong-un a svoje provokácie stupňuje.

Spojené štáty majú všetky technické možnosti na úplné odpojenie KĽDR od elektriny a likvidáciu komunikačných systémov štátu. To môže viesť k izolácii diktátora, strate kontroly nad obyvateľstvom a následnému chaosu. Ale preventívny úder by si vyžiadal obrovské obete civilného obyvateľstva a preto USA a jeho spojenci budú vyčkávať na ďalšie, stupňujúce sa kroky Kim Čong-una, ktoré by mohli prinútiť  Rusko a Čínu, podporiť likvidáciu severokórejského režimu. S takým vývinom udalostí bude mať problém napríklad aj Južná Kórea, ktorá nemá stovky miliard dolárov na akú takú stabilizáciu pomerov v ožobračenej polovici Kórei.

Tak kam z konopí? Väčšina medzinárodných expertov je presvedčených, že inej cesty, okrem diplomatickej, niet. Napríklad, diplomatický komentátor BBC Jonathan Marcus si myslí, že len táto cesta môže byť úspešná.

Hlavná kresba: